I'm finally free (Dokončené)

Kapitola 32

Spánok nie a nie prísť. O piatej som to vzdala,vyliezla som z postele a osprchovala sa. Keď som si obliekala kabát pohľad mi zablúdil k šiltovke,ktorá ležala na podlahe. Striaslo ma pri pohľade na ňu. Pomaly som k nej prešla,zdvihla ju a išla s ňou do kuchyne. Zo smetného koša som vybrala vrecko,v ktorom bola zahodená aj Niallova krvavá košeľa. Hodila som k nej aj šiltovku a zaviazala ju. Obula som si topánky a aj s vreckom v ruke som opúšťala bezpečie môjho bytu. So slzami na krajíčku som vrece hodila do kontajnera na smeti. Zababušená do kabáta a šálu som vyrazila na autobusovú zastávku. Mesto bolo ešte tiché a tmavé. O dvadsať minút som vystupovala pred nemocnicou. Zdola som sa pozrela do Maggienho okna,ešte tam bola tma. Usmiala som sa,určite ešte sladko spí. Pomaly som kráčala ku vchodu. Službu na vrátnici mal Martin.
,,Dobré ránko."-pozdravila som s úsmevom.
,,Ahoj Katie. Čo tu robíš tak skoro?"
-Martin ma privítal s úsmevom.
,,Nevedela som spať,tak som si myslela,že kým sa mi začne služba,sadnem si k papierom,ktoré som nestíhala."-oprela som sa o pult.
,,Dáš si so mnou kávu?"-spýtala som sa ho.
,,Rád. Služba mi končí až o dve hodiny."-povedal.
,,OK. Hneď som späť."-žmurkla som na neho. Z automatu som kúpila dve kávy a vrátila sa k Martinovi.
,,Nech sa páči."-jednu som mu podala.,,Mal si kľud?"-pozrela som na neho.
,,Našťastie áno."-usmial sa.,,Čo chcel v utorok od teba riaditeľ?"
,,Iba ma pochválil za to vystúpenie a poďakoval za pomoc pri organizácii večierka."-nechcelo sa mi hovoriť o Harrym.
Harry! Úplne som na neho zabudla. Volal mu Niall? Jemu povedal,čo ho trápi?
Martin by mal určite veľa otázok. Už viackrát som ho videla listovať bulvárne plátky.
,,A čo hovoríš na prekvapenie pána Moora? Som si myslel,že odpadnem. Ani si nehovorila,že ho poznáš."
-ukazovákom mi pohrozil.
,,Je to taký istý človek,ako hocikto iný. Sme kamoši a boli sme na káve. Nie je sa o čom rozprávať."-usmiala som sa.
,,Dievča,ty sa nejako nezdáš."-usmial sa na mňa. Zdvihla som obočie.
,,Tie fotky vyzerala na viac ako iba kamarátstvo."-zaklipkal očami a čakal čo poviem.
,,Nemusíš veriť všetkému,čo vidíš v bulvári. Častokrát píšu iba klamstvá a všetko prekrúcajú."-povedala som potichu.
,,A počula si o tom škandály na predpremiére filmu... Počkaj ako sa volá."-Martin rozmýšľal.
,,Ty si horšia ako klebetná baba."
-usmiala som sa na neho.
,,OK. Pomaly už pôjdem. Papiere sa nespravia samé."-zamávala som mu a nastúpila do výťahu. Vyviezla som sa na oddelenie onkológie a v šatni som sa prezliekla. Potom som nazrela do izby Maggie,ešte spala. Dvere som zatvorila a išla k recepčnému pultu. Sedela tam Susan,hlavu mala opretú o ruku a oči zatvorené.
,,Ahoj."-pozdravila som sa jej. Trocha sa zľakla.
,,Ahoj. Čo tu robíš tak skoro?"-spýtala sa ma ospalým hlasom.
,,Harry Styles ťa nenechal spať?"
-usmiala sa.
,,Čo máte každý s Harrym?"-odula som si peru.
,,Prepáč,ale vyzerali ste,že ste si veľmi blízky,že sa nevidíte prvýkrát."-Susan hľadela na mňa.
,,Sme kamaráti."-povedala som otrávene. Toto budem počúvať celý deň? Ešte dobre,že včera pracovala Elizabeth,ju takéto veci nezaujímajú. Totižto má asi sto rokov. Usmiala som sa na myšlienke na ňu.
,,Keby som vedela,že tu bude Harry Styles,vymenila by som si službu. Skoro som odpadla,keď mi to hovorila Clara. Povedz mi o ňom niečo."-stále na mňa hľadela.
,,Vymením ťa. Pokojne choď domov a vyspi sa."-povedala som jej.
,,Radšej tu zostanem s tebou."-usmiala sa.
,,Tak ja pôjdem. Vidím,že nie si vôbec unavená. V pohode to zvládneš."
-pozrela som na ňu.
,,Mám ešte hodinu."-pohladila pult pred sebou.
,,Nevadí. Choď. Načo tu budeme dve?"

,,Vážne? Má ma meniť Clara. Zvykne chodiť trocha neskôr."-povedala.
,,Nevadí. Bež. Vyspi sa."-usmiala som sa na ňu.
,,Ďakujem."-Susan si pozbierala veci a už jej nebolo. Sadla som si na jej miesto a začala som listovať časopis,ktorý tam nechala. Asi na desiatej strane som hľadela na seba a Harryho. Časopis som zatvorila a odložila na poličku. Na toto naozaj nie som zvedavá. Začala som listovať kartu Maggie,pozrela som si posledné výsledky vyšetrení. Úsmev mi zmizol z tváre. Neveštili nič dobrého. Smutne som sa pozrela na jej dvere. Radšej som znova vybrala časopis. Čas ubiehal rýchlo,ani som sa nenazdala a nad mnou stála Clara.
,,Ahoj Katie. Mala si nočnú? Prečo? Susan je chorá?"-spýtala sa ešte rozospato.
,,Nie,len som prišla trocha skôr. Načo tu budeme dve? Poslala som ju domov."-usmiala som sa na ňu. Clara sa pozrela na časopis. Na tvári mala široký úsmev. Mala som ju otvorený na strane,kde bol Harry,už som bola zvedavá,čo znova novinári vymysleli. Pozrela som na Claru.
,,Žiadne otázky."-pritom som vstávala zo stoličky.,,OK. Ja už pôjdem."
,,OK. Ahoj .Maj sa."-Clara si zložila veci na pult.
,,Z tohto sa ale tak ľahko nevyvlečieš."-povedala,keď som odhádzala.
,,Len sa pozeraj."-usmiala som sa na ňu a zamávala jej. Znova som sa pozrela do Maggienej izby,ale teraz som aj vošla a pohladila som ju po vlasoch. Ticho som vyšla von a išla do kancelárie. Sadla som si nad papiere ako som si to naplánovala. Úplne som sa do nich zažrala.
Z práce ma vyrušila správa.