I'm finally free (Dokončené)

Kapitola 45

Príjemné čítanie prajem 🤗

Dlaň som položila na okno.
,,Niall."-šepla som a z oka sa mi skotúľala slza.
Z môjho žiaľu ma prebralo Maryno kňučanie.
,,Mary."-otočila som sa k nej a po štvornožky k nej priliezla. Z úst som jej odviazala šatku. Potriasla si hlavou.
,,Konečne!"-povedala. ,,Prečo si s ním išla?"-spýtala sa.
,,Ja neviem. Povedal,že by si skončila zle. Najprv som mu neverila,ale potom ma napadlo,čo ak neklame?"-hľadela som na ňu.
,,A naozaj neklamal."-potláčala som vzlyk.
,,Čo budeme robiť?"-spýtala sa Mary. ,,Nejako sa odtiaľto musíme dostať."-obzerala sa okolo seba.
,,Ja viem."-šepla som a liezla som za Maryn chrbát. Snažila som sa jej uvoľniť ruky.
,,Ponáhľaj sa."-súrila ma.
,,Nejde to."-šepla som.
,,Tak sa snaž."-mierne zvyšovala hlas.
,,Veď sa snažím."-aj ja som zvýšila hlas. ,,Musím nájsť niečo,s čím to rozrežem."-znova som začala odhadzovať šaty z podlahy.
,,Do riti! Nič tu nie je. Iba šaty. On tu býva? Či čo?"-liezla som ďalej.
,,Ani tam v rohu?"-Mary kývla hlavou na opačnú stranu auta. Liezla som rýchlo a aj tam som poprehadzovala veci z jedného miesta na druhé.
Zrazu som zacítila známu vôňu. Prizrela som sa lepšie.
,,Harryho sako."-šepla som. Zdvihla som ho a prezerala jeho vrecká. Nenašla som v nich nič užitočné.
,,Našla si niečo?"-spýtala sa Mary.
,,Harryho sako."-povedala som.
,,To nám veľa nepomôže."-štekla na mňa.
,,Ja viem."-šepla som a obliekla som si ho.
,,Načo si ho obliekaš?"-spýtala sa.
,,Ten psychopat neobchytkáva teba,ale mňa."-pozrela som na ňu.
,,OK. Prepáč."-povedala potichu.
Ešte raz som prezerala vrecká saka.
,,Škoda,že tu Harry nemá mobil."
-znova som sa obzerala. Kútikom oka som zbadala,že sa za Maryným chrbtom niečo zaligotalo. Rýchlo som liezla k nej.
,,Mal."-povedala Mary.
,,Čo?"-pozrela som na Mary.
,,Harry v ňom mal mobil,ale ten hajzel ho našiel a rozbil ho."-povedala.
,,Posuň sa ďalej."-trocha som ju potlačila.
,,Prečo?"-spýtala sa,ale hneď sa začala posúvať. V tej chvíli som zacítila spomaľovať auto.
,,To je dobré. Nešli sme dlho."
-povedala Mary.
,,OK. Ale čo teraz? Sama proti nemu nezmôžem nič. Aspoň keby si nebola zviazaná."-povedala som a chytila som do ruky strieborný pliešok,ktorý som videla ligotať sa za Maryným chrbtom. Snažila som sa ním rozrezať lano na jej zápästiach.
,,Rýchlejšie."-znova ma súrila.
,,Pracujem na tom."-snažila som sa rezať rýchlejšie.
Začula som zvoniť Maryn mobil. Ani jedna z nás sa nepohla.
,,Pane bože. Môj mobil."-šepla Mary.
Začala som jej prehmatávať sukňu a hľadala som tajné vrecko.
,,Nie. Nie."-hundrala som. ,,Jeremy to nesmie počuť."
,,Katie."-prosila Mary.
,,Vyššie."-povedala smer,ktorým ho mám hľadať.
,,Mám ho!"-nahlas som si vydýchla. Hovor som chcela zrušiť,ale predtým som sa pozrela na obrazovku. To číslo mi bolo známe.
,,Niall."-šepla som.
,,Vypni to!"-rozkázala Mary.
Záporne som zakrútila hlavou a hovor prijala.
Ja:,,Niall."-šepla som.

N:,,Katie! Si v poriadku?"-Hlas sa mu triasol.

Ja:,,Niall."-nič iné mi nevyšlo z úst.

N:,,Si v poriadku?"-spýtal sa znova.

Ja:,,Áno."-nadýchla som a povedala trocha hlasnejšie.

N:,,OK. Teraz ma počúvaj. Vieš mi povedať,kde si?"

Ja:,,V čiernej dodávke."-zhlboka som sa nadýchla.

N:,,Mary je s tebou?"

