Kapitola 64

258 25 2
                                    

MARY

Po návrate z Álp som sa Katie vyhýbala. Niečo tušila,ale nebola som si istá,že ona má byť prvá,kto sa to dozvie. Najprv som sa musela porozprávať s Harrym. Chystala som sa na to už vyše mesiaca,ale nemala som na to odvahu.
Čo ak povie nie?
Čo ak sa bude hnevať?
Čo ak ma opustí?
A čo ak povie áno a bude sa tešiť?
Sama som nevedela,či som na to vôbec pripravená,či to vôbec chcem.
Ale áno. Chcem.
Čo ak Harry nie?
Celé noci som sa v posteli iba obracala a rozmýšľala,pričom Harry vedľa mňa pokojne spal.
Najlepšie som sa cítila v práci,kde som nemala čas rozmýšľať. Pojednávanie s Jeremym ma úplne pohltil a nechcela som,aby s tým mal otec veľa práce.
Už aj tak som mu bola vďačná,že bol ochotný zastupovať nás.
Harry tiež cítil,že niečo sa zmenilo. Bol pozornejší ako zvyčajne.
,,Môžeme sa porozprávať?"-spýtal sa ma Harry po večery.
Stála som pri kuchynskej linke a ukladala riad do umývačky. Vo svojom byte som sa už zdržiavala málo. Väčšinu času som trávila u Harryho.
,,Stalo sa niečo bunny?"-spýtala som sa ho a položila utierku na linku.
,,V poslednom čase si veľmi zvláštna."
-povedal ustarostene. ,,Akoby si sa mi vyhýbala."-sledoval ma.
Srdce mi začalo divoko búšiť. Už to nemôžem dlhšie tajiť. Musím mu to povedať. Má na to právo vedieť to a rozhodnúť sa,či v tom budeme spolu,ale to budem musieť zvládnuť sama. Lebo ak povie nie,tak...
Nemôže povedať nie.
On nie.
On nie je taký.
Miluje ma.
Dúfam.
Veď mi to hovorí stále. Každý,každučký deň.
Zhlboka som sa nadýchla.
,,OK. Sadneme si?"-spýtala som sa. Prikývol.
,,Mary. Začínaš ma desiť."-povedal so strachom v hlase.
Prešli sme do obývačky a Harry si sadol na gauč. Ja som zostala stáť. Spýtavo na mňa hľadel.
,,Mám pre teba niečo."- nasucho som prehltla.
,,Áno?"-nespúšťal zo mňa oči.
,,Počkaj chvíľu,hneď som tu."
-povedala som a išla do spálne.
Z nočného stolíka som vybrala starostlivo zabalenú krabičku a pomaly sa vracala k Harrymu. Keď ma zbadal postavil sa a nervózne si pošúchal stehná.
,,Mary. Stalo sa niečo?"-prehrabal sa vo vlasoch. Milovala som,keď to robil.
,,Toto som ti chcela dať na narodeniny,ale nevedela som,ako zareaguješ a nechcela som ti kaziť výlet. Ale dlhšie už nemôžem čakať."-pozrela som na neho a podala mu krabičku.
Harry sa na ňu pozrel,potom na mňa.
Kývla som hlavou,aby ju zobral. Keď ju začal rozbaľovať nasucho som prehltla a sledovala ho.
Rozbaľoval ju pomaly.
Naozaj pomaly.
Netrpezlivo som čakala,pritom som prešľapovala z nohy na nohu.
Harry stál bez slova. Pohľadom skákal raz na mňa,potom na tú vecičku. Znova na mňa a pohľad na mne nechal.
Stála som ticho vedľa neho a hrýzla si nechty. Skúmavo som ho sledovala.
Harry sa zhlboka nadýchol a otvoril ústa.
Zatajila som dych a čakala som,čo povie.
Ústa znova zatvoril a ostal ticho.
Ani som nedýchala.
Harry musel tú informáciu spracovať.
Pristúpil ku mne.
Sklonila som si hlavu a zhlboka sa nadýchla.
Harry ma chytil za bradu a zdvihol mi hlavu.
Hľadeli sme si do oči.
,,To vážne?"-spýtal sa. Prikývla som.
,,Ty a ja?"-na perách sa mu vykresľoval úsmev. Znova som prikývla.
,,Milujem ťa."-priam zakričal,usmiala som sa.
Harry ma objal,zdvihol do vzduchu a zatočil sa so mnou. Keď ma dával dole,pobozkal ma.
Oboma rukami som ho pohladila po lícach a pobozkala ho.
,,Nehneváš sa?"-spýtala som sa ho a hľadela mu do očí.
,,Teraz si ma spravila najšťastnejším mužom na svete."-usmial sa na mňa a znova pobozkal.

KATIE

Po vydaní proma novej piesne sa na nete strhlo šialenstvo a po uverejnení piesne už ani nehovorím.
Žili sme si svoje šťastné životy. Niall sa s chalanmi znova vrátil do štúdia,čiže ja som svoje večere trávila v nemocnici s Maggie.
Jake sa vyrovnal s faktom,že ja a Niall sme stále spolu. Keďže času mali dosť,pracovalo sa im dobre. Každý mal dobrú náladu a na nikom sa nedali badať známky nervozity,veď si oddýchli dostatočne. Občas som ich prišla navštíviť,najviac som sa tešila keď prišli Jenny a Vanda,hoci tie večere sa nedali nazvať skúškami. Vtedy Jake odchádzal skôr.
Február sa chýlil ku koncu,keď mi jeden večer zavolala Mary.
M:,,Ahoj Katie."
Ja:Ahoj zlato. Máš sa?"
M:,,Vzhľadom k okolnostiam výborne."-povedala veselo.
Ja:,,Aké okolnosti?"
M:,,Viete si s Niallom niekedy na nás spraviť čas?"
Ja:,,Na vás? Hoci aj teraz."-zasmiala som sa. ,,Stalo sa niečo?"
M:,, Nie. Veď sa porozprávame,keď prídete. V piatok môže byť?"
Ja:,,To ma necháš čakať až do piatka?"
M:,,Veď je už streda."
Ja:,,OK. Spýtam sa Nialla a dám ti vedieť."
S Mary sme sa ešte chvíľu rozprávali. Hneď ako som zrušila hovor napísala som Niallovi.
Ten s radosťou súhlasil,vraj už konečne uvidí aj niekoho iného ako chalanov v štúdiu.
S Mary a Harrym sme sa sa nestretli od toho výletu.

I'm finally free (Dokončené)Wo Geschichten leben. Entdecke jetzt