I'm finally free (Dokončené)

Kapitola 8

,,Katie. Poď už. Čo tam toľko robíš?"-počula som ako na mňa kričal Damian z druhej strany parku. Nevedela som sa nabažiť pohľadu na Katedrálu sv. Patrika a ani na jej okolie. Fotiek som spravila neúrekom. Už asi hodinu som chodila okolo a nasávala atmosféru tohto miesta.
,,Katie. Už by sme mohli ísť naozaj ďalej. Chceš vidieť toľko miest,ale takto to nepôjde."-kráčala ku mne Lisa a pritom sledovala Damiana,ktorý behá ako splašený.
,,Dobre. Veď už idem."-povedala som so sklonenou hlavou a pritom si ukladala foťák.,,Kam ideme teraz?"
,,Neviem,vyber ty."-povedala Lisa a pokúšala sa chytiť malého,ktorý pobehoval okolo nej.
,,Ako si mám vybrať?Pozrela by som si Univerzitnú knižnicu. Alebo Temple bar. Alebo trhovisko. Alebo hrad. Neviem ,vyber ty."-povedala som celá nešťastná,že na toto krásne mesto máme takto málo času. Lisa sa nakoniec rozhodla pre trhovisko. Tam sme tiež strávili hodnú chvíľu a potom sme si to zamierili k Dublinskému hradu. Lisa naschvál vybrala trasu,aby som aspoň z auta videla Temple bar. Ale toľko som sa jej prosíkala,že nakoniec sme sa tam zastavili a spravila som pár fotiek. Aspoň zvonku. Vďaka mne sme sa k hradu dostali dosť neskoro. Okolie sme iba prebehli a ani vnútri sme sa nezdržali dlho.
Lisa ticho nadávala,že sa stále musí niekde hnať. Mali sme pól hodinu ,aby sme sa dostali cez mesto na letisko,čo je nemožné aj pri malej premávke a nie ešte v takomto čase. Našťastie Mattovi meškalo lietadlo,takže nečakal dlho. Všetci sme sa nasáčkovali do auta a mohlo sa ísť domov. Celú cestu sme sa rozprávali. Museli sme dohnať tie tri dni,čo sme s Mattom zameškali. Keď som uvidela odbočku na Mullingar,myšlienky mi zabehli k Niallovi. Čo asi môže robiť? Dnes mi napísal iba pár správ. Mal plné ruky práce s obskakovaním chalanov. Určite sa dobre bavia. Škoda,že to vyšlo takto. Bola som na nich zvedavá. Ale možno sa nám ešte pošťastí stretnúť sa.
Domov sme sa dostali o deviatej . Damian zaspal už v aute. Lisa,Matt a ja sme si ešte sadli do obývačky. Mattovi som ukazovala fotky,pritom otvoril fľašu vína a dlho do noci sme sa rozprávali. Keď som si ľahla,zbadala som,že mi bliká správa.
N:,,Chýbaš mi tu."-usmiala som sa keď som ju prečítala. Poslal ju pred dvoma hodinami,tak som mu už neodpisovala. Určite už spí. Napíšem mu ráno.

....

,,Katie. Vstávaj. O hodinu vyrážame k Jeremymu."-zobudila som sa na hlas Matta.
,,A musím?"-zakričala som na neho z postele.
,,Choďte bezo mňa."-prevalila som sa na druhú stranu a hlavu si zakryla vankúšom. Naozaj sa mi ešte nechcelo vstávať. Matt bez zaklopania vošiel do izby.
,,Švihaj. Už som Jeremymu sľúbil,že prídeš aj ty. „-povedal Matt,ktorý bol už prichystaný.
,,Vstávaj. Aj kávu už máš hotovú. Máš dvadsať minút,aby si sa pozbierala."-opustil moju izbu a zatvoril dvere.
S nechuťou som vstala z postele a krok po kroku sa dostávala bližšie ku kúpeľni. Dala som si rýchlu sprchu a obliekla sa. Čierne nohavice,čierne tričko a kvietkované sako. Rýchlo som si spravila jemný make-up. S vlasmi som toho veľa nenarobila,drdol bude úplne stačiť. O dvadsať minút som už bežala dole po schodoch a v plnej paráde vkročila do kuchyne. Matt sa pozrel na hodinky.
,,Máš šťastie."-povedal a zasa sa pozrel do svojho taniera. Sadla som si a odpila si zo studenej kávy. Chvíľu sme sa rozprávali,potom som pomohla Lise poupratovať kuchyňu a obliecť malého. Ani jemu sa veľmi nechcelo,radšej by pozeral rozprávku. Pri vchodových dverách som zistila,že som si mobil zabudla na nočnom stolíku. Schody som brala po dvoch. Matt kričal,aby som sa ponáhľala. Schytila som mobil a bežala dole. Zadychčaná ssom nasadla do auta. Aspoň tu si oddýchnem,cesta do Omaghu bude trvať hodinu a pól.
