I'm finally free (Dokončené)

Kapitola 9

Ráno ma zobudil budík,ktorý som si natiahla ešte v aute,aby som nezaspala. S Niallom sme boli dohodnutí na desiatu. Teraz bolo pól deviatej,času mám dosť. Ešte chvíľu som sa naťahovala v posteli. Rýchla sprcha,jemný make-up. Vlasy som si natočila na veľké natáčky. Postavila som sa pred šatník a vtedy nastal problém. Čo na seba? To som fakt povedala? Veď mi nikdy nerobilo problém obliecť si prvé,čo uvidím v šatníku. Tak som stavila na istotu. Bledé rifle,čierne tričko a sivý sveter. Tým nič nepokazím. Zišla som do kuchyne,uvarila kávu a prichystala raňajky. Potichu som si pospevovala. Dnes musím zavolať Mary,zistiť kam presne ide a už by bolo na čase rezervovať si letenky. Myšlienky mi zabehli ku včerajšiemu dňu a pri spomienke na Jeremyho ma striaslo. Dúfam,že v živote sa už neuvidíme. Pípla mi správa.
N:,,O tridsať minút som tam. 😀"
Ja:,,OK. Už ťa čakám. 😉"
Sadla som si k stolu a pomaly pila kávu. Už sa neviem dočkať,kedy zasa uvidím Nialla a ucítim jeho vôňu. Jemne som sa usmiala,pomaly vstala od stola,umyla šálku a vrátila do izby. Pozbierala som si veci,mobil a foťák nesmel chýbať. Keď som sa vracala dole,Lisa práve zatvárala dvere na ich spálni. Ticho sme zišli do kuchyne,ona si sadla k pultu a ja som jej chystala kávu.
,,Kam sa chystáte?"-spýtala sa ma,keď som jej do kávy nalievala mlieko.
,,Neviem. Niall to nepovedal,iba že budeme preč celý deň. "-povedala som a podala som jej kávu.
,,Dnes ti to pristane. Si krásna."-povie.
,,Ďakujem."-pozrela som do zeme a vlasy si zastrčila za ucho.
,,Celá žiariš."-Lisa si odpila z kávy. Zdvihla som zrak zo zeme a pozrela som na ňu.
,,Ako to myslíš?"
,,Neviem. Si iná ako včera. Aj včera si bola krásna,ale dnes ti žiaria aj oči. Si taká šťastná. Naozaj ťa zmenil. Už v tebe vidím tú radosť zo života,ktorá mi tak chýbala. Ty si bola naše slniečko. A to slniečko zasa začína žiariť."-Lisa oprášila pult akoby zbadala omrvinku.
,,Cítim sa s ním dobre."-napustila som si vodu do pohára a napila sa.
,,Čo sa stalo včera u Jeremyho? Bola si taká nesvoja."-zahľadala sa na mňa Lisa.
,,Neviem. Bol taký zvláštny. Nejako sme si nesadli."-povedala som a utierkou prešla po celej dĺžke pultu.
,,Mala som pocit,že ste sa zabávali dobre kým sme tam neboli."Lisa sa zasa napila kávy.
,,Dobre. Nechajme to tak. Jeremy mi nebol sympatický a hotovo."-povedala som mierne nahnevane.
,,OK. Chápem. A čo budeš robiť v stredu?"-pozrela na mňa s otázkou v očiach.
,,Nebudem ti klamať. Nemám žiadne plány,ale nechcem sa s ním stretnúť. Niečo vymyslím,ale tu určite nezostanem. Pozeral na mňa tak divne. Možno som paranoidná,ale nepáčilo sa mi to. A prosím ťa Mattovi to nehovor,Viem,že sú kamoši."-zasa som utrela pult.
,,Dobre. Ak nie,tak nie. Nie každí si musí sadnúť. A neboj. Niečo na stredu vymyslíme. A Mattovi nič nepoviem."-postavila sa Lisa zo stoličky,obíšla pult a objala ma. V tej chvíli do kuchyne vkročil Matt.
,,Čo mi nepoviete?"-zastavil sa a pozeral na nás.
,,Babské veci."-odbila ho Lisa. Ja som sa na ňu usmiala.
Zazvonil mi mobil,zdvihla som. ,,Idem."-hneď som aj zložila.
,,Deti moje majte sa. Ja padám a nečakajte ma."-obúvala som si topánky a zvesila kabát z vešiaku.
,,Ahoj. Pekný deň."-kričala za mnou Lisa.
,,Ďakujem."-zakričala som naspäť a zatvárala vchodové dvere. Rýchlim krokom som prešla k Niallovmu autu. On z neho vystúpil a vtiahol ma do objatia.
