I'm finally free (Dokončené)

Kapitola 44

Príjemné čítanie 🤗

,,Ahoj mačička."-šepol mi pri uchu známy hlas. Na celom tele mi naskočili zimomriavky,žalúdok sa mi stiahol a naplo ma.
Pane bože. Prosím len to nie. -oči som si zatvorila a modlila sa,aby to bol iba sen.
Keď mi chytil krk a začal ma tlačiť pred sebou,bola som si istá,že sen to nie je.
Na krku som cítila jeho dych.
,,Bude lepšie,ak so mnou pôjdeš po dobrom."-povedal slizkým hlasom.
Zastavila som sa a bola som rozhodnutá,že nespravím už ani krok.
,,A čo ak nie?"-šepla som.
Myslela som,že to ani nepočul,ale mýlila som sa.
,,Tak tvoja kamoška asi neskončí dobre."-povedal potichu pri mojom uchu a pritom sa dotkol mojej pokožky na krku.
Hneď som stuhla a zatajila dych. Z hrdla sa mi vydral tichý vzlyk.
,,Mary. Nie."-šepla som a znova vzlykla.
Určite mi klame. Iba ma chce iba vystrašiť.-prebehlo mi hlavou.
Stále som stála na mieste a nebola som ochotná pohnúť sa odtiaľ.
Určite klame. Ale odkiaľ pozná Mary?
,,Ako si rozhodla mačička?"-šepol znova pri mojom uchu,jednou rukou mi naďalej držal krk a druhou rukou ma pohladil po ramene.
Znova ma naplo,oči som si zatvorila a v duchu som prosila o pomoc.
,,Počúvam."- nenechal sa odbiť mojim mlčaním,čakal na moju odpoveď.
,,Nikde neidem."-povedala som rozhodne.
,,Si si tým istá?"-spýtal sa.
,,Áno som."-nasucho som prehltla.
,,OK."-povedal,pustil ma a pomalým krokom ma obišiel. Na chvíľu sa zastavil a pozrel na mňa so zdvihnutým obočím.
Pane bože. Čo ak neklame. Čo ak má Mary a kvôli mne sa jej niečo stane?
Otočil sa mi chrbtom a smeroval k východu.
Ten pocit bezmocnosti,čo som v tejto chvíli cítila,by som nepriala ani môjmu najhoršiemu nepriateľovi. Musela som sa rozhodnúť medzi sebou alebo Mary. Teraz by som pokojne mohla odísť,pohľadať Nialla a na všetko zabudnúť,alebo si nahovárať,že to bol iba sen,alebo priveľa alkoholu. Ale čo ak má naozaj Mary. V živote by som si nevedela odpustiť ak,by sa jej niečo stalo. Čo ak teraz leží niekde zviazaná,alebo ešte horšie,čo ak je dobitá a čaká na záchranu? Pošúchala som sa po čele.
Začala som za ním rýchlo kráčať. Keď som ho dobehla,ešte raz som sa obzrela okolo seba,či neuvidím niekde Mary. Zhlboka som sa nadýchla,v duchu som sa pripravovala na svoj koniec.
,,Jeremy. Počkaj."-chytila som ho za plece.
Jeremy zastal,otočil sa ku mne a hľadel na mňa s úsmevom.
,,Áno?"-vyceril zuby.,,Rýchlo si si to rozmyslela."
,,Ak pôjdem s tebou,pustíš Mary?"
-spýtala som sa ticho,skoro nečujne.
Nepovedal nič,iba prikývol.
Znova som sa zhlboka nadýchla,sklonila som si hlavu a začala kráčať k východu.
Vyšla som z budovy. Ovial ma studený,už novembrový vietor. Ruky som si omotala okolo trupu,zastavila som a čakala na Jeremyho.
,,Rozhodla si sa správne."-povedal.
Pozrela som na neho s prosebným pohľadom.
Objal ma okolo ramien a začal kráčať.
,,Kam ideme?"-spýtala som sa.
,,K autu."-odpovedal stroho.
,,Mary je v ňom?"-ďalšia otázka. Neodpovedal mi.
Po mysli mi behalo tisíc otázok.
Hovorí Jeremy pravdu?
Má naozaj Mary?
A ak ju má,pustí ju?
Ak nie,čo má v pláne ďalej?