Napísala som Niallovi.
Ja:,,Ahoj."-čakala som na odpoveď,ale nič. Asi ešte spal. Ktovie dokedy trvala párty s chalanmi. Mobil som si odložila do vrecka saka a pozerala sa von oknom. Cesta ubehla celkom rýchlo, Damian celú cestu mlel a nevedel sa dočkať Jeremyho. Už som bola zvedavá aj ja. Matt a Lisa si ho nevedia vynachváliť.
,,Takého chlapa by si potrebovala."
-povedal Matt.
Matt zastavil pred krásnym vidieckym domom,ku ktorému patrila aj farma. Za domom sa rozprestierala zelená lúka,kde sa pásli kone a poníky. Damian vyskočil z auta a bežal k ohrade s poníkmi. Z domu vychádzal Jeremy. Zvítal s Mattom a Lisou. Ja som stála obďaleč a sledovala ich. Pomalým krokom som k nim podišla. Matt sa postavil vedľa Jeremyho a predstavil nás.
,,Toto je Katie. Moja sestra."-povedal Matt.
,,Ahoj."-pozdravila son sa a podala mu ruku.
,,Ahoj. Jeremy."-tiež mi podal ruku. Nespúšťal zo mňa oči. Nolo mi to dosť nepríjemné. Prehodili sme zopár slov a potom išli aj my za Damianom k ohrade. Matt a Lisa sa držiali za ruky. Ja a Jeremy sme išli za nimi. Jeremy ma chytil okolo pásu a pritiahol si ma k sebe. Napla som sa ako struna. Cítila som,že pod pulóvrom ukrýval vyšportované telo. Prešla mnou vlna triašky,ale triaška nebola od vzrušenia. Neviem prečo,ale z Jeremyho som nemala dobrý pocit. Vo vrecku mi zavibroval mobil. Aspoň som mala zámienku vykrútiť sa mu. Pozrela son na obrazovku a usmiala sa.
N:,,Ahoj."
Ja:,,Dobré ránko spachtoš."
,,Kto ti to píše? Priateľ?"-spýtal sa Jeremy a pozeral sa mi ponad plece do mobilu. Mobil som hneď zložila,otočila sa a pozrela sa na neho.
,, A čo keď áno?"-povedala som a zasa pokračovala v ceste k ohrade.
,,Matt hovoril,že nemáš nikoho."
-žmurkol na mňa.
Oprela som sa o ohradu a rozhliadla sim sa. Jeremy sa postavil vedľa mňa. Na moje gusto až príliš blízko. Urobila som krok od neho.
,,Máš to tu pekné."-pochválila som okolie.
,,Ďakujem. Snažím sa."-povedal a prepaľoval ma pohľadom.
,,Katie. Poď sa pozrieť na poníky."
-kričal na mňa Damian. Neváhala som ani sekundu a už som bola na ceste k nemu. Na sebe som cítila Jeremyho pohľad. Čupla som si k Damianovi a spolu sme sledovali poníky. Zasa som sa pozrela na mobil.
N:,,Ako je u Mattovho kamoša?"
Ja:,,Je tu krásne. Starý vidiecky dom a obrovská farma s poníkmi."
N:,,A ten kamoš?"
Rozmýšľala som čo mu mám napísať. Najradšej by som mu napísala..Poď pre mňa. Necítim sa tu dobre. Ale napokon si to rozmyslím a napíšem: ,,Je v pohode."
N:,,Chalani sa zobudili. Potom sa ozvem. 😉"
Ja:,,OK🤗"
Damian bežal k Jeremymu.
,,Jeremy . Môžem si zajazdiť?"-spýtal sa ho.
,,To sa musíš spýtať otca,či ti to dovolí. A keď súhlasí,tak áno."-usmial sa na neho Jeremy a zdvihol ho do objatia.,,Poď,spýtame sa."
Lisa a Matt zostali na terase pri dome. Pomaly som kráčala k nim aj ja. Stále som sa obzerala. Bolo to tu naozaj krásne. Prisadla som si k nim. Jeremy položil Damiana.
,,Prinesiem niečo na pitie."-povedal Jeremy a vchádzal do domu presklennými dverami. Ako ich zatvára,videla som ako sa na mňa pozerá. Odvrátila som od neho zrak.
,,Idem mu pomôcť."-povedal Matt,postavil sa zo stoličky a stratil sa v dome.
,,Poznáte sa dlho s Jeremym?"-spýtala som sa Lisi.
