Only One Year

9. kapitola (Ihrisko)

„Čo je toto za miesto?“ spýtala sa Rosa a nadvihla obočie, keď sme zastali na mieste.

„Ihrisko,“ pokrčil Zayn plecami. „Stretávajú sa tam decká zo školy.“

„To nie,“ zvesila som hlavu, „nechcem sa s nimi zhovárať. Moja angličtina je príšerná.“

„Tvoja angličtina je skvelá,“ prísne na mňa pozrel Zayn. Rosa si odkašľala. Zayn na ňu vydesene pozrel, no keď zbadal jej výraz, zasmial sa. „Samozrejme, aj tvoja.“

Ihrisko bolo skutočné veľké. Bola tam dráha pre skejtbordistov, preliezačky, veľký trávnik, na ktorom by sa dal hrať aj futbal, chodníčky určené pre chodcov aj pre cyklistov, a múry, na ktorých posedávala väčšina deciek.

„Poď,“ potiahol ma Zayn za rukáv.

„Nie... ja nechcem,“ vydesene som naňho pozrela.

„Emma, toto je najlepší spôsob ako sa zoznámiť,“ presviedčal ma Zayn.

„Ja sa nepotrebujem zoznamovať... poznám teba a to mi stačí,“ odvetila som.

Usmial sa. „To mi síce lichotí, ale ver mi, že to nestačí. Tak prosím poď.“ Nemohla som odolať, keď ma prosil.

„Dobre, ale ty si za mňa zodpovedný,“ varovala som ho.

Zasmial sa. „V plnej miere.“

O polhodinu som už do svojho skromného pomyselného adresára mohla zaradiť fúru ľudí. Zayn ma zoznámil snáď s polovicou školy, napriek tomu mi v hlave utkvelo len pár mien.  Crystal, vysoká dievčina s karamelovými vlasmi sa na mňa síce usmievala, ale jej priateľstvu som neverila ani zamak. Po Zaynovi hádzala obdivné pohľady  a mne bolo jasné, že by mi za to, že s ním trávim tak veľa času, najradšej vyškriabala oči.

Amy vyzerala pohodovo. Mala dva pírsingy, v nose a v pere, svetlé vlasy jej sem- tam prepletali farebné  vrkoče, a jej úsmev žiaril na všetky strany. Amy bola omnoho sympatickejšia než Crystal, a myslím, že aj Zayn to tak cítil. Za to som bola vďačná.

„Tá Crystal je potvora,“ zašomrala mi neskôr Rosa. „Pripomína jednu babu od nás, volala sa Abigail. Nos dohora, postava ako Barbie, rozumu za mak. Jediné, čo v nej žije, je závisť.“

Nič som nepovedala, no v duchu som Rose dávala za pravdu.

Zayn nás zoznámil skoro so všetkými ľuďmi na ihrisku, len múru, kde posedávala Audrey a jej banda, sa akosi vyhol.

Keď som si prvýkrát Audrey všimla, veselo mi zamávala a ukázala, aby som prišla za ňou. Ja som ale bola uprostred zoznamovania a Zaynovi som to urobiť nemohla.

Teraz sa ale bavil so skupinkou deciek o niečom, čomu som nerozumela. S úsmevom som sa ospravedlnila a vykĺzla z tejto spoločnosti. Zamierila som si to rovno k Audrey a skupine okolo nej.

„Ahoj,“ široko sa na mňa usmiala Audrey. „Už som myslela, že neprídeš.“

„Čože?“

„No, že neprídeš. Malik si ťa tam pekne držal pri sebe, ale ty si mu ušla.“

Otvorila som ústa, že niečo poviem, no zas som ich zavrela. Musela som vyzerať ako ryba.

„Tak ťa zoznámime, nie?“ Audrey sa široko usmiala. „On ťa zoznámil s takým odpadom, ako je Crystal, no na nás si, ako inak, nespomenul.“

Cítila som sa hlúpo, že tam len tak stojím a nič nehovorím. Naozaj hlúpo.

