Only One Year

18. Šťastné a veselé

„Rosa, čo ťa do toho?“ povedala som trochu príkro. Rosa zmĺkla a začervenala sa.

„Prepáč,“ pozrela som na ňu. „Ale už mi s tým naozaj píliš nervy.“ Pokrčila plecami, ale zdvihla zrak a v očiach mala znovu to odhodlanie a zvedavosť.

„Tak, čo mu kúpiš?“

„Rosa, čo kúpiš ty Johnnymu?“ ignorovala som jej otázku.

„Vieš, už som nad tým rozmýšľala...“ spustila. „Nemá zmysel mu kupovať niečo drahé alebo tak, ale ja neviem, či sa trafím... Každopádne, už som si niečo vytipovala.“

„Áno, a čo?“ spýtala som sa so záujmom, hoci mojim hlavným záujmom bolo nadobro zmeniť tému Zayn.

„No, Johnny neustále mešká na schôdzky a tak...“ Rosa si povzdychla. „Kúpim mu hodinky.“

„Hodinky?“ zapochybovala som. „Nie sú až príliš drahé?“

„Ja mu nejdem kupovať nejaké drahé značkové hodinky, truľo!“ pozrela na mňa Rosa so smiechom. „Niečo v normálnej cenovej hodnote.“

„Aha tak.“

„A čo ty kúpiš teda tomu Zaynovi?“ opýtala sa ma. Dočerta!

Snažila som sa tváriť úplne ľahostajne. „Ešte neviem. Ale nebudem vyberať nič špeciálne. Kúpim mu to, čo by som mu kúpila aj predtým, keď sme boli len kamaráti.“

„Len kamaráti? Čo ste teraz?“

„Sama neviem,“ povzdychla som si a vrátila tričko, ktoré som vytipovala pre mamu, do regálu.

„Hej, čo hovoríš na toto?“ Rosa mi niečo hodila do tváre. Keď som to chytila, všimla som si, že držím veľmi vyzývavé boxerky. „No nie sú chutné?“

„Kúp ich Johnnymu,“ hodila som jej ich späť. Zatiaľ som takmer nič nekúpila. S Rosou sme sa zložili na roztomilé šatočky pre Evelin a ja som chcela ešte kúpiť niečo pre našich a pre Eda s Ericou, ale Rosa ma stála ťahala na miesta, kam som vôbec nechcela ísť.

„Poďme, prosím,“ navrhla som a tak sme opustili obchod.

Podarilo sa nám slušne nakúpiť – pre Ericu sme kúpili krásnu, ručne vyrezávanú zvonkohru z dreva, Edovi sme kúpili najnovší bestseller, lebo ako nám Erica prezradila, je vášnivý čitateľ. Otcovi som kúpila športovú súpravu, mame akúsi zbierku albumov Beatles, čo som kdesi za pár libier vyhrabala, a bratovi som kúpila okrem počítačovej hry aj prívesok. Zostávalo mi už len nakúpiť pre Rosu a pre Zayna. A asi aj niečo pre Johnnyho.

„Toto by sa ti páčilo?“ ukázala som Rose retiazku s príveskom.

„To je krásne!“ nadšene prikývla, a tak som s tým išla k pokladni. Mrzelo ma, že to nebude prekvapenie, ale nič sa nedá robiť.

Nakoniec som Johnnymu kúpila obal na jeho I- Phone s jeho obľúbeným futbalovým tímom, ale stále som nevedela, čo kúpiť Zaynovi. Nervózne som si hrýzla peru. Bolo mi od začiatku jasné, že vybrať darček preňho bude najťažšie.

„Skús mu kúpiť niečo, čo ťa mu bude pripomínať,“ poradila mi Rosa. Ale čo mu ma bude pripomínať?  Toto mi vôbec nepomohlo. Pripadala som si neuveriteľne bezmocná.

Posledný školský deň pred prázdninami sme sa dohodli, že si donesieme darčeky do školy. Už sa neučilo, aj učiteľov chytila vianočná nálada a vyzdobovali triedy nevkusnými masívnymi guľami a imelom. Ja som mala v taške akurát čokoládu pre učiteľku angličtiny, ktorá mi veľmi pomáhala, a darčeky pre mojich priateľov.