,,Ahoj."-povedal mi pri uchu a mnou prešla triaška.
,,Ahoj."-odpovedala som mu a nadýchla sa jeho vône. Pustil ma z objatia a otvoril mi dvere na strane spolujazdca. Nastúpil aj on a mohlo sa ísť.
,,Čo si na dnes vymyslel?"-spýtala som sa s úsmevom.
,,Chcem ti ukázať jedno miesto. Je to dosť ďaleko,ale za ten výhľad to stojí."-tiež sa usmial.
,,Som zvedavá."-povedala som.,,Ako dlho pôjdeme?"
,,Asi štyri hodiny. Ale uvidíš,oplatí sa."-pozrel na mňa.
Trochu som sa pomrvila na sedadle,aby som si našla pohodlné miesto. Niall sledoval cestu a ja sledovala jeho. Prezerala som si každú črtu jeho tváre. Občas sa zamračil a často si oblízal pery,keď sa sústredil. Pohľad mi putoval nižšie na jeho hruď. Dýchal kľudne,biele tričko sa mu mierne napínalo na svaloch. Obe ruky mal položené na volante a občas po ňom prstami zaklepkal.
,,Čo si tak ticho?"-spýtal sa ma a pozrel na mňa. Pohľad sa mi hneď vrátil k jeho modrým očiam. Zahryzla som si do pery.
,,Vychutnávam si výhľad."-povedala som,ale to už pozerala pred seba na cestu. Dúfam,že nezbadal,ako som si ho prezerala.
,,Musí sa ti veľmi páčiť,ak nemáš slov."-usmial sa.
,,Ujde to."-povedala som tiež s úsmevom.,,Ako bolo s chalanmi?"
,,Bolo super. Len si mi tam chýbala."-povedal,ale nepozrel na mňa.,,A aj oni boli sklamaní,že si neprišla."
,,Niekedy nabudúce."-povedala som a začala sa hrať s prsteňom na ruke.
,,Deje sa niečo?"-spýtal sa Niall a skúmavo si ma prezeral.
Tiež som pozerela na neho.
,,Nie. Prečo? Pozeraj prosím ťa na cestu."-upozornila som ho a pohľad hneď vrátil pred seba.
,,V aute máš vzácny náklad."-usmiala som sa.
,,To máš pravdu."-zložil ruku z volantu a pohladil ma po stehne. Celý čas som sledovala jeho ruku.
,,Čo ste robili?"-spýtala som sa.
Niall mierne potrasol hlavou a spýtal sa.,,S kým?"
,,S chalanmi."-usmiala som sa.,,Kde ti chodí rozum,keď sa nepamätáš o čom sme hovorili pred minutou?"
Niall sa lišiacky usmial a pozrel na mňa,ale pohľad hneď vrátil na cestu.
,,Rozprávali sme sa. Teda oni rozprávali a ja som ich počúval. Každý bol nadšení,že sú konečne doma s rodinou po takej dlhej dobe. Potom nás zamestnával Theo. A večer sme grilovali."
,,A pili pivo."-dodala som.
,,Presne."
,,Aj oni zostávajú iba mesiac?"-spýtala som sa.
,,Nie. Teraz sú doma na dlhšie. Pridajú sa ku mne neskôr. Možno o tri štyri mesiace. Uvidíme. Skočia za mnou na dva tri dni a hneď sa vracajú späť. Možno Conor zostane dlhšie."-povedal zamyslene.,,Alex chystá svadbu. Louis,Jake a John mu budú pomáhať. Conor na takéto veci veľmi nie je. Tak sa rozhodol,že sa u mňa zdrží dlhšie."
,,Aspoň tam nebudeš sám."-povedala som.
,,A čo ty? Aký si mala včera deň? Tvoje správy boli zvláštne."-na okamih pozrel na mňa.
,,Ani neviem. Miesto bolo krásne,ale Jeremy,Mattov kamoš sa mi nepozdával."-povedala som úprimne.
,,Prečo?"-spýtal sa Niall so záujmom.
,,Neviem. Bol taký zvláštny. Keď tam boli Lisa a Matt,správal sa normálne. Ale keď odišli jazdiť,mala som pocit ako by mal niečo za úmyslom. Cítila som sa nepríjemne. A v stredu sa chystá k Mattovi,takže musím vypadnúť."-povedala som a celý čas som sa pozerala von oknom.
,,S tým ti rád pomôžem."-pozrela som na neho a on na mňa žmurkol,pritom ukázal svoje dokonalé zuby.