Ja:,,Áno."

N:,,Aj ona je v poriadku?"

Ja:,,Áno."-pozrela som na Mary. ,,Niall."-šepla som.

N:,,Dostanem ťa odtiaľ. To ti sľubujem."-prikývla som,hoci to nevidel.

,,Zlož to. Už ide."-povedala Mary.

N:,,Vydržte."-šepol.

Nestihla som spraviť nič a dvere sa otvorili. S mobilom pri uchu som zdvihla hlavu a hľadela na Jeremyho.
,,Cítil som,že niečo vystrájaš."-Jeremy zo mňa nespúšťal oči.
,,Daj mi ten mobil."-rozkázal a začal liezť do auta.
,,Choď do pekla."-povedala som,ruky som spustila na zem a posúvala som sa ďalej od neho.
,,Daj mi ten posratý mobil."-Jeremy skoro kričal.
Posúvala som sa ďalej a pozrela som na Mary. Tá sa snažila vyslobodiť si ruky. Lano sa mi podarilo prerezať skoro celkom. Vo chvíli,keď sa to Mary podarilo,Jeremy ju chytil za nohy a pritiahol ju k sebe.
,,Pusť ma,ty hajzel."-Mary sa začala mykať a keď ju Jeremy postavil na nohy pred seba,začala ho päsťami búchať do hrude. Jeremy ju chytil pod krkom a pritlačil ju k boku auta. Mary mu chytila ruku,ktorou ju držal a snažila sa vyslobodiť.
,,Daj mi ten mobil."-pozrel na mňa chladným pohľadom.
Nepohla som sa.
,,Nepočula si!"-Jeremy už vrieskal.
Sklonila som hlavu a liezla k nemu.
S trasúcou sa rukou som mu mobil podávala. Pozrela som na obrazovku,hovor ešte stále nebol zrušený. Pozrela som na Jeremyho.
,,Pohni si!"-štekol na mňa.
Keď od mňa bral mobil,Mary sa opäť snažila vyslobodiť,ale on ju sotil o auto a tým jej vyrazil vzduch z pľúc. Mary sa snažila nadýchnuť.
Jeremy sa pozrel na obrazovku,potom na mňa so zdvihnutým obočím. Zhlboka som sa nadýchla a hľadela na neho pohŕdavým pohľadom. Mobil si priložil k uchu.
,,Dúfam,že ste sa rozlúčili."-povedal s úsmevom a pritom hľadel na mňa. Nasucho som prehltla. Vedela som,že našu poslednú nádej na útek má v rukách Jeremy.
Jeremy chvíľu počúval.
,,Veľa šťastia."-povedal,hovor zrušil a mobil odložil do vrecka.
,,Teraz ste si to posrali. Obe."-povedal potichu s hnevom v hlase.
Maryn mobil začal zvoniť znova. Jeremy tomu nevenoval pozornosť. Pozrel na mňa,potom na Mary.
,,Už ťa mám plné zuby."-nenávistne na ňu zazeral.
Chcela som ticho a hlavne nenápadne vyliezť z auta,ale Jeremy to zbadal. Aj on,aj Mary pozerali na mňa.
,,Choď dopredu a zober zo sedadla lepiacu pásku."-povedal pokojným hlasom. Stála som na mieste.
,,Nebudem to opakovať ešte raz."
-pozrel na Mary a zosilnil stisk na jej krku.
Na chvíľu sa mi zdalo,že Mary má nohy vo vzduchu. Bežala som k strane spolujazdca,otvorila som dvere a hľadala pásku.
,,Pohni si!"-zakričal Jeremy.
,,Idem."-šepla som,konečne som ju zbadala a aj s páskou v rukách som sa postavila vedľa Mary. Jeremy svoj stisk mierne povolil.
,,Daj si ruky dopredu."-pozrel na Mary.
Mary to bez odporu spravila,pritom ticho vzlykla a z oka sa jej skotúľala slza.
Jeremy pozrel na mňa. Spýtavo som na neho hľadela. Hlavou kývol na pásku,potom na Maryne ruky.
Pochopila som ho hneď. On chce,aby som jej ruky zviazala ja.
Záporne som krútila hlavou a ďalej na neho hľadela.
Nepovedal nič a znova zosilnil stisk. Mary sykla.
Pri tom zvuku som vydýchla,postavila sa vedľa Jeremyho a začala pásku točiť okolo Maryných zápästí.
Nemala som odvahu pozrieť sa na ňu. Hanbila som sa za to,čo jej práve robím. Každou ďalšou vrstvou pásky Jeremyho stisk slabol.
Pásku som pretočila asi trikrát a prestala som.
,,Ešte!"-rozkázal.
Mykla som sa a znova ju pretočila.
