I'm finally free (Dokončené)

Kapitola 55

,,Naozaj so mnou nepôjdeš do LA?"-spýtal sa ma Niall.
Ležala som v jeho objatí a hladila ho na bruchu.
,,Prepáč sunshine. Vieš,že nemôžem. Za posledné týždne som už z práce chýbala veľa."-pozrela som na neho.
,,Ani na víkend?"-chytil mi ruku,ktorou som ho hladila.
,,Na víkend som sa už sľúbila Mary. Už jej začína šibať. A Harryho neuvidí ešte mesiac."-začala som sa hrať s jeho prstami.
,,A víkend po tom? Mohli by sme sa vrátiť spolu."-skúsil znova.
,,Vtedy idem s Gemmou na akciu UNICEF. To som jej sľúbila ešte v New Yorku. Prepáč."-pobozkala som ho na hruď.
,,Bude to zvláštne byť bez teba dva týždne."-povedal potichu.
,,Bude."-šepla som.
Pohladil ma po chrbte.
,,Budú to iba dva týždne."-pozrela som na neho. ,,Keď ti začne turné,neuvidíme sa mesiace."-pohladila som ho po líci.
,,Na to ani nechcem myslieť."
-prižmúril oči. ,,Mohla by si ísť so mnou."
,,A pracovať bude kto?"-usmiala som sa.
,,Ja?"-spýtal sa s úsmevom.
,,A zaplatíš moje účty?"-zdvihla som obočie.
,,Zaplatím."-povedal veselo.
,,To určite."-znova som sa začala hrať s jeho prstami. ,,Kedy odlietaš?"-spýtala som sa.
Niall ma pustil a zdvihol sa na lakte.
,,Hovorím to vážne."-pozeral mi do očí.
Posadila som sa do tureckého sedu a hľadela na neho.
,,Čo?"-spýtala som sa.
,,Že ti zaplatím účty."-povedal.
,,To určite nie. Svoje účty si budem platiť sama."-krútila som hlavou.
,,Alebo by si byt mohla dať do prenájmu. Aj tak sme stále tu."-posadil sa tiež.
,,Teraz svoj byt využijem."-usmiala som sa na neho.
,,Lebo?"-zdvihol obočie.
,,Lebo ideš preč."-sklonila som hlavu.
,,A?"-prisunul sa bližšie.
,,Čo a? Hádam si nemyslíš,že budem tu?"-pozrela som na neho.
,,Prečo nie?"-spýtal sa.
,,Lebo toto je tvoj dom a ja mám vlastný byt. Bez teba tu nebudem."
-stále som na neho hľadela.
,,Nebola by si tu prvýkrát sama."
-posúval sa ešte bližšie.
,,OK. Ale to je niečo iné. V noci si sa vrátil a teraz budeš preč dva týždne."-sklonila som hlavu.
,,Ešte stále nechápem,v čom je problém."-chytil mi ruku. ,,A ty ešte stále nechápeš,že toto všetko pre mňa nič neznamená,keď tu nie si ty?"
-chytil mi bradu a prinútil ma pozrieť mu do očí.
,,Sunshine."-šepla som.
,,Nechcem,aby si sa vracala do bytu. Odtiaľto máš bližšie do nemocnice a ..."
,,Z bytu mám lepšie spoje."-skočila som mu do reči.
,,Ty si neuveriteľná."-zasmial sa.
,,Lebo?"-spýtala som sa.
,,Fakt chceš chodiť mestskou dopravou? Môžeš si vybrať hociktoré auto. Vieš kde sú kľúče."-pustil mi bradu a znova mi chytil ruku.
,,Nie sunshine. Nechcem ťa využívať. Aj doteraz som chodila mestskou dopravou a budem ňou chodiť aj naďalej."-pohľadom som neuhla.
,,Ty ma môžeš využívať koľko len chceš."-zasmial sa. Udrela som ho po ramene.
,,OK. Vidím,že ťa nepresvedčím. Ale o tomto sa ešte porozprávame,keď sa vrátim."-pobozkal ma na ruku.
,,Môjho bytu sa nevzdám. Tvrdo som kvôli nemu pracovala. Nie každý má také šťastie ako ty."-usmiala som sa na neho.
,,OK. Rozumiem. Prepáč."-usmial sa.
,,Neospravedlňuj sa. Nemôžeš za to,že si sa narodil pod hviezdou šťasteny."
-zasmiala som sa.
,,Chceš povedať,že ja som pre to nemusel tvrdo pracovať?"-zdvihol obočie.
,,OK. Dohodnime sa na remíze."
-zdvihla som sa na kolená a žiadala od neho bozk. Letmo ma pobozkal na líce. Ruky som si položila na jeho ramená.

,,Povieš mi už konečne,kedy odlietaš?"
-spýtala som sa.
,,Až večer."-povedal skleslo.
,,To ešte máme kopu času."-usmiala som sa.

...

V nedeľu večer som Nialla odviezla na letisko. Lúčilo sa mi s ním ťažko. Neskôr,keď už som ležala vo svojej posteli,vo svojom byte som sa nad tým pousmiala. Akoby odchádzal naveky.
Doma som bola málo. Brala som nadčasy,aby som bola čo najmenej sama.
Trvalo mi pár dní,kým som si zvykla,že som vo svojom byte. Bolo to zvláštne. Najprv som sa v ňom cítila nesvoja. Dvere som kontrolovala viackrát. Chcela som sa uistiť,že sú dobre zatvorené a či som nezabudla zamknúť.
Stále častejšie som začala myslieť na Jeremyho. Hoci som vedela,že je vo väzení a že mi už nemôže ublížiť. Kým bol Niall so mnou,vôbec som na neho nemyslela. Ale teraz sa nočná mora začínala vracať.
Chýbala mi Niallova vôňa a jeho objatie. V ňom som sa cítila bezpečne. Až teraz som zbadala,aký je Niall návykový.
Každé ráno som vstávala zavčasu. Iba vtedy som sa s Niallom vedela porozprávať. Hovoril s takým nadšením. Počúvala som ho rada.
Občas sa do rozhovoru pridala aj Julia. Uisťovala ma,že na Nialla dáva pozor a nenechá ho,aby sa prepracoval.
Teraz som z nej mala už dobrý pocit. Vedela som si predstaviť,že by sme mohli byť kamošky,keby sme nebývali na opačnej strane zemegule.
Ale Niallov odchod mal aj výhodu. Konečne som mala viac času na Maggie. Trvalo mi chvíľu,kým som si ju znova získala a kým prestala trucovať. Na city mi vedela hrať na jednotku. Mala som výčitky svedomia,že som ju zanedbávala. Ale snažila som sa jej vynahradiť čas,čo som s ňou nebola.