,,Nechcem ťa obťažovať. Máš určite aj lepšie na práci,ako v kuse so mnou niekde liezť."-zasmiala som sa.
,,Rád s tebou v kuse niekde leziem."-usmial sa.
,,Ďakujem,ale naozaj si nemusíš robiť starosti. Ja niečo vymyslím."
,,To je v pohode."
Potom sme sa už o Jeremym nerozprávali. Cesta s Niallom ako zvyčajne ubehla rýchlo,priam až prirýchlo. Neviem ako to robí,ale pri ňom sa nedá nudiť. Keď už nemá čo povedať,tak rozpráva svoje historky z miest,ktoré navštívil a nebolo ich málo. V tichosti som mu závidela,ja som okrem Anglicka a Írska nikde nebola. A aj v Írsku mi polovicu miest ukázal on. Ale teraz sa to zmení. Dnes už naozaj rezervujem tie letenky do Španielska.
,,Na čo myslíš?"-spýtal sa Niall.
,,Iba,že dnes si už musím rezervovať letenky."-povedala som.
,,A kam cestuješ?"-vyzvedal.
,,Do Španielska za kamoškou. Odlieta tretieho na dva týždne a chcem ju prekvapiť a na dva tri dni sa tam ukážem aj ja. A môžeme sa vrátiť spolu."-usmiala som sa.
,,A čo aukcia?"-spýtal sa Niall.
,,To presne stíham. Bude až o dva dni na to ako sa vrátime. Skúsim aj ju nahovoriť na to,aby prišla so mnou. Ty kedy odchádzaš do Štátov?"- spýtala som sa ho a uprene som na neho hľadela. Dúfala som,že povie,že až po dvadsiatom auguste.
,,Ešte neviem presne. Ale určite nie skôr ako začiatkom septembra." -povedal s úsmevom a pozrel na mňa. Uľavilo sa mi.
,,Koľko tu ostávaš po aukcii?"-spýtal sa.
,,Iba štyri dni. Viac voľna som si nevedela vybaviť. Keby som nešla do Španielska,mohol to byť aj týždeň. Nehovoril si,že si tu na mesiac?" -spýtala som sa.
,,Niečo mi do toho vošlo. Ale nevadí mi to. LA počká."
,,Môžeme sa stretnúť,ak budeš chcieť a budeš mať čas."-povedala som s malou dušičkou a čakala na jeho odpoveď.
,,Na teba si vždy nájdem čas. Ešte pekné,že sa stretneme. To by som ti neodpustil,keby si si na mňa nenašla čas ty."-pobavene na mňa pozrel. Usmiala som sa na neho. Pomrvila som sa na sedadle,už ma naozaj bolel zadok.
,,Za chvíľu sme tam."-povedal Niall.
,,Už som zvedavá na to miesto. Dúfam,že stojí za to,keď si ma ťahal cez celé Írsko. Ale aj cesta sa mi páčila."-usmiala som sa.
,,Tomu ver,že to stojí za to."
,,Dúfam,že som si foťák nebrala nadarmo."-pozrela som na zadné sedadlo,či som ho náhodou nezabudla doma. Ale bol tam.
,,Fotíš profesionálne?"-Niall pozrel tiež dozadu.
,,Nie. Je to iba moje hoby,aj keď Mary hovorí,že by som sa s tým mohla aj živiť."-usmiala son sa.
,,Za ňou ideš do Španielska?"-spýtal sa.
,,Áno. Už sme to plánovali dávnejšie. Spolu sme prešli celé Anglicko a fotili. Chceli sme vyraziť do sveta,ale osud to zariadil inak. Ona už dlhšie nechcela čakať,tak sa rozhodla,že pôjde bezo mňa. A ja som sa teraz rozhodla,že ju tam prekvapím. Írsko mi prospelo." -pozrela som sa na neho. On sa iba usmial.
,,Ako inak to osud zariadil?"-pozrel na mňa. Pomrvila som sa.
,,Sme ešte ďaleko?"-skúsila som zmeniť tému. Nechcelo sa mi o tom rozprávať.
,,Nie. Takých desať minút."-povedal.
,,Super."-už aj teraz je výhľad nádherný. Ideme po ceste na útese. Po desiatich minútach Niall zastavil auto.
,,Odtiaľto už musíme ísť pešo."-vystupuval z auta. Ja som ho nasledovala. Zo zadného sedadla som si pozbierala veci a on ma zatiaľ čakal. Obliekla som si kabát. Vietor tu bol dosť studený. Vydali sme sa po vyšľapanej cestičke a v diaľke som videla maják. Kráčala s otvorenými ústami. Niall sa zastavil a počkal kým som zastala aj ja.