Rosa trvala na tom, že ako prvá musí darčeky rozdať ona. Johnny od nej dostal hodinky, Zaynovi podarovala akési cédečko, ktorému sa evidentne potešil. Mne podala balíček. Spočiatku som sa skutočne obávala, že mi kúpila tie minišaty, ale keď som otvorila balíček, bolo v ňom tričko broskyňovej farby so všetkými pamiatkami Anglicka urobených do krásnej a jedinečnej koláže.

„Ďakujem, Rosa,“ objala som ju.

Nasledoval Johnny. Nerobila som si veľké nádeje, preto ma príjemne potešil náušnicami, hoci len bižutériou. „Ďakujem, Johnny,“ prekvapene som naňho pozrela.

Ďalší nasledoval Zayn. Rose podaroval fotoaparát, pretože ten jej zažil menšiu nehodu a už nebol schopný vykonávať to, na čo bol stvorený. „Páni,“ hvizdla. „Vďaka, Zayn.“

Johnnymu dal niečo, čo som ani nevedela identifikovať, no a na rad som prišla ja. Zayn mi podal pomerne malú škatuľku, z ktorej sa vykotúľala retiazka a prívesok v tvare srdca. Všetci sme zmĺkli.

„Zayn...“ pozrela som naňho. „To si nemusel. Ďakujem.“ Potom mi retiazku zapol okolo krku. Keď sa ma dotýkal na zátylku, naskakovala mi husia koža.

„Si na rade, Emma,“ usmiala sa Rosa. Dala som teda balíček jej a to retiazku, ktorú som jej vybrala. Johnnymu som dala ten kryt, ktorému sa očividne potešil a prišiel rad aj na Zayna. Uvedomila som si, že môj darček ani náhodou nie je taký dobrý ako ten jeho. Fakt mu ho musím dať?“

Podala som Zaynovi škatuľku. On ju otvoril a všetci s napätím pozreli dnu, hoci ja som vedela, čo tam nájde. I- Pod, úplne obyčajný I- Pod bez displeja a vzadu vygravírované : From Emma.

„Ďakujem, Emma,“ objal ma a pobozkal do vlasov.

Zvyšok „vyučovania“ sa mňa a Rosu Johnny so Zaynom snažili naučiť nejaké anglické koledy, niečo nám rozprávali a všetkých nás skvele pobavila Johnnyho historka z minulých Vianoc. Popletená Johnnyho mama totižto v zhone vymenila balíčky a tak Johnnyho mladší brat dostal knihu o ezoterike a stará mama zas hru Guitar Hero.

Posledný deň rýchlo uplynul a ja som sa už nevedela dočkať, ako školu opustíme, hoci v nej dnes bolo príjemne. Erica nám sľúbila, že budeme piecť vianočné pečivo a ja som sa veľmi tešila. Pomáhalo mi to prekonať nostalgiu, že na Vianoce nebudem doma.

Rozlúčila som sa so všetkými spolužiakmi v ročníku. Aj na Audrey som sa aspoň usmiala a mávla jej. Bohvieako si ma nevšímala, za čo som bola aj rada. Od Audrey v škole všetci bočili, a keby mi Zayn vtedy neotvoril oči, pravdepodobne by som ju ľutovala a ktovie, či by som sa aj ja nedala zlákať na zlé chodníčky.

Ani som si neuvedomila, že všetci odišli. Teda takmer všetci.

„Emma?“ ten hlas som dôverne poznala. Zaynov hlas.

„Ďakujem za darček,“ usmial sa na mňa.

„Nie, to ja ďakujem,“ zovrela som prívesok na krku. „Je... je úžasný.“

Zayn sa uškrnul. „Dostanem zaň aj bozk pod imelom?“ ukázal nám nad hlavy.

Pousmiala som sa, nahla sa k nemu a pobozkala ho. Privinul ma k sebe a začali sme sa bozkávať ešte tuhšie.

„Šťastné a veselé,“ zapriala som mu s potuteľným úsmevom, keď sme sa od seba odtrhli.

„Aj tebe,“ znovu sa uškrnul.