Kedy zbadajú Niall a Harry,že sme preč?
Čo ak ma alebo nás nikdy nenájdu?
Ešte viac som spomalila. Pokúšala som sa naťahovať čas. Každá sekunda na slobode mi bola vzácna. Každou ďalšou sekundou som bola bližšie k tomu,že niekto zbadá,že sme zmizli.
Potajomky som vzhliadla k Jeremymu. Aspoň som si myslela,že to bude potajomky. Ale on hľadel na mňa. Bol celkom kľudný. Na tvári mal jemný úsmev a v očiach som mu videla radosť z víťazstva.
,,Neboj mačička. Všetko bude v poriadku. Ja sa o teba postarám. A na toho tvojho speváčika zabudneš. Ako by ani neexistoval. Ak budeš poslušná,budem sa o teba starať ako o princeznú."-usmial sa.
Ja som od neho odvrátila tvár so slzami na krajíčku.
Rukou,ktorou ma nedržal za ramená,chytil moju tvár a znova ju otočil k sebe.
,,Bude nám spolu dobre. A ak by si tak nevystrájala,keď sme stretli minule,tak toto by sa nemuselo stať."-usmial sa.,,Nevadí. Trvalo to trocha dlhšie,ako som si myslel,ale dosiahol som to,čo som chcel. Si veľmi tvrdohlavá. Vieš o tom?"-pozrel mi do očí.
Spýtavo som na neho pozerala.
Z hrdla mi nevyšiel ani hlások.
,,Myslel som si,že tie fotky spravia väčší rozruch. Ale nie. Ty si sa s ním ešte v ten večer ukázala na verejnosti."-zasmial sa.
,,To si bol ty? Prečo?"-spýtala som sa potichu. Jeremy mykol plecami.
,,Myslel som si,že nechceš,aby to niekto vedel. Tak som ti chcel ukázať,aké to bude s takým človekom,ktorý je stále na očiach. Myslel som si,že ty nie si taká,ale mýlil som sa. Myslel som si,že uprednostňuješ súkromie a tichý život. Ten by som ti vedel dať ja.
Ale ty nie. Ty si kráčala vedľa neho so zdvihnutou hlavou a užívala si si výslnie. Ale ja ťa naučím skromnosti."-zasmial sa a chcel ma pobozkať,ale odtiahla som sa.
,,Hmm. Toto si ešte doma preberieme."-povedal a pridal do kroku. Tlačil ma dopredu,ale ja som znova spomaľovala.
,,Katie."-za chrbtom som počula Gemmin hlas.
Gemma!-najprv som sa tešila,ale po chvíli mi došlo,že by jej Jeremy mohol ublížiť.
,,Katie."-Gemma znova zakričala.
Jeremy sa zastavil a priklonil sa ku mne.
,,Buď rozumná. Nezabúdaj na Mary."
-šepol.
Nebadateľne som prikývla. Mozog mi pracoval na plné obrátky. Musím niečo rýchlo vymyslieť. Niečo,aby si Gemma všimla,že s Jeremym nie som dobrovoľne.
Pomaly som sa otočila.
,,Ahoj Gemma."-usmiala som sa na ňu,ale najradšej by som kričala. Uteč!
,,Našla si už Mary?"-spýtala sa.
,,Ešte nie. Po ceste som sa stretla s Jeremym."-povedala som a pokúšala som sa pri tom znieť pokojne.
,,Ani nás nepredstavíš?"-Gemma vzhliadla k Jeremymu. Na tvári mala úsmev.
,,Prepáč. Ale iste."-povedala som. Chcela som od neho odstúpiť,ale nedovolil mi to.
Katie rozmýšľaj! Prosím. Mysli!
,,Toto je Gemma."-ukázala som na ňu.
,,A toto je Jeremy."-na neho som sa nepozrela.
,,Odkiaľ sa poznáte?"-Gemma vyzvedala ďalej.
,,Je to kamoš môjho brata."-povedala som.
,,On býva v Írsku. Nie?"-spýtala sa gemma.
,,Áno."-prikývla som.
,,A vy sa poznáte odkiaľ?"-Jeremy vyčaril krásny úsmev a neprestal hľadieť na Gemmu.
Gemma chcela práve prehovoriť,ale skočila som jej do reči. Vedela som,že je to moja chvíľa.
