Only One Year

24. kapitola

"Hej!" do nosa ma trafilo pero. Naštvane som sa mykla a obviňujúco pozrela na Rosu.
"Môžeš s tým prestať?" zahundrala som.
Zavrtela hlavou. "Vôbec nedávaš pozor. Emma, toto je dô- le- ži- té." Slovo vyslabikovala, aby ho ešte zdôraznila. "Dočerta, ja ťa vždy vypočujem, keď to potrebuješ, tak by si sa mohla aspoň tváriť, že ma počúvaš?"
"Ale veď ja sa tvárim."
"Netváriš," obvinila ma. "Chceš vidieť ako vyzeráš?" napodobnila ma.
"To sa na mňa vôbec nepodobá," skonštatovala som.
"Podobá. Emma, prosím, prosím, počúvaj ma."
Povzdychla som si. "Dobre."
"Mám... strach," oči sa jej rozšírili.
"Z koho?"
"Z nikoho! Ja sa len... bojím, že ja a James to nevydržíme."
"Prečo by ste to nevydržali?" začudovala som sa.
"Lebo... Oxford je ďaleko," posťažovala sa.
"Diaľka nie je žiaden problém," namietla som. "Ľúbiš ho?"
Prikývla.
"A myslíš, že aj on ľúbi teba?"
"Myslím," šepla tíško.
"Tak vidíš. Nemáš sa čoho báť. Skutočná láska prekoná akúkoľvek vzdialenosť. Okrem toho, stavím sa, že James sem príde aj cez jarné prázdniny. Tak budete môcť byť spolu," povzbudila som ju.
"Myslíš?"
"Nabetón."
"Ďakujem, že si ma vypočula," usmiala sa. "Aj keď som ťa k tomu musela donútiť," pokračovala vyčítavým tónom.
Zdvihla som ruky v obrane a uškrnula sa.

Koncom marca nám Erica zvestovala skvelú správu- v máji by sme mali ísť na ten sľubovaný výlet do Londýna. S Rosou sme od nadšenia vykríkli a tak ju vyobjímali, že bola celá červená, lebo sa nemohla ani nadýchnuť.
Samozrejme, že sme okamžite začali plánovať, ako si náš výlet užijeme.
"Myslíš, že tam s nami pôjde aj James?" túžobne na mňa pozrela Rosa.
"No jasné, vy sa tam budete k sebe túliť a tak, a ja tam budem ako piate koleso na voze!" ozvala som sa urazene.
"Aspoň vidíš, ako sa cítim každý deň ja, keď sa oblizuješ so Zaynom," vyplazila mi jazyk. Fajn. 1:0 pre ňu.
Rosa vytiahla z kufra knihu o všetkých pamiatkach Londýna, rozvalila sa na posteľ a robila si poznámky k miestam, ktoré by chcela navštíviť.
"Pustíš k tomu aj mňa? Či pôjdeme len tam, kam bude Rosa chcieť?"
"Ešte nad tým pouvažujem," uškrnula sa, no kúsok sa posunula, takže som sa mohla vtisnú vedľa nej.
"Dúfam, že v tom nie sú zahrnuté nejaké nekonečné nákupy," pohrozila som jej.
Žiarivo sa usmiala: "Iba trošku."

Na obed sme mali pečenú morku. Rosa sa lačne napchávala, ja som iba slušne ujedala. Vôbec som nemala hlad, akoby sa mi scvrkol žalúdok a odmietal dnu čokoľvek vpustiť. Všimla si to aj Erica.
"Nechutí ti morka, Emma?" znepokojene na mňa pozrela. Morku som tu už jedla niekoľkokrát a nemala som problém.
"Nie, to nie, len... akosi nie som hladná," pousmiala som sa.
"Si si istá, že už nebudeš jesť?"
Prikývla som, a tak som mohla svoju porciu zaniesť k drezu.