„Och, tým sa nemusíš trápiť,“ Audrey mávla rukou. „Nečakali sme že ťa s nami zoznámi. On sa... ako by som to... vyhýba sa nám? Áno, niečo na ten spôsob.“ Audrey sa zaškľabila.

Cítila som, že ma oblieva studený pot a ruky mi začínajú vlhnúť. Zrazu som pocítila zúfalú potrebu vypadnúť odtiaľto.

„Toto je Mike,“ ukázala na vyciveného chalana  s dredami po jej ľavici. Mike mi kývol na pozdrav, ja som len sucho prikývla.

„Toto je Angie,“ ukázala na dievča s krúžkom v nose, vďaka ktorému vyzerala ako býk. Havranie vlasy jej siahali až po pás.

„Josh,“ mávla rukou smerom k vyškerenému blondiakovi, ktorý ku mne dychtivo naťahoval ruku. Podala som mu končeky prstov, pretože som sa bála, že ak by som mu podala z mojej ruky o kúštiček viac, jednoducho by mi ju odtrhol.

„Ešte k nám patria aj Tom, Sean a Paula, ale oni sú teraz mimo mesta,“ Audrey sa zaškľabila. „Zoznámime ťa s nimi neskôr.“

„Mhm, jasné,“ naprázdno som prikývla. Pomedzi chladnými múrmi školy vyzerala Audrey ako super kamarátka, no v tejto spoločnosti mi bola zrazu cudzia.

„Pozri, ja viem, že ťa možno desia,“ Audrey sa ku mne nahla, „ale sú to vážne super decká. V škole sme za outsiderov... lebo sa nehanbíme ísť s kožou na trh a hrdo ukazujeme, kto sme. Neskrývame sa, nosíme to, čo chceme, obliekame sa tak, ako sa nám páči... no niektorí konzervatívci to nedokážu pochopiť.“

Prikývla som. Po tomto Audreyinom vysvetlení som sa cítila omnoho lepšie, no aj tak som sa od jej skupinky držala bokom.

„Nemáme sa po teba dnes večer staviť? Pobehneme mesto, ako zvyčajne,“ Audrey sa usmiala.

Otvárala som ústa, keď ma ktosi chytil za ruku.

„Tu si!“ ozval sa Rosin hlas. „Všade ťa zháňame.“

„Zháňame...?“

„Poď!“ Rosa ma potiahla za ruku. „Už musíme ísť!“

Bola som jej v podstate povďačná.

„Tak čo?“ skríkla za mnou Audrey. „Stavíme sa po teba!“

„Nie!“ otočila som sa. „Mám veľa učenia, možno nabudúce!“ Bola to trápna, no v podstate pravdivá výhovorka.

„Konečne,“ zašomrala Rosa, keď sme sa od Audrey a jej bandy vzdialili. „Z tej baby mi behá mráz po chrbte.“

„Je fajn,“ bránila som ju. „V škole na chemických pokusoch mi pomáha.“

„Ona sama je chemický pokus,“ vyhlásila ponuro a celkom nesúvisle Rosa.

„Hm?“ nechápavo som na ňu pozrela.

„To je jedno. Poď, musíme ísť za Zaynom. Panikári tam a všade ťa hľadá,“ Rosa ma potiahla za ruku. Mlčky som kráčala za ňou.

„Kde si bola?“ spýtal sa ma Zayn, keď sme k nemu dorazili.

„Len som šla pozdraviť kamarátku...“ mávla som rukou smerom k Audrey a jej bande.

Zayn sa tam pozrel a čelo sa mu zachmúrilo. „Nemala si to robiť.“

„Prosím?“

„Nemala si za nimi ísť,“ Zayn ma potiahol za rukáv. „Už pôjdeme.“

„Počkaj,“ postavila som sa pred neho. „Čo proti nim máš? Prečo si ma im nepredstavil?“