,,Sme bývalé spolužiačky zo strednej."-povedala som a sledovala som Gemmu. Dúfala som,že pochopí,že niečo nie je v poriadku.
Gemma na mňa nechápavo pozrela,ale ten pohľad trval iba sekundu. V duchu som sa modlila,aby to Jeremy nezbadal.
,,To boli časy."-povedala Gemma a žmurkla na mňa.
,,Boli."-usmiala som sa.
Vedela som,že pochopila.
,,A čo robíš v Londýne?"-Gemma presmerovala pohľad na Jeremyho.
,,Mal som tu prácu."-povedal slizko. Hlas sa mu zmenil.
Tiež som som sa na neho pozrela. Sledoval Gemmu. Každý jej pohyb. Jeho pohľad sa mi nepáčil.
,,Pôjdeme?"-spýtala som sa ho a chcela som vykročiť opačným smerom ako stála Gemma. Jeremy ma chytil pevnejšie okolo ramien a zostal stáť na mieste.
,,Nepridáš sa k nám?"-spýtal sa Gemmy. ,,Spravíme si súkromnú párty."-usmial sa na ňu.
Gemma spravila krok dozadu. V jej očiach som zbadala strach.
,,Možno nabudúce."-usmiala sa.,,Steve ma už určite hľadá."-poobzerala sa okolo seba. ,,Ale vy sa zabavte."
,,Ok. Ak nie,tak nie."-Jeremy mykol plecami. ,,Postačíme si aj dvaja. Však mačička."-Jeremy ma pobozkal do vlasov.
Prikývla som a pritom som potlačila vzlyk. Gemma to na mne videla a chcela podísť bližšie. Mierne som pokrútila hlavou,aby to nerobila. Zastavila sa a hľadela na mňa.
Ešte chvíľu vydrž.-opakovala som si.
,,OK. Ja už pôjdem"-povedala Gemma. ,,Neostanete ešte chvíľu? Mohli by sme si niečo vypiť."-pozrela na Jeremyho.
,,Nie. Ďakujeme. Pôjdeme. Máme iné plány."-povedal Jeremy.
,,OK. Potom mi zavolaj Katie."-Gemma mi zamávala a rýchlim krokom išla dnu.
Jeremy ju ešte chvíľu sledoval. Gemma sa ešte raz otočila a zamávala. Posledné metre ku vchodu už skoro bežala.
,,Aj tá by stála za hriech."-povedal Jeremy a znova ma začal tlačiť dopredu. ,,S ňou by to možno išlo ľahšie. Ale čo už,keď ty si ma celkom učarovala."
Ako sme sa blížili k tmavej uličke,viac a viac som spomaľovala. Vedela som,že ak do nej vojdeme,už nás neuvidia.
Gemma,prosím! Ponáhľaj sa!
Ale potom nenájdem Mary. Musím zistiť,ktoré je jeho auto.
,,Kde máš auto?"-spýtala som sa.
,,Neboj. Je hneď za rohom. Už iba pár krokov."-povedal a ticho sa zasmial.
Zabočili sme za roh a naozaj tam stálo auto,vlastne menšia dodávka. Okná boli čierne a dnu sa nedalo vidieť.
Obzrela som sa okolo seba,ale nikde nikto.
Ako je to možné? Kam zmizol každý?
Zastavila som sa pred bočnými dverami. Jeremy ich otvoril. Naskytol sa mi dych vyrážajúci pohľad. Ústa som si zakryla rukou.
,,Ty si chorý."-šepla som.
Jeremy mi chytil rameno a pritiahol ma k sebe.
,,Dávaj si pozor na ústa."-povedal potichu. ,,Môžeš tak dopadnúť aj ty."
V aute ležala Mary. Ústa mala previazané šatkou a ruky zviazané dozadu. Zdvihla hlavu a pozrela na mňa,potom na Jeremyho. Na rozdiel od mňa v jej očiach som strach ani beznádej nevidela. Mala v nich iba hnev a nenávisť. Bez mihnutia oka zazerala na Jeremyho. Nenávisť z nej priam sršala. Mierne som sa usmiala.
Začal si si s nesprávnou osobou.
-pomyslela som si.
Ale smiech ma hneď prešiel. Maryn pohľad na to asi stačiť nebude,aby sme sa odtiaľto dostali.
