Nič lepšie už nepríde

Šesť

,,Rae?" oslovila ju zmätene Lydia, keď ju ráno našla sedieť v kuchyni.

,,Ty dnes nejdeš do práce?" opýtala sa jej a podišla k drezu, aby si napustila pohár vody. Raelyn len pokrútila hlavou na znak nesúhlasu.

,,Oh, no, našla som si prácu a tak mi napadlo, či by si sa dnes nezastavila." Raelyn zodvihla hlavu smerom k nej, aby jej venovala plnú pozornosť.

,,Pracujem v kaviarni Robs na rohu Washingtonovej a Princetonovej. Bola by som rada, ak by si si našla čas," usmiala sa na ňu a odišla do svojej izby. Raelyn tam ostala sedieť ešte dlhú dobu a až potom sa pobrala dať si sprchu.

Celý deň zvažovala všetky pre a proti tomu tam ísť. Nechcelo sa jej tráviť čas medzi ľuďmi. Nakoniec sa však s myšlienkou, že to Lydii urobí radosť, okolo štvrtej poobede nachystala a peši sa pobrala do kaviarne, ktorú dobre poznala. V Robs kedysi trávila veľa času a Roba, majiteľa, mala rada. V podstate mohla povedať, že boli priatelia. Bol to pohodový chlapík a bol veľkým fanúšikom motokrosu a motoriek. Stretávala ho na pretekoch a keď do jeho kaviarne zavítala prvýkrát, pýtal si od nej autogram. V tej dobe už začínala byť známa a všetci, ktorí sa viac zaujímali o tento druh športu si všimli nováčika, ktorý začal vyhrávať.

Keď vošla do vnútra, ovanula ju známa vôňa a v nej to vyvolalo spomienky. Voňalo tam presne tak ako pred rokmi. Lydiu uvidela hneď, pobehovala medzi stolmi s úsmevom na perách a keď si ju všimla úsmev sa jej rozšíril. S radosťou k nej pribehla.

,,Prišla si," vydýchla radostne a objala ju. Raelyn nemohla povedať, že ju to neprekvapilo. Potom si však uvedomila, že je to predsa len Lydia a že si na takýto druh náklonnosti bude musieť zvyknúť.

,,A prišla si tak akurát. Chalani prišli asi pred desiatimi minútami," povedala a už ju ťahala k zadným stolom. Chcela jej povedať, že by radšej sedela sama, no vedela, že Lydia by jej to nedovolila.

,,Chlapci, pozrite koho vám vediem," ocitli sa pri jednom zo zadných stolov a štyri páry očí sa na nich pozrelo.

,,Rae, to je prekvapenie!" zvolal JJ a posunul sa, aby si mohla sadnúť. Tak aj urobila.

,,Nemyslel som, že ťa uvidím tak skoro. Ježiš, nemyslel som si, že sa budem hanbiť, keď ťa stretnem. Dočerta, cítim sa trápne," ozval sa Owen a rukami si zakryl tvár, no následne za rozosmial. Aj Raelyn sa musela usmiať nad piatkovou nocou, keď ho ako jediná išla zachraňovať, keď si nejakým zázrakom privrel penis. Pol hodinu mu na rozkroku musela držať vrecko s ľadom, pretože sám toho v takej opitosti nebol schopný.

,,Aj mne by bolo na tvojom mieste trápne. Do riti, stále nechápem, ako sa ti to mohlo stať! Už tretí krát!" zvolal so smiechom Aiden. Owen len so smiechom mykol plecami.

,,Každopádne, dávaj si pozor, ty idiot. Myslím, že by si o neho nechcel prísť. Inak, Rae, čo si dáš?" opýtala sa jej Lydia.

,,Zelený čaj, vďaka." Lydia sa len usmiala a zmizla za barom.

,,Ale žiaden penis, znamená žiaden sex. Preboha, to by som neprežil. Odteraz so mnou na záchod vždy niekto pôjde, keď budem opitý," oznámil Owen.

,,Človeče, myslím, že nikto ti nebude chcieť držať vtáka. Takže sa asi počúraš," zasmial sa Bastián a to upútalo Raelyninu pozornosť. Bolo to prvýkrát, čo ho videla smiať sa a nemračiť sa a venovala mu pozornosť. Keď bol nahnevaný bol sexy, no keď sa smial bol priam neodolateľný. Bastian si jej pohľad samozrejme všimol.

