„Prosím?“ neveriacky som vyvalila oči a zízala na ňu.
„Ja proste neviem, ako sa to stalo...“ oči jej začali vlhnúť. „Bolo mi s ním proste neuveriteľne dobre a to všetko, no a zrazu sme sa pobozkali.“
Pomaly som sa upokojovala. „Ako... že spolu chodíte?“
„Spýtal sa ma na to a ja so mu ako taká krava povedala áno. Pritom ja chodím s Johnnym!“
Zahryzla som si do spodnej pery. „To je problém.“
„Je,“ vzlykla. „Mne na ňom totiž vážne záleží, a ak sa dozvie o Johnnym...“
Nechcela som sa jej na to pýtať, ale musela som. „A čo bude, keď James odíde na Oxford?“
Rosa na mňa pozrela zazdalo sa mi, že má niečo na jazyku, no potom akoby si to rozmyslela. „Neviem. Uvidíme. Ale aj tak by som nemohla byť s Johnnym. Nie, ak už poznám Jamesa...“
„Takže čo teraz urobíš?“ spýtala som sa a znelo to skôr ako príkaz, než ako otázka.
Povzdychla si a rukou si pretrela oči. „Pôjdem za Johnnym a... rozídem sa s ním.“ Zdvihla sa a začala si vyťahovať zo skrine sveter.
„Počkaj, to ako teraz?“ zarazene som na ňu pozerala.
„Čím skôr, tým lepšie!“ zvolala, keď vychádzala z izby.
...
O polhodinu neskôr som už brázdila ulice Bradfordu. Povedala som Erice, že sa idem prejsť a ona ma pokojne nechala ísť. Nešla som ďaleko, keďže v tejto zime som nechcela nič podceniť a zablúdiť.
„Ale ba.“
Zastala som a vydesene sa pozrela za seba. Stála tam Audrey, ruky prekrížene na hrudi. Jej červené vlasy, sčasti skryté pod čapicou, svietili na míle ďaleko.
„Už sme sa dlho nevideli...“
Chcela som niečo odseknúť, ale mala som pocit, že som všetko zabudla.
„Tak von s tým, čo ti povedal?“
„Prosím?“
Prevrátila očami. „On. Zayn. Čo také ti o mne povedal, že si sa mi začala vyhýbať? Počkať, budem hádať. Drogujem? Chľastám? Preskočilo mi?“
Mlčala som, len som na ňu pozerala.
„Počkaj, nie. Myslím, že ti nemusel nič také hovoriť. Stačilo, že ti povedal, aby si si sa držala ďalej, však? Je vidno, ako veľmi si naňho namotaná.“
Zaťala som päste a tvár mi zružovela. O čom to hovorí?
„Budeš férové dievča a dovolíš mi, aby som ti aj ja niečo povedala?“
Myslím, že som prikývla, ale vzhľadom k tomu, aká som paralyzovaná, je možné, že som aj nespravila vôbec nič.
„Myslím, že nechcel, aby si to vedela...“ snažila sa tváriť nenútene. „A mňa mrzí, že takto kazím jeho plány, ale nepovažujem ťa za žiadnu sprostaňu, takže si zaslúžiš vedieť pravdu.“ O čom to hovorí? Naznačuje, že ma má Zayn sa sprostaňu?
„Budem stručná, idem rovno k veci,“ významne na mňa pozrela a mne sa zazdalo, že sa uškrnula. „Ja a Zayn sme spolu chodili.“
Mala som pocit, akoby ma niekto udrel do tváre, v ušiach mi hučalo a nezmohla som sa na nič iné, ako na ňu vyvaľovať oči.
„Neverím ti,“ môj hlas mi znel inak, akoby mi ani nepatril.
„To som čakala. Spýtaj sa hocikoho v škole, potvrdí ti to. Chodili sme spolu a rozišli sme sa cez prázdniny.“
Nadýchla som sa a snažila si to v hlave urovnať. „No a? Na čo mi to vravíš? Už spolu predsa nechodíte... chodí so mnou.“
Audrey sa uškrnula. „Len som chcela, aby si vedela pravdu o svojom frajerovi. Možno on k tebe totiž nebol úprimný... čo ti povedal?“
To by si tak chcela vedieť, jedovito som si pomyslela. „Do toho teba nič. Teraz, ak dovolíš, idem.“
„Choď,“ usmievala sa, no nebol to príjemný úsmev. „A nezabudni – never všetkému, čo počuješ. Ktovie, čo o tebe narozpráva, keď sa rozídete vy dvaja.“
...