Aj tá malá nádej,že Jeremy klamal,zmizla. Bola by som radšej,keby klamal a Mary by bola niekde vnútri a o tomto celom by ani netušila. Vnútri s Harrym a Niallom. V bezpečí.
Možno Gemma. Ešte tu je Gemma. Naša posledná nádej.
,,Nastúp!"-prikázal mi Jeremy. Nepohla som sa.
,,Povedal som,nastúp!"-zvyšoval hlas.
,,Sľúbil si,že ju pustíš."-pozrela som na neho.
,,Klamal som. Nastúp!"-znova mal pokojný hlas.
,,Nie!"-stála som si za svojim a pozrela som sa na Mary.
Jeremy do mňa strčil,ale ustála som to. Chytila som dvere. Vôbec som nemala v pláne nastúpiť do toho auta. Budem mu odporovať,pokiaľ budem vládať. Toto auto sa odtiaľto nepohne. Aspoň nie dovtedy,kým v ňom bude Mary.
Jeremy mi chytil ruku a ťahal ma k sebe. Neochotne som pustila dvere a spravila krok. Odhrnul mi vlasy z tváre a pozeral mi do očí.
,,Znova tá tvoja tvrdohlavosť."-usmial sa. ,,Vieš,že to sa mi na tebe páči najviac?"
Namiesto toho,aby som sa stiahla,som sa ešte viac vyrovnala a hľadela mu do očí. Napriek tomu,že bol od mňa o dve hlavy vyšší som bola rozhodnutá,že mu budem odporovať.
,,Nenastúpim."-povedala som rozhodne.
,,Nechcem ublížiť tejto krásnej tváričke."-pohladil ma po líci a ruku si nechal na mojom krku.,,Ale nedávaš mi na výber."-povedal a hladil mi krk jedným prstom.
,,Ale dávam. Pusti Mary."-hlavou som kývla jej smerom a chcela som sa na ňu pozrieť,ale Jeremy mi to nedovolil. Nútil ma pozerať sa na neho.
,,A pôjdem s tebou dobrovoľne."
-nasucho som prehltla a stále mu hľadela do očí.
,,Mačička začína rozkazovať."-zasmial sa. Pri tom zvuku mi na celom tele naskočili zimomriavky.
,,Asi sa nedohodneme."-povedal a pozrel na Mary.
Chytil mi vlasy a potiahol nimi. Ticho som sykla,nedobrovoľne zaklonila hlavu dozadu a chytila som mu ruku,ktorou mi držal vlasy.
,,Ty mi nebudeš hovoriť,čo mám robiť."-povedal mi pri tvári.
Na chvíľu som si zatvorila oči. Musela som nazbierať všetku odvahu a pripravovala som sa na následky môjho konania.
,,Choď do pekla."-povedala som a čakala.
,,Čoskoro bude aj to."-zasmial sa. ,,Ale iba s tebou."-vlasy mi potiahol ešte silnejšie. ,,Zrazu si aká odvážna. Ale máš šťastie,že nemáme čas."
Pustil mi vlasy a hľadel na mňa.
,,Otoč sa!"-rozkázal. Ja som sa ani nepohla. Chytil ma za plecia a jedným pohybom ma otočil tvárou k autu. Hneď som začala cúvať,ale za sebou som zacítila jeho telo. Tak som radšej spravila krok dopredu a s hlasným výdychom a zatvorenými očami som sa oprela o auto.
,,Máš mobil?"-spýtal sa a chytil ma za pás.
,,Nie."-šepla som.
,,Máš mobil?"-spýtal sa znova.
,,Nemám!"-mierne som zvýšila hlas.,,Kde by som si ho podľa teba dala?"-chcela som sa otočiť k nemu,ale pritlačil ma naspäť k autu a ruku si nechal na mojom chrbte. Druhú ruku si vložil medzi mňa a auto a pohladil mi brucho a prsia. Oči som si zatvorila.
,,Radšej si to overím."-šepol mi do ucha,hlavu si nechal blízko mojej a jeho dych som cítila na krku. Telom mi prebehla triaška. Ruku si pomaly posúval znova dole,cez brucho až k sukni. Hneď ako sa mi dotkol stehna,aj keď iba cez látku,oči som si privrela ešte silnejšie.