,,Čo je kvetinka? Páči sa ti, čo vidíš?" opýtal sa jej a tým upútal pozornosť aj chalanov. Raelyn najprv chcela zostať ticho a nereagovať, no nemohla. Niečo v ňom ju nútilo odpovedať mu rovnako drzou narážkou.

,,Hej, asi tak veľmi, ako sa mi páčilo držať Owenov penis v piatok večer. Bez urážky, Owen." Owen sa nad tým len zasmial a mávol rukou.

,,Si nejako podráždená, srdiečko. Nedostatok sexu, čo?" rypol si znova a ona nevedela, čo povedať. Možno by aj vedela, ale on by mal opäť nejakú narážku. Tak radšej zostala ticho.

,,Trafil som do čierneho, čo?" opäť sa ozval a Raelyn mierne sčervenala. Nevedela však či od hnevu alebo z toho, že sa hanbila. Bola však rada, že chalani okolo im naďalej už nevenovalo pozornosť.

Naďalej ho vraždila pohľadom a on sa na ňu vyškieral. Ich očný kontakt prerušila až Lydia, ktorá Raelyn priniesla jej objednávku.

.

.

.

,,Už pôjdem," oznámila Raelyn asi o hodinu a pol. Nie že by sa tam necítila dobre, jednoducho chcela už ísť domov. Chalani boli super, Bastian sa na ňu síce už nemračil, no stále mal na jej osobu nejaké pripomienky.

,,Už? Tak skoro?" opýtal sa Aiden a ona prikývla.

,,Tak to ťa potom Bastian môže hodiť, však?" ozval sa JJ.

,,Spomínal si predsa, že musíš ísť o pol piatej za otcom."

,,To je v pohode, prejdem sa," postavila sa zo stoličky, s ťažkosťami, ale predsa a začala si obliekať bundu.

,,Jasné a s tým kolenom tam dôjdeš asi za dve hodiny. Priznaj sa, ako dlho ti trvala cesta sem?" ostala ticho. Mali pravdu. Kráčala takmer hodinu, kým sem došla. Otvorila ústa, že ide niečo povedať, naozaj sa jej totiž nechcelo stráviť pätnásť minút v aute s tým debilom.

,,Preboha, nerob drahoty," prehovoril skôr, než stihla ona a postavil sa. Raelyn nakoniec rezignovane prikývla. Obaja sa potom rozlúčili a spolu opustili kaviareň. Keď však uvidela vysoký čierny Range Rover vedela, že má menší problém. Bastian odomkol a prešiel na stranu šoféra, kde sa usadil. Raelyn naďalej stála pred dverami a nevedela, čo robiť. Bastian ju nechápavo sledoval cez zatvorené okno. Nakoniec sa nahol a otvoril jej dvere spolujazdca.

,,Slečinka si nevie otvoriť dvere?" opýtal sa jej a pretočil nad ňou očami.

,,Ja asi naozaj pôjdem pešo," ticho prehovorila, na čo na ňu Bastian hodil ďalší nechápavý pohľad. Hneď na to opäť pretočil očami.

,,Preboha, nesprávaj sa ako decko a nastúp si." Raelyn tam však naďalej len stála.

,,Tak bude to? Nemám na teba celý deň."

,,Nemôžem."

,,Ako to, že nemôžeš?" nadvihol obočie.

,,Skrátka nemôžem. Otvor oči a pozri sa. Tá vec na mojom ľavom kolene mi tak trochu nedovolí pokrčiť nohu. Ako podľa teba mám nastúpiť?!" vybehla na neho a ostala z toho mierne prekvapená. Bastian ju potom len niekoľko sekúnd sledoval, až nakoniec vystúpil a prešiel k nej.

,,Od tých dotykov si nič nesľubuj, ale inak ťa tam nenaložím," povedal a vzal ju na ruky, akoby nevážila ani kilo. Posadil ju do auta a automaticky sa natiahol, aby jej zapol pás. Ona na neho len nechápavo a zaskočene pozerala. Nie len kvôli tomu, že ju tam posadil, ale aj kvôli tomu, že jej zapol pás. Bastian si však neuvedomoval, čo robí. Išlo to tak automaticky, že zabudol, že tam sedí Raelyn. Až keď sa posadil do auta uvedomil si, čo sa stalo. Nechal to však tak a mlčal. Rovnako ako Raelyn. A tak medzi nimi vládlo celý čas zvláštne ticho. On bol vykoľajený kvôli tomu pásu a ona sa hanbila za to, že ju do auta musel naložiť. Doslova.