Bola som rozhodnutá ísť priamo za Zaynom a spýtať sa ho na všetko o Audrey. Rýchlo som kráčala smerom jeho domu, natoľko odhodlaná a zamyslená, že som si ani nevšimla, kto ide oproti mne.
„Emma!“
Zdvihla som hlavu a doslova vrazila do Rosinej náruče. Bola vysmiata od ucha k uchu.
„Odkiaľ ideš?“
„Od Johnnyho! Rozišli sme sa. Ja... teda on... bral to celkom dobre.“
„Hm,“ pri pohľade na ňu som nemohla potlačiť úsmev. „Málokto sa tak vyškiera, keď sa s niekým rozíde.“
„Cítim sa skvele, lebo už viem, že nemám pred Jamesom žiadne tajomstvá. Cítim sa neuveriteľne slobodná!“
Usmiala som sa na ňu. „Tak to má byť.“
„A ty ideš kam?“
„Za Zaynom...“
„Mhm,“ sprisahanecky na mňa pozrela. „Nič nehovor. Už ti chýba, však?“
Mám Rose povedať pravdu? Vlastne ani neviem, čo tá pravda je, tak na čo? Podľa toho, čo sa dozviem od Zayna, sa rozhodnem, čo jej vlastne poviem... namiesto odpovede som sa na ňu usmiala, čo jej zrejme stačilo.
„Tak sa zatiaľ maj,“ objala ma a s potuteľným úsmevom odišla.
...
„Dobrý,“ usmiala som sa na Trishu, keď otvorila dvere. Zvnútra sálalo úžasné teplo.
„Emma!“ na jej tvári sa usadil spokojný úsmev. „Poď ďalej, vonku ešte zmrzneš.“ S radosťou som jej ponuku prijala a vošla do príjemne vykúrenej predsiene Malikovcov.
„Emma!“ Safaa ku mne pribehla a vyskočila na mňa. So smiechom som ju zdvihla na ruky a potácala sa s ňou ďalej. Trisha na svoju dcéru vrhla káravý pohľad a tá zo mňa rýchlo zoskočila.
„To je v poriadku,“ usmiala som sa, no bola som rada, že sa môžem normálne vyzuť.
„Zayn!“ Safain hlas sa ozýval po celom dome. „Emma je tu!“
Netrvalo vôbec dlho, kým Zayn zišiel dolu. Pri pohľade na mňa sa rozžiaril a ja som si tiež nemohla pomôcť.
„Ahoj,“ zašepkal mi do ucha, keď ma objal. „Ideš hore?“ ukázal na schody a ja som prikývla.
Zložila som sa v jeho izbe a potom sa zhlboka nadýchla. Toto nebude vôbec jednoduché.
„Zayn?“ pozrela som naňho popod mihalnice a on zbystril pozornosť.
„Áno?“
„Musíme sa porozprávať.“
Jeho čelo sa zmraštilo, očividne sa mu to nepáčilo. „O čom?“
„O Audrey,“ odvetila som a on sa zachmúril ešte viac no skôr, než stihol čokoľvek povedať, som ho predbehla. „Je pravda, čo som počula? Je pravda, že ste spolu chodili?“
„Kto ti to povedal?“ uprene sa na mňa pozeral.
„To je jedno. Je to pravda?“ naliehala som.
Ticho, ktoré sa medzi nami rozhostilo, bolo nekonečné. Nemohlo trvať dlho, no pre mňa trvala každá sekunda snáď hodinu. Srdce mi tĺklo ako splašené. Chystala som sa niečo povedať, keď to dušu drásajúce ticho prerušil on.
YOU ARE READING
Only One Year
FanfictionEma je pätnásťročná študentka zo Slovenska, ktorá sa rozhodne splniť si sen a odcestovať na rok do Anglicka. V novej rodine sa cíti príjemne, no má obavy zo školy. Tú však začne zvládať vďaka charizmatickému Zaynovi od susedov, ktorý je ochotný kedy...
