Only One Year

8. kapitola (Prekvapenie)

Nasledujúci deň v škole bol dobrý. Prvé štyri predmety sa niesli v podobnom duchu ako včera a ja som zo školy začínala mať dobrý pocit. Na telocviku sme síce už museli cvičiť, no vôbec mi to nevadilo. Namiesto jednej hodiny angličtiny sme ale mali dve, pretože je to dvojhodinovka.

„Je to ťažké,“ zvalila som sa na lavicu, keď sa prvá hodina angličtiny skončila.

„Slečna Holmesová je tá najlepšia učiteľka, akú sme mali,“ vyhlásil Zayn. „Ak sa ti toto zdá ťažké, buď rada, že si tu nebola predtým.“

„Jasné, tebe sa to ľahko hovorí, rodenému Angličanovi,“ podpichla som ho, no musela som uznať, že slečna Holmesová je skutočne dobrá.

Po dvojhodinovke angličtiny som mala geografiu, spolu so Zaynom. „No, aspoň sa konečne naučíš, kde je Slovensko,“ neodpustila som si, no on to bral s úsmevom.

„Ozaj, čo za hodinu máš, kým my máme telocvik?“ spýtala som sa, dúfajúc, že nenútene.

„Hovorí ti niečo Drama?“ otočil sa na mňa s otázkou v očiach.

Prešla som si jazykom po perách. „Áno. U nás síce nič také nemáme, ale vždy sa mi to páčilo.“ Chvíľu sme kráčali mlčky. „Ty teda nechodíš na telocvik?“

„Chodím,“ odvetil s úsmevom.

„Ale kedy?“ začudovala som sa.

„Novinka. Hovorí sa tomu kombinovaný rozvrh,“ vyplazil na mňa jazyk. „Nemám každý deň úplne rovnaké hodiny.“

„Žiadna novinka, u nás to tak funguje už dávno,“ zasmiala som sa. Vyzeral prekvapený.

„Koľko veľa nových vecí sa dozviem...“ zašomral.

Deň ubehol rýchlo. Po geografií som mala ešte históriu, no a potom obed. Dnes už Erica pracovala, preto nás doma nečakala s obedom, a tak sme vošli do školskej jedálne.

„Neviem, ak to tu funguje,“ zašomrala som Zaynovi.

Iba sa usmial, potiahol ma za rukáv a postavili sme sa do krátkej rady. Zayn sa ma len pýtal a nakladal mi. Keď som uvidela plný tanier, otvorila som ústa dokorán.

„Toto nezje ani slon, Zayn, nie to ešte ja. Čo s tým budem robiť?“

„Pomôžem ti s tým,“ zobral si z taniera jeden hranolček a posadili sme sa. Pri stole sedeli Johnny, Rosa, a ešte dvaja neznámi chalani.

„Emma?“ otočil sa na mňa Zayn s otázkou  v očiach. „Chceme ti niekoho predstaviť.“

Pozrela som na tých chalanov. Jeden bol chudý, vysoký blondiak s orlím nosom, a ten druhý bol nižší a tmavovlasý.

„Toto je Mike,“ ukázal na blondiaka s orlím nosom, „ a toto je Andrew.“

Na oboch som pozrela a krátko ich pozdravila. Potom som sa ďalej venovala svojmu jedlu.

Zayn si zobral za hrsť hranolčekov a jedol ich.

„Hej, to je moje!“ oborila som sa.

Usmial sa. „Pred chvíľou si povedala, že to nezje ani slon, tak ti pomáham.“

„Á, ďakujem,“ ironicky som poznamenala, no dovolila som mu, aby si nenápadne  odjedal z mojej porcie, keďže sám nič nemal.

„Mám sa zastaviť aj dnes?“ spýtal sa Zayn, keď sme stáli pred školou.

„Ako chceš,“ pokrčila som ramenami.

„Ale dnes to nebude o učení,“ usmial sa. „Chcem vás niekam zobrať.“

„Zobrať?“ ruka mi zamrzla na polceste ku kľúčom.

„No áno, keď ti vtedy Safaa hovorila, čo všetko sa dá v Bradforde zažiť, tak to musíš skúsiť,“ usmial sa. „Platí?“

„Platí,“ odvetila za mňa rýchlo Rosa. „Platí.“

Zayn sa na ňu usmial, zamával nám a potom sa pobral svojou cestou. Ja a Rosa sme išli k nám.

Hneď, ako som si bola istá, že nás Zayn ani náhodou nemôže počuť, som Rose vyčistila žalúdok.

„Môžeš prestať hovoriť za mňa?“ oborila som sa na ňu. „Ako môžeš vedieť, čo chcem robiť?“

„Jedno viem isto, chceš byť s ním,“ uškrnula sa Rosa. „Len som ti pomohla.“ Potom na mňa vážne pozrela: „Teraz naozaj. Možno sa ti zdá byť rok veľa, ale ubezpečujem ťa, že ubehne ako voda. Tak ho nepremrhaj.“

„Johnny nepôjde?“ spýtala sa Rosa, keď sa po nás Zayn zastavil.

„Johnny je po škole,“ vysvetlil jej Zayn. „Snáď nabudúce.“

„Snáď.“

„Kam nás chceš vlastne zobrať?“ spýtala som sa, lebo mi to nedalo.

„Si veľmi zvedavá,“ poznamenal s úsmevom.

„Nerada chodím na miesta, ktoré nepoznám,“ zamračila som sa, no jeho úsmev mi nedovolil pochybovať. Verila som mu, verila som mu každé jedno slovo.

„Ale vážne, aj ja by som to chcela vedieť,“ pridala sa Rosa, ktorá mala úžasné presviedčacie schopnosti. No Zayn jej odolal.

„Tomu sa hovorí prekvapenie,“ otočil sa na nás so smiechom v očiach.

„Čo keď ti poviem, že nemám rada prekvapenia?“ vystrčila som bradu.

„Nezmysel. Každý má rád prekvapenia,“ vyplazil mi jazyk.

„Každý nie,“ oponovala som mu.

„Ty ich aj tak máš rada,“ usmial sa.

„Tak kam to ideme?“ netrpezlivo sa spýtala Rosa.

„Prekvapenie,“ zopakoval záhadne Zayn.