Práve som písala mail našim, keď Erica vošla dnu.
"Emma, neruším?"
"Nie," rýchlo som klikla na Odoslať.
"Nechcem ťa obťažovať, ale Evelin by sa chcela zahrať so Safaou a mne napadlo, že aj ty by si možno chcela vidieť Zayna, napokon..." usmiala sa. "Vadilo by ti, keby si tam šla s Evelin?"
"Vôbec nie," ubezpečila som ju s úsmevom. Napokon, Erica mala pravdu, vážne by som chcela Zayna vidieť. Už som totiž asi vymyslela plán, ako ho do X- Factoru dostať...

Safaa a Evelin sa hrali v izbe, ja som sa ešte chvíľu zhovárala s Doniyou ohľadom školy, no potom som sa ospravedlnila s tým, že idem za Zaynom. Iba sa vševediaco usmiala.
Zaklopala som na dvere. "Smiem vojsť?" nakukla som dnu.
Zasmial sa, ani nezdvihol pohľad. "Už som si myslel, že ani neprídeš."
Vtiahol ma dnu a pobozkal. Prsty mi zaplietol do vlasov a ja som ho oblapila okolo krku. Ani neviem, ako dlho sme takto zotrvali.
Opatrne odo mňa odtisol pery a zasmial sa. "Toto by som robil večne." Vydala som zvuk podobný súhlasu.
Sadol si na posteľ a ja som mu zložila hlavu do lona. Hladil ma po vlasoch a pritom sme sa rozprávali - aj zdanlivé hlúposti boli zaujímavé, ak som o nich hovorila s ním.
Nechcela som kaziť túto perfektnú chvíľu, no cítila som, že ak so svojim návrhom nevyrukujem teraz, neskôr sa mi to nepodarí. Neviem prečo, no cítila som, že je to dôležité.
"Zayn?" nadvihla som hlavu, aby som naňho videla.
"Mhm?"
"Nerozmyslel si si to... s tým X-Factorom?" radšej som sklopila zrak, nechcela som to vidieť.
Jemne ma zo seba zdvihol a oprel o stenu. Keď sa ozval, znel unavene: "Emma, myslím, že už som svoj názor na túto tému vyjadril."
"Prečo si taký tvrdohlavý?" nasupila som sa. "Čo môžeš stratiť tým, že tam pôjdeš? Absolútne nič."
"Prečo ti na tom tak záleží?" Dobrá otázka.
"Sama neviem. Jednoducho cítim..." Na to sa on zasmial. "Nepodceňuj ženský šiesty zmysel!"
"Emma, zlato, urobil by ti to radosť, keby som tam šiel?" hlas mu znežnel. Takže sa mi to podarilo. Len tak? Nemusela som ani vytiahnuť svoj plán?
"Áno," zamumlala som.
Povzdychol si. "Bože, prečo mi to robíš?" Fajn, asi to nebude také jednoduché.
"Mám pre teba návrh," pozerala som mu priamo do očí.
"Áno?"
"Pôjdeš do X- Factoru," vyhlásila som pevne. "A ja... sa s tebou...."
"Čo so mnou?"
"To."
"Aké to?"
"Vyspím sa s tebou."

...

Teraz by vás mala čakať authors note plná mojich ospravdlnení, ale tento počítač nie je najrýchlejší, takže to skrátim. Notebook mám v oprave, všetky svoje poviedky v ňom (k tejto som sa dostala, lebo som ju už zverejňovala aj inde). Mrzí ma, že mi to tak dlho trvalo, ale mala som xy ďalších starostí. Takže vďaka, že ste počkali, ak to ešte niekto čítate po tom, čo sa stalo (písať o tom nejdem, už som sa s tým vnútorne vysporiadala. Áno, hovorím o Zaynovom odchode). Ja písať budem aj naďalej, pretože hm, tie veci, pre ktoré som ho mala rada, stále má, a pokiaľ toto ešte niekto bude čítať, má to aj zmysel. A keby aj nikto nie. Sebe radosť urobíť môžem.

Takže neviem, na akú stranu ste sa priklonili po tom 25. marci vy. Ale nič vám nezazlievam. Peace and love xx