Asshole - [Yoonmin] [DOKONČENÉ]

61.

Yoongi's pov

Po zobudení som robil to čo som už veľmi dlho chcel. Mal som Jiminu sediacu na mojich stehnách a jemne som ju bozkával. Objímali sme sa spolu ako koalu a túlil sme sa ku sebe. Hladkal som ju vo vlasoch a na chrbátiku. Nesnažili sme sa jeden druhého vzrušiť a zatiaľ sa nám to darilo.

Odtiahla sa odo mňa a hlavu si položila na moje rameno. Zavrel som si oči a hlavu som si s úsmevom oprel o stenu za mnou. Viac som si ju ku sebe pritúlil a odmietal som ju pustiť, keď chcel ísť na záchod.

,,Yoongie o chvíľku sa vrátim, len mi už veľmi trebaaaa." zasmiala sa a ja som ju s nespokojný povzdychom pustil.

Pozeral som sa všade po už teraz našej izbe. Sú tu naše fotky, ktoré mal aj u seba v izbe. Objal som jej vankúš, keď sa dlho nevracala a zadriemal som.

,,Yoongie~ vstávaj." počul som Jiminu u svojho ucha ako sa potichu chichoce. Zamračil som sa a pevne som ju objal.

,,Ja chcem ešte spať." povedal som a skryl som si hlavu do jej hrude.

,,Ja viem ale je už pol desiatej, tak sa poď napapať." zasmiala sa a pobozkala ma do vlasov.
Prečo máme medzi smenku? Zamračil som sa a zívol som si. Sadol som si aj s ňou na sebe a ona mi podala praženicu.
To cítim aj klobásu?

,,Ďakujem ti láska." Pobozkal som ju a ona sa išla prezliecť. Kým som sa najedol, tak ona si obliekla čierne rifle s vysokým pásom a tričko podobné môjmu, čo kúpila včera. Najedol som sa a umyl som riad za sebou. Tiež som si obliekol to tričko a rifle.

Vzali sme si potrebné veci a odišli sme z bytu. Na schodoch sme stretli unaveného a podráždeného Jihyuna s nejakou babou za chrbtom.

,,A prečo nie?!" strhla ho za bundu, ktorú mu na poli vyzliekla z tela. Jihyun sa ku nej rýchlo otočil a vyzeral, že by ju udrel ale, len sa naspäť obliekol.

,,Lebo mám priateľa!" zakričal a ona spozornela ako keby vyzradil niečo, čo nemal.

,,Ja som to ved-... Jeeej ahoj Jiminie! A to je kto? Váš bratranec?" opýtala sa a usmiala sa na mňa. Vyzdvihol som obočie a dal som si Jiminu pred seba, keď si ma prezerala. Tváril som sa mierne znechutene a držal som Jiminu za boky.

,,Prečo by to mal byť môj bratranec?" zamračila sa a ona pristúpila ku nám bližšie.
Bratranec? Však sa na seba podobáme maximálne výškou!

,,Tak, lebo som počula, že máte divné rodinné vzťahy!" rozosmiala sa ale smiala sa ako jediná, pretože sme ju všetci prepaľovali zamračeným pohľadom.

,,Mlč už, krava sprostá! Kiež by tu bol Wonnie!" povedal Jihyun a od nervov mu stiekla slza.

,,Choď domov Hyunie... Ty si už konečne prestaň vymýšľať! Nikdy som nemala nič také s bratom, na čo myslíš ty! Nájdi si niekoho, kto by ťa poriadne pojebal a nechaj nás už na pokoji! Uvedom sa!-" kričala po nej ale hneď som ju uzemnil, keď vyšla na chodbu stará teta s čivavou na chodbu.

,,Láska, nerieš ju a poďme, lebo budeme meškať..." pobozkal som ju a ona s ťažkým povzdychom prikývla a potichu na ňu nadávala počas cesty tam.

,,Krava sprostá, úchylná, dementná, pič-" pri poslednom slove som ju zastavil bozkom.

,,Nemysli na ňu Jiminie." objal som ju pevne a ona si o mňa oprela čelo. Jemne som ju pobozkal a ona mi zaplietla prsty do vlasov, takže si ma ku sebe viac pritiahla a prehĺbila ten bozk. Chcem aby bolo moje slniečko pozitívne naladené aby som jej mohol kradnúť dobrú energiu.

,,Už ti je lepšie?" opýtal som sa jej a ona s menším úsmevom prikývla. Ešte raz som ju pobozkal a potiahol som ju do tesca. Pozdravili sme Lauva a odišli sme si prezliecť tričká. Dnes sme pri alkohole.

Jimina ma zoznámila s ďalšími brigádnikmi a zaučila ma. Väčšinu som si pamätal ale musela to spraviť pre Kayeeho kľud na duši. Robil som spodky a Jimina vŕšky.

,,Aish..." zanadával som si potichu, keď som si musel ľahnúť do na zem a do regálu, pretože som nedočiahol na staršie fľašky pri fejsovaní.
Ani piť nemusím a váľam sa medzi alkoholom...

,,Treba ti pomôcť Yoonie?" zasmiala sa Jimina svojím zvonivým hlasom.

,,Nie, zatiaľ to zvládam." zasmial som sa a konečne som sa postavil. Vykladá som fľašky s nejakou dráhou wisky.
Snáď mi to nespadne...

,,Do koľkej tu sme?" opýtal som sa ho a pozrel som sa na svoje staré hodinky s kumamonom, ktoré sa mi kúpil na moje posledné narodeniny, kedy som bol ešte na slobode. Jihyun mi ich predstavil a sú ako nové.
12 hodín... Leeeeen?! Ja tu zomriem...

,,Ty do tretej a ja až do šiestej..." povzdychli sme si.

,,Aish... Prečo končíš až tak pozde?"
Ja som sa chcel maznať! Zamračil som sa.

,,Mám už zmluvu na plný úväzok a nebola som tu dva dni, tak to musím dohnať." pretočila očami, keď som sa na ňu pozrel.

,,Ou... Tak ťa počkám tu alebo vonku." povedal som, pretože som ju už nechcel len tak niekde nechať a ešte v meste.

,,To netreba zlato." zasmiala sa a utrel si pot z čela. V hlave sa mi už prehrávali, tie najhoršie scenáre.

,,Nevadí už som sa sa rozhodol." tiež som sa zasmial a vyplazil som na ňu jazyk. Udrela ma po zadku, keď prechádzala ku klietke a ja som s ním potriasol.