,,Zatvor si ústa."-usmial sa.
Zatvorila som si ústa a rozhliadla sa okolo seba. Boli sme blízko okraja útesu,ale neodvážila som sa ísť bližšie. Zdola bolo počuť ako vlny narážajú na útes. Fúkal pomerne silný vietor. Vlasy mi lietali na všetky svetové strany. Z vrecka kabáta som vytiahla čiapku a obliekla si ju. Pomohlo to iba trochu. Niall ma sledoval a usmieval sa ,zatiaľ čo ja som bojovala s vlasmi. Mohla som si radšej urobiť drdol. Pozrela som na neho.,,Pre toto sa oplatilo toľko sedieť v aute."-otočila som sa okolo svojej osi s rozpaženými rukami.,,Cítim sa ,akoby som stála na konci sveta. Je to nádhera."-postavila som sa bližšie k okraju. Niall pristúpil ku mne a zozadu ma objal.
,,Ja som ti to hovoril."-povedal pri mojom uchu. Mnou prešla triaška. Pane bože,prečo mi toto stále robí? Ale teraz som sa mu nevykrútila. Zostala som stáť na mieste a vychutnávala si jeho objatie a krásny výhľad. Stáli sme tam bez slova ani neviem ako dlho.
,,Ďakujem."-povedala potichu.
,,Ideme ďalej?"-spýtal sa Niall. Nič som nepovedala iba som prikývla. Pustil ma z objatia a ustúpil o krok. Ja som sa k nemu otočila a usmiala sa. Načiahol ku mne ruku a ja som mu podala moju. Ruka v ruke sme kráčali k majáku. Niall mi pri tom rozprával o histórii tohto miesta. Keď sme prišli k majáku,pustila som mu ruku. Začala som z tašky vyberať foťák. Úplne som zabudla,že som chcela fotiť. Z objektívu som zložila kryt a foťák som si priložila k oku. Cvak. Krásny záber Nialla. Mierne som naklonila hlavu a usmiala som sa na neho spoza foťáka. Spravil krok ku mne a načiahol sa za ním.
,,Vymaž ju."-usmieval sa pritom.
,,Prečo? Veď si úplne fotogenický. Objektív ťa priam zbožňuje."-cvakla som ešte jednu a ešte jednu. Ale to už stál pri mne.
,,Chceš selfie?"-spýtala som sa. Zdvihla moje zlatíčko a spravila selfie.
,,Ale no ták."-pozrel na mňa prosebne.
,,Veď dobre. Prepáč."-zložila som foťák a otočila som sa.
,,Tak idem fotiť prírodu. Tá aspoň neprotestuje."-povedala som a zasa som ho zdvihla. Pristúpila som k okraju útesu a odtiaľ hľadala najlepšie miesto. Niall sa snažil stáť vždy za mojím chrbtom. Niekedy som sa snažila foťák otočiť tak aby som ho mala v zábere,ale on ma sledoval ako orol a stále sa uhol alebo sa otočil chrbtom objektívu. Ale mne to nevadilo,fotky boli aj tak krásne. Už sme prešli celé okolie majáku. Niall prestal na chvíľu dávať pozor a ja som to využila. Spravila som o ňom asi desať záberov,kým ma zbadal. Troma jeho krokmi zmizla vzdialenosť medzi nami a foťák mi vybral z ruky.
,,Teraz som na rade ja."-povedal s úsmevom. Najprv som nevedela ako to mám chápať,ale keď zdvihol foťák a spravil fotku,hneď som pochopila. Chcela som mu ho vziať,ale on bol rýchlejší. Zdvihol ho nad hlavu a počula som cvaknutie. A ešte jedno. Keď som konečne pochopila,že oproti jeho výške nemám šancu,otočila som sa a začala od neho utekať. Netrvalo dlho a bežal za mnou.
,,Počkaj. Veď ja ťa chytím."-počula som ako na mňa kričí. Bežala som ako o život,ale nepomohlo to. Rýchlo ma dobehol,chytil okolo pásu a zdvihol do vzduchu. Zasa zdvihol foťák a cvakal ako blázon. Ja som sa trepala ako ryba na súši a hlasno smiala.
,,Pusti ma. Už budem dobrá. Sľubujem."-prosíkala som.
,,Prečo ja tomu neverím?"-stále ma nepúšťal,ale už som aspoň stála na zemi. Zasa zdvihol foťák a práve keď stlačil spúšť zafúkal silný vietor a vlasy mi navial do tváre. Ja som sa nahlas zasmiala.