Gemma. Prosím!
Oči ma štípali a snažila som sa dýchať zhlboka.
Katie!
Sprav niečo!
Pohni sa!
Kopni ho!
Krič!
Alebo hocičo!
Kričal na mňa mozog. Ale telo ma neposlúchalo.
Nebola som schopná spraviť ani ten najmenší pohyb a z hrdla mi nevyšiel ani hlások.
Jeremy pomaly prehmatával moju sukňu a ako sa blížil k môjmu zadku,dych sa mu zrýchľoval. Ruka mu kĺzala stále nižšie a nižšie.
Hlavu si sklonil ešte viac,perami sa dotkol mojej pokožky a zhlboka sa nadýchol. Prstami vkĺzol pod sukňu a začal ju vyhŕňať.
Vtedy sa vo mne niečo zlomilo.
Rukami som sa oprela o auto a celou silou som sa od auta snažila odtlačiť. Hoci som chrbtom narazila do Jeremyho hrude,nevzdávala som to,zaprela som sa ešte silnejšie. Jeremy vybral ruku spod sukne a zdvihol hlavu. Chytil mi jednu ruku a otočil ma.
Teraz som stála opretá o auto chrbtom a tvárou k nemu. Hľadel na mňa a stále dýchal rýchlo.
,,Máš pravdu. Nie tu a nie teraz."
-oblizol si peru a usmial sa.
Oči som z neho nespúšťala a sálala mi z nich nenávisť.
,,Zdochni,ty hajzel!"-štekla som na neho a sotila som ho. Dúfala som,že stratí rovnováhu. Ale nestalo sa nič. Stál tam ako prikovaný. Ironicky sa zasmial,chytil mi ruku a tlačil ma do auta. Celým telom som sa mu vzpierala a mykala sa do bokov. Chytil ma za pás a zdvihol do vzduchu.
,,OK. To by už stačilo."-povedal pokojne a hodil ma vedľa Mary.
Pri dopade som si hlavu udrela do podlahy,oči som si zatvorila a potichu sykla. Rukou som si chytila boľavé miesto. Mary sa aj napriek zaviazaným ústam snažila kričať a tiež sa začala mykať.
,,Do riti aj s tebou."-nahlas som nadávala a snažila som sa posadiť. Počkal,kým sa na neho pozriem.
,,Vidíme sa neskôr mačička."-usmial sa,žmurkol na mňa a zatvoril dvere.
Najrýchlejšie ako som vedela,som liezla k dverám,kľakla som si a pozerala von oknom. Začala som naň búchať päsťami.
,,Ty hajzel!"-kričala som a pokúšala som sa otvoriť dvere.
,,Otvor tie posraté dvere!"-znova som sa ich pokúšala otvoriť.
Keď som si uvedomila,že sú zamknuté,znova som búchala na okno. Prestala som,keď som začula buchnutie. Načúvala som.
Motor auta zavrčal.
,,Nie! Nie!"-ešte raz som skúsila kľučku dvier.
,,Nie! Prosím. Nie!"-obzrela som sa okolo seba.
,,Musím nájsť niečo,čím rozbijem okno."-šomrala som si.
Pohľad mi zablúdil k Mary. Pokúšala sa posadiť,ale veľmi sa jej to nedarilo. Až teraz som si všimla,že mala zviazané aj nohy.
,,Do riti."-nadávala som a odhadzovala šaty z podlahy.
Auto sa pohlo. Pozrela som von oknom. Práve sme vybáčali z uličky,kde stálo. V diaľke som videla budovu Cirque le soir. Z dverí práve vybehol Niall a rozhliadal sa okolo seba. Začal bežať našim smerom,ale po pár krokoch zastal a znova sa obzeral. Ústa sa mu hýbali,určite kričal moje meno. Vo dverách sa objavil aj Harry a bežal k Niallovi. Niall zdvihol ruky a vošiel si do vlasov,stále sa obzeral. Začala som búchať na okno s nádejou,že to bude počuť. Ale bol veľmi ďaleko. Niall sa oprel rukami o kolená a Harry ho chytil za plece.
Vzďaľovali sme sa od seba až prirýchlo.
Dlaň som položila na okno.
,,Niall."-šepla som a z oka sa mi skotúľala slza.