,,Už takých päť rokov. S Mattom sú dobrý kamaráti odkedy sa spoznali. Navštevujeme sa dosť často."-odpovedala Lisa.
,,Je taký zvláštny."-povedala som zamyslene.
,,Taký sukničkár,ale keď spoznáš lepšie,zapáči sa ti. Je to dobrý človek."-povedala Lisa s úsmevom.
,,Veľakrát nám strážil malého,keď bol chorí a nemali sme ho kde dať."
Sedela som ticho a zahltili ma moje myšlienky. Dám mu ešte jednu šancu,možno som iba paranoidná.
,,Nesie sa limonáda."-do relaity ma vrátil Mattov hlas. Pozrela som sa na neho a usmiala sa. Vyzeral smiešne ako sa snažil niesť podnos so štyrmi pohármi a fľašou limonády,aby mu poháre nespadli. Za ním išiel Jeremy s koláčikmi. Keď ich zbadal Damian,hneď zoskočil zo stoličky a skákal okolo Jeremyho. Jeremy mu jeden podal a on sa do neho hneď pustil.
,,Oci? Môžem si zajazdiť na poníkovi?"-spýtal sa Matta s plnými ústami.
,,Ak ti to Jeremy dovolí."-povedal Matt.
,,On povedal,že áno,ak mi to dovolíš ty."
,,Tak áno. Môžeš."-povedal Matt a Damianovi sa rozžiarili oči.
Chvíľu sme sa ešte rozprávali na terase a popíjali limonádu. Damian začínal byť netrpezliví.
,,Idete si zajazdiť aj vy?"-spýtal sa Jeremy Matta.
,,Ak môžeme."-povedala Lisa.
,,Pravdaže. Viete kde sú stajne."-povedal Jeremy a všetci vstávajli od stola. Lisa a Matt išli k stajniam a Jeremy s Damianom k poníkom. Jeremy osedlal jedného z nich a posadil na neho Damiana. Na moje prekvapenie to išlo Damianovi výborne. Postavila dom sa zo stoličky a išla za nimi. Oprela som sa o ohradu a sledovala ich s úsmevom.
,,Ide ti to. Asi na ňom nesedíš prvýkrát."-povedala som Damianovi.
,,Chodíme sem často."-odpovedal.
Jeremy držal vôdzku a poník s Damianom chodil okolo neho. Jeremy Damianovi vysvetľoval čo má robiť a Damian ho na slovo poslúchal. Učil ho cválať. Asi po pól hodine jazdenia sa Damian začal nudiť a chcel zosadnúť. Jeremy mu pomoh a Damian bežal na terasu. Jeremy odsedlal poníka a postavil sa k ohrade vedľa mňa. Malíčkom sa dotkol mojej ruky. Hneď som si ju odtiahla,pozrela do zeme a zastrčila si prameň vlasov za ucho. Jeremy preliezol ohradu a postavil sa ku mne. Obaja sme sa opierali o ohradu. Ja som sledovala Damiana ako sa napchával koláčikmi a on sledoval mňa. Prešľapovala som z nohy na nohu. Cítila som jeho pohľad a nepáčilo sa mi to. Kde sú Lisa a Matt?Už by sme mohli odtiaľto vypadnúť.
,,Idem sa napiť."-povedala som Jeremymu a vyštartovala ako strela na terasu. Sadla som si vedľa Damiana a napila sa.
,,Budeme sa hrať s autíčkami?"-spýtal sa Damian.
,,Jasné. Kde ich máš?"-spýtala som sa. Damian sa postavil a z vrecka si vytiahol dve autíčka. Sadla som si na okraj terasy a začali sme sa hrať. Jeremy niečo šmátral v dome,čo mi vyhovovalo. Vrátil sa o dvadsať minút a prisadol si ku nám.
,,Matt o tebe veľa rozprával. Už som bol na teba zvedavý. A mal pravdu. Naozaj si krásna."-povedal Jeremy a ja som sa pozerala do zeme. Čo to hovorí? Moje nervy.,,Ešte krajšia ako na fotkách."
,,Ďakujem."-povedala som a v mysli som škrtila Matta.
,,Poďme sa hrať na naháňačku."-skočil mi do náručia Damian. Ten nápad sa mi pozdával. S Damianom sme sa naháňali iba my dvaja,potom sa pridal aj Jeremy. Lisa a Matt sa vrátili o dve hodiny,čo mi pripadali ako večnosť.
,,Kde ste boli tak dlho?"-spýtala som sa nervózne. Už som mala toho dosť. Chcela som už vypadnúť. Jeremy mi už liezol na nervy. To jeho neustále sledovanie a tie neustále náhodné dotyky,ktoré podľa mňa ani zďaleka neboli náhodné.,,Už sa stmieva a malý je unavený."