,,Táto bude určite dobrá."-povedal som mu. On sa iba usmiak a konečne ma pustil. Foťák mi vrátil. Ja som si ho odložila do bezpečia tašky. Keď som od neho odchádzala,z kabátu si vyberal mobil.
,,Nechoď nikde. Ešte som neskončil."-povedal s úsmevom a pre zmenu teraz zdvihol mobil. Ja som si tvár zakryla dlaňami,vtedy som počula cvaknutie.
,,No ták. Povedala si,že budeš dobrá."-povedal. Stále som stála so zakrytou tvárou a pozerala na neho iba cez prsty. Ešte stále fotil. Pristúpil ku mne,mierne sa sklonil.
,,Iba jednu."-šepol pri mojom uchu. Jeho pery sa jemne dotkli môjho krku. Bola to iba sekunda,ale moje telo ihneď reagovalo vlnou vzrušenia. Ruky som si položila vedľa tela a nahodila som najkrajší úsmev,aký som vedela vyčariť. Chcela som byť čo najrýchlejšie za tým. Čo najrýchlejšie od neho odstúpiť. Necítiť jeho dotyk na mojom páse,necítiť jeho vôňu,nebyť pri ňom tak blízko. Jedným pohybom dosiahol to čo nemal. Toto nie je dobré. Moje nervy,do čoho som sa to dostala? Spravil asi päť fotiek,ale podľa mňa sa ani jedna nepodarila. Vlasy mi stále viali,raz do jeho tváre a raz do mojej. Nakoniec som sa už smiala.
,,Prepáč."-vlasy som chytila do ruky a pridržiavala ich.,,Toto už bude posledná. OK?"-pozriem na neho a zasa cvak. Chcela som sa mu vykrútiť,ale pritiahol si ma ešte bližšie.
,,Dobre. Táto bude posledná."-povedal s úsmevom.
Konečne ma pustil. On začal kráčať,ja som stála na mieste a pozerala pred seba.
Bude to v poriadku,len sa ma nesmie dotknúť. Musím si držať odstup. Nemôžem do toho zasa spadnúť. Ešte vydržať cestu domov a končím. Žiadne výlety,žiadne správy,nič.
,,Ideš?"-spýtal sa Niall s úsmevom. Pozrela som do jeho modrých oči a na jeho nádherný úsmev. Takto to bude ťažké. Iba som prikývla a vykročila za ním,ruky som si ukryla do vreciek kabáta. Celú cestu k autu som mlčala,on tiež. Ktovie na čo myslel.
Nasadli sme do auta. Vzdychla som si,pred nami boli štyri hodiny mučivej blízkosti. Úplne mi pomotal hlavu a ani o tom nevedel. A ani nebude. Na jednej strane som chcela od neho držať odstup a na druhej stane ma priťahoval ako magnet. Musela som cítiť jeho blízkosť,jeho vôňu,jeho dych.
Stiahla som si čiapku z hlavy a prešla prstami vo vlasoch. Posunula som sa najbližšie k dverám,aby som medzi nami spravila aspoň ako taký priestor. Pohľad som upierala von oknom,jednou rukou som sa hrala s vlasmi a pritom si hrýzla spodnú peru.
Musím sa správať ako predtým. A vlastne pred čím? Veď nespravil nič zlého. Nieže zlé,ale on nespravil nič. Bola to iba náhoda,že sa perami dotkol môjho krku. Iba ja som taká sprostá,že nevládzem so sebou pri jednom jeho dotyku. Faktom je,že takýto dotyk som necítila pekne dlho. Je tomu už vyše roka. Ani mi to nechýbalo. Ale teraz? Úplne som sa pomiatla? Pošúchala som si čelo.
,,Unavená?"-z myšlienok ma vytrhol Niall svojou otázkou. Čo sa to pýtal? Katie,zobuď sa!
,,Prosím?"-pozrela som na neho.
,,Pýtal som sa,či si unavená."-pozrel skúmavo na mňa,ale netrvalo to dlho.
,,Trochu."-odpovedala som.
,,Ani sa nečudujem,veď si behala ako splašený králik,keď som ťa chcel odfotiť. A okolo majáku si spravila hádam sto kolečiek,kým si našla správne miesto pre jeden záber."-nahlas sa zasmial.
,,To ti ďakujem,že splašený králik."-to som bez smiechu nevydržala ani ja.
Tohoto sa nevzdám pre moju sprostosť. Po dlhej dobe sa viem s chuti zasmiať a cítim sa slobodne. A týmto som zaklincovala moje myšlienky na to,že už žiadne výlety,správy ani nič.