„Máš šťastie, že si doma,“ sťažka zafučala Rosa, keď sa v utorok dovliekla zo školy domov. Bola znechutená a otrávená.
„Ani nie,“ pokrútila som hlavou a sklopila notebook na kolenách. Nudila som sa a tak som surfovala na internete, písala si cez facebook so známymi na Slovensku a odpisovala našim na e-maily.
„Ale áno. Škola je teraz poriadne zákerná. Máme len mesiac do Vianoc a učitelia fušujú do čoho len môžu,“ s ťažkým povzdychom sa hodila na posteľ. „Ach, čo by som dala za jeden deň preležaný tu, v teplučku....“
„Nevieš, čo hovoríš,“ varovala som ju a presunula laptop na nočný stolík. „Ako ty a Johnny?“
Rosa sa zatvárila potmehúdsky. „Ide nám to spolu dobre...“
„Dúfam, že na to idete pomaly,“ povedala som trochu rodičovským tónom.
Rosa prevrátila očami. „Ak máš na mysli sex, tak sa nič nestalo. Zatiaľ.“
„Je to vaša vec,“ pokrčila som ramenami.
„Čo ty a Zayn?“ obrátila mincu Rosa. „Ako to ide vám?“
„Ty sa ešte pýtaš?“ otrávene som na ňu pozrela. „Od soboty som ho nevidela. On totiž chodí do školy a ja som stále tu. A okrem toho... nemalo sa čo stať.“
„Ach, Emma, dokedy tomu budeš odolávať?“ rečnícky si povzdychla Rosa.
„Čomu?“ trochu nahlúplo som sa spýtala.
Zagánila na mňa. „Vieš čo, už sa nebudem namáhať ti to vysvetľovať. Raz na to prídeš, ale to už bude trošku neskoro.“
Nič som nepovedala, len som sa zavŕtala do paplóna a zavrela oči. „Idem sa vypotiť. Chcem ísť zajtra do školy.“ Slovo vypotiť som po anglicky doteraz nevedela, no Erica ho v poslednej dobe používala tak často, že som si naň celkom navykla.
Rosa len krútila hlavou, akoby si nebola istá, či uvažujem normálne. Zrejme si stále myslela, že som chorá, ak chcem ísť zajtra do školy.
Keď som vyzdravela, vrátila som sa na vyučovanie a všetko sa zaradilo do správnych koľají. V škole som trochu nestíhala, no Rosa a Zayn mi vždy ochotne pomohli. Ja som však bola zo Zaynovej pomoci, a vlastne aj z neho celého akási rozpačitá. Akoby som nevedela ako sa správať po tom, na čo som prišla.
Vždy, keď nás Rosa spolu videla, nahodila ten svoj úsmev a odišla. Neznášala som ten jej úsmev. Teda, bol pekný, ale vždy, keď ho nahodila, ma nechala samú v peknej kaši.
Audrey som sa stále vyhýbala, no tá sa na mňa medzičasom úplne vykašľala. Na chémií sme už neboli partnerky, lebo ja som sa „nenápadne“ pridružila k Andrewovi. Zo začiatku mu to vadilo, ale zvykol si.
„Máš to?“ sykla som smerom k Zaynovi počas testu z matiky.
Uškrnul sa na mňa. „Chystáš sa podvádzať?“
„Tak máš to?“ rozhodla som sa odignorovať jeho otázku.
„Hej. Výsledok je 25.“
Pozrela som na svoj papier. Môj výsledok, 145,126414 bol očividne od toho skutočného poriadne ďaleko.
„Malik, Emma, čo to tam robíte?“ začula som učiteľa. Vždy mi hovoril Emma, keďže moje krásne slovenské priezvisko mu akosi nešlo do úst.
„Len sa Emme pokúšam preložiť zadanie, aby mu porozumela,“ odvetil Zayn.
„Odkedy ste prekladateľ, Malik? Otočte sa k svojmu testu. Ak Emma nabudúce nebude niečo vedieť, príde za mnou.“ Prísne na mňa pozrel, aby dodal dôraz svojim slovám.
YOU ARE READING
Only One Year
FanfictionEma je pätnásťročná študentka zo Slovenska, ktorá sa rozhodne splniť si sen a odcestovať na rok do Anglicka. V novej rodine sa cíti príjemne, no má obavy zo školy. Tú však začne zvládať vďaka charizmatickému Zaynovi od susedov, ktorý je ochotný kedy...