,,Ešte!"-rozkázal znova.
Spravila som to.
Jeremy si vložil ruku do zadného vrecka a vybral z neho nožík. Keď ho otvoril znova na mňa hľadel. Zatajila som dych a čakala.
Prerezal pásku pri Marynom zápästí.
,,Chceš ostať tu?"-pozrel na ňu.
,,Nie."-šepla. Jeremy jej pustil krk. Mary si vydýchla.
,,Prečo?"-spýtal sa Jeremy a zobral mi pásku z ruky. Nožík v jeho ruke ma hypnotizoval.
,,Ponúkam ti voľnosť. Využi to."
-odlepil kúsok pásky a odrezal ju.
,,Nie."-povedala Mary rázne.
,,OK."-Jeremy sa usmial a prelepil jej ústa. Chytil ju za rameno a sotil ju do auta. Postavil sa pred mňa a hľadel na mňa.
Nie tak ako na Mary. Nie s nenávisťou a hnevom. V očiach mal niečo iné. Niečo,čoho som sa bála. Bála som sa jeho. Ale nemala som v pláne dať mu to najavo.
,,Toto si ešte odpykáš."-šepol.
Keby som tu bola iba ja. Bolo by mi to srdečne jedno. Nech si robí čo chce. Bojovala by som s ním do konca svojich síl. Ale takto? Takto nie. Mary je tu mojou vinou.
Ruky som si dala pred seba,sklonila hlavu a čakala kedy mi ich prelepí.
,,Pusti ju. Prosím."-šepla som.
Jeremy mi odhrnul vlasy z tváre a jedným prstom pohladil líce.
,,Ona sa tak rozhodla."-povedal potichu.
,,Prosím."-pozrela som na neho,potom na svoje ruky a ešte viac som ich zdvihla.
Tiež sa na ne pozrel.
,,Dal som jej na výber."-stále ma hladil po líci. ,,Ona dala prednosť teba pred slobodou."
Oči som si zatvorila a zhlboka som sa nadýchla.
,,Nechaj ju tu."-znova som šepla a snažila som sa potlačiť vzlyk.
Pohladil ma na krku a ruku si nechal tesne nad lemom môjho korzetu.
,,Prepáč mačička. Nemôžem ju nechať napospas divočine. Čo ak sa jej niečo stane? Je to tu nebezpečné."-usmial sa.
Pochopila som,že to nemá význam. Už sa rozhodol. Iba mi hodil omrvinku nádeje. Alebo ani nemal v pláne pustiť ju.
,,Nikdy si nemal v pláne pustiť ju,však?"-spýtala som sa a spustila si ruky vedľa tela.
Mykol plecami a usmial sa.
,,Ty si fakt chorý."-sklonila som hlavu,na chvíľu zatvorila oči,nadýchla sa a znova na neho pozrela.
,,Čo vlastne chceš?"-spýtala som sa,aj keď som odpoveď poznala. Ale čím viac času tu strávime,tým máme väčšiu šancu,že nás Niall možno nájde.
,,Mne nikto nemôže povedať nie. A ty si to spravila dvakrát."-hľadel na mňa a znova mi začal hladiť krk. ,,To ma naštvalo. A veľmi."
Sklonila som hlavu.
,,Keď chceš iba toto,tak nech sa páči."-začala som si vyzliekať Harryho sako,ale zastavil ma.
,,Nie. Nie. Mačička. Toto si už tak ľahko nevyžehlíš."-rukou mi zdvihol hlavu.
,,Teraz sa už zahráme trocha dlhšie a poriadne si to budem užívať."-povedal s úsmevom.
,,A načo k tomu potrebuješ Mary?"
-spýtala som sa.
,,Som si istý,že pokiaľ ona bude pri mne,ty sa nepokúsiš ujsť a ani o žiadnu inú hlúposť."-povedal a pozrel na Mary. A mal pravdu.
,,Ruky!"-rozkázal.
Porazene som ich zdvihla a poslušne čakala,kým mi ich prelepí. Keď to dokončil,strčil do mňa a ja som vliezla do auta vedľa Mary.
Z vrecka si vybral Maryn mobil a hodil ho o zem. Ten sa rozletel na milión kúskov.
Aj ja,aj Mary sme ho ticho sledovali.
Zatvoril dvere.
O chvíľu sme počuli buchnutie dverí a naštartovanie motora.
Chrbtom som sa oprela o stenu auta a oprela si o ňu hlavu. Mary sa priplazila ku mne a sadla si vedľa mňa. Zviazanými rukami si odlepila pásku z úst.
,,Do šľaka aj s ním. Je to úplný psychopat."-povedala a tiež si oprela hlavu.
,,Prepáč."-šepla som.