,,Ukľudni sa. Čo ti je?"-spýtal sa Matt.
,,Mohli by sme už ísť?"-pozrela som sa na Lisu s prosebným pohľadom.
,,Môžete tu prespať. Miesta je dosť."-navrhol Jeremy.
,,Nemôžeme. Na zajtra mám plány. A Lisa a Matt idú do práce."-vysypala som zo seba až príliš rýchlo.
Matt sa smutne pozrel na Jeremyho.,,Katie má pravdu. Niekedy nabudúce."
,,Mohol by si k nám prísť ty."-povedal Damian a pýtal si od Jeremyho objatie.
,,To je dobrý nápad."-povedal Jeremy a pozeral sa na mňa. Rozlúčil sa aj s Mattom a Lisou. Na rade som bola ja. Pristúpil ku mne a strčil mi prameň vlasov za ucho. Pri jeho dotyku ma striaslo. Objal ma. Každý sval sa mi napol a každá moja bunka čakala na vyslobodenie z jeho objatia.
,,Rád som ťa spoznal a dúfam,že sa ešte niekedy uvidíme."-povedal mi pri uchu. Odtiahol sa a usmial sa na mňa.
Môj mozog kričal ZABUDNI.
,,Aj mňa tešilo."-povedala som sucho a otočila sa na odchod. Pri aute som bola prvá ja. Oprela som sa oň a čakala. Píplw mi správa.
N:,,Chalani konečne odišli 😵"
Ja:,,Ťažký deň?"
N:,,Rozlietaný. Toľko chlapov v jednom dome. Nechcel som obťažovať Denise."
Ja:,,Si milý.😊"
N:,,Ja viem.😋"
N:,,Už ste doma?"
Ja:,,Nie,ešte stojím pri aute a čakám kedy odtiaľto vypadneme.😭"
N:,,?????"
Ja:,,Nič. To je nadlho."
N:,,Zajtra mi o tom porozprávaš. Dúfam,že v kalendári máš iba mňa.😉"
Ja:,,To si píš!😃"
Zdvihla som zrak od mobilu a videla,že Matt a Lisa sa konečne pohli. Jeremy nespúšťal zo mňa oči. Ruky mal prekrížené na hrudi.
Padajme už!-kričal mozog.
Matt odomkol auto a ja som hneď nasadla dnu. Keď už všetci nasadli, Matt stiahol okno a Jeremy sa oprel o dvere. Ešte sa rozprávali s Mattom.
,,Ďakujem za návštevu."-povedal Jeremy.
,,Nabudúce už prídeš ty. Ak máš čas môžeš ešte tento týždeň. Katie odchádza až v nedeľu."-povedal Matt. Ja som zdvihla zrak od mobilu a vyvalila oči. Jeremy moju reakciu videl a uškrnul sa.
,,Budem sa snažiť."-žmurkol na mňa. Ja som so znechuteným výrazom vrátila pozornosť mobilu.
,,V stredu by to teoreticky mohlo ísť."-povedal Jeremy.
Zasa som zdvihla hlavu a pohľad mi skákal z Matta na Lisu a späť. Čakala som čo povedia. Dúfam,že im to nevyhovuje.
,,Ak by si prišiel poobede,tak je to OK."-povedal Matt.,,Ráno mám ešte nejaké vybavovačky,ale poobede som voľný."
,,Aj mne to vyhovuje."-povedala Lisa.
,,Jupí. Príde Jeremy."-zatlieska Damian.
Ja som sedela ticho a rozmýšľala čo poviem ak sa spýtajú čo ja na to. Matt sa obrátil na mňa .,,Ty máš nejaké plány?"
,,Áno. Na stredu už mám program,ale kľude prídi."-povedala som a usmiala sa na neho. Skôr to vyzeralo ako grimasa,ale bolo mi to jedno.
,,A čo také máš v pláne? Bez nás?"
-otočil sa na mňa Matt.
,,Nechaj ju. Veď je na dovolenke a nemusí celú stráviť s nami."-žmurkla na mňa Lisa.
Ústami som jej naznačila ,,Ďakujem."
,,OK. Veď sa ešte dohodneme."-povedal Jeremy a konečne odstúpil od auta. Všetci mu zamávali a Matt konečne naštartoval auto.
Napísala som Niallovi.
Ja:,,Konečne ideme domov.👏"
N:,,Som rád."
Ja:,,Aj ja."
Ešte sme nebola ani na diaľnica a ja som zaspala. Zobudila som sa až keď ma oslovila Lisa. To sme už stáli pre Mattovým domom. Unavene som vyšla schodmi,padla do postele a hneď zaspala.