23. kapitola (Nezhody)

92 6 0
                                    

Si pripravená na to, čo ti chcem povedať?“ vážne na mňa pozrel.

Prikývla som.

„Ok. Dôvod, prečo Zayn neznáša Audrey, že bol v tom jej gangu, zistil, čo je zač, a navyše, teraz kvôli nej fajčí.“

„Zayn fajčí?“ zvolala som a nadvihla som obočie.

„Vy dvaja spolu chodíte, hej?“

Pokrútila som hlavou. „Predo mnou nikdy nefajčil.“

„No, nie je to vec, na ktorú by bol práve hrdý,“ pokrčil plecami Johnny, akoby sa ho to netýkalo. A vlastne ani netýkalo.

„Moment...“ natiahla som k nemu ruku. „Vravíš, že Zayn bol v tej Audreyinej... bande?“ Už len tá predstava bola absurdná.

„Hej,“ Johnny na mňa ani nepozrel. „Keď spolu začali chodiť a bol ešte poblaznený, pridal sa k nim. Myslel, že je to len zábava. Keď zistil, čo sú naozaj zač, že to, čo robia, začína presahovať všetky hranice, bol znechutený. Okamžite sa s ňou rozišiel a tváril sa, akoby tie tri mesiace nikdy neboli. No začal podnikať všetko proti Audrey a jej kumpánom. Chcel, aby všetci vedeli čo sú zač. Aby už nikto nenaletel tak, ako on.“

„Páni,“ neveriacky som vydýchala a zosunula sa dolu po stoličke. Zazvonilo, a tak som sa otočila Johnymu chrbtom. Náš učiteľ biológie je dosť prísny.

„Ešte niečo,“ obrátila som sa naspäť k nemu.

Potichu sa zasmial. „Áno, Emma?“

„Nepovedz o tomto Zaynovi... prosím.“

„Samozrejme.“

                                                                 ...

Z istého hľadiska chápem, prečo Rosa chodila s Johnnym. Je pohodový. Nekomplikovaný. Určite si vo vzťahu s ním nemusela robiť žiadne starosti. Všetko šlo v jednej rovine.

A aj preto chápem, prečo ho vymenila za Jamesa. Ich vzťah bol totiž viac, ako len jedna rovina. Rosa si mohla byť s Jamesom istá plnohodnotného vzťahu – s radosťami i starosťami.

„Emma, čo ti je?“ Rosa mi zamávala rukou pred očami.

„Prosím?“ striasla som sa. „Nič mi nie je. Len... som sa zamyslela.“

„Hm. Emma, povedz mi, čo ťa trápi?“

„Mňa? Nič,“ povedala som nepresvedčivo. Priznávam to – som príšerná klamárka.

„Emma, neklam,“ prevrátila očami.

Zaváhala som. Čo jej povedať? Lepšie povedané, ako jej to povedať? ako sformulovať moje rozlietané myšlienky do viet?

„Vieš... spomínala som ti, že Zayn chodil s Audrey?“

Vyvalila oči a pokrútila hlavou. Keď napokon prehovorila, znelo to trochu urazene. „Nie. Nič také si mi nespomínala.“

„No. Tak už to vieš.“

„Hej.“ Povedala to trochu jedovito. Pokúsila som sa to odignorovať.

Chvíľu sme na seba mlčky hľadeli. Vzápätí som sa nadýchla a spustila: „No, vec sa má tak, že som sa rozprávala s Johnnym, a on mi povedal, že v tej dobe – keď Zayn chodil s Audrey – tak patril k tej jej bande.“

„Prosím?“ Rose div oči nevyliezli z jamiek. „Toto som si o ňom nemyslela...“

„Počkaj! No, zo začiatku vraj myslel, že je to len sranda, ale potom to všetko pochopil a ona aj ostatní sa mu zhnusili. S Audrey sa rozišiel a odvtedy pracuje na tom, aby všetci vedeli, kto sú. Nechce, aby niekto dopadol ako on.“

„Aha,“ Rosa poklopkala prstami po stole. „No, to chápem. Šťastie, že ja ju neznášam už od začiatku a nemusím s ňou mať žiadne problémy.“

Mlčala som.

„Čo je?“

„Ja len... bojím sa, že ak by nebolo Zayna, dopadla by som rovnako.“

„To sa neboj,“ vyhlásila Rosa sebaisto. „Ja by som ťa rýchlo vrátila späť na zem.“

Zasmiala som sa, ona sa pridala a ja som sa rozhodla, že sa už viac k tejto téme vracať nebudem.

                                                                 ...

„Nebaví ma to,“ lenivo som sa natiahla na koberci v Zaynovej izbe. Dnes som sa rozhodla ísť k nemu a robiť tu aj úlohy. On už mal matiku dávno hotovú, no ja som sa s ňou stále trápila. Darmo, keď je angličtina váš rodný jazyk, je to omnoho ľahšie.

„Tak si daj pauzu,“ navrhol mi.

„Hm. Tak napadlo...“ úkosom som naňho pozrela. „Videla som v telke reklamy na X- Factor.“

Zamietavý pohľad v jeho tvári nešiel prehliadnuť. „Poznáš môj názor.“

„Hej. Viem, čo si mi povedal. Ale... odvtedy ubehla nejaká doba, tak na napadlo...“

„Nerozmyslel som si to.“

„Vieš, máš šancu niečo zmeniť, zmeniť svoj život a vôbec... a ty ju zahadzuješ.“

Vyzeral už naozaj nahnevaný. „Emma, cením si, o čo sa snažíš, ale toto je môj život. Prečo, keď si po tom taká dychtivá, sa tam neprihlásiš sama?“

Zasmiala som sa, no bol to skôr výsmech. „Prosím ťa. Môj spev... no, nedá sa nazvať spevom.“

„Cítila by si sa trápne, keby si tam šla?“

„Jasné.“ To je samozrejmé.

„No vidíš. Ja by som sa cítil rovnako.“

Povzdychla som si. „Ale... to je iné. Ty vieš spievať.“

„Emma, môžeš ma s tým prestať otravovať?“ Bol podráždený.

Prudko som sa zdvihla. „Otravujem ťa? Fajn. Radšej pôjdem.“

Vydala som sa ku dverám, no on ma zastavil. „Počkaj, nikam nechoď. Emma, tak som to nemyslel...“ Jeho pery sa dotkli tých mojich a mne bolo jasné, že ak to neukončím teraz, tak potom už nikdy. Ak mu dovolím ma bozkávať dlhšie, úplne sa mu podmaním...

„No, ale ja som to tak myslela,“ odtrhla som sa od neho a pozbierala si svoje veci. „Maj sa.“

                                                         ...

Ďalší deň v škole som plánovala Zayna podusiť dlhšie, ale nedokázala som to. Som slabá a... vlastne sa nič nestalo. Môže mať svoj názor, no ja som dosť tvrdohlavá, a ak si niečo zaumienim, len ťažko mi to niekto vytlčie z hlavy. Môj terajší plán bol dostať Zayna do X- Factoru, a urobím čo bude v mojich silách, aby sa mi to podarilo.

Samej sebe sa mi ťažko vysvetľuje, prečo sa o to tak snažím... jednoducho to cítim. Viem, že to mám spraviť, že tam patrí. Niektoré veci nemajú racionálne zdôvodnenie.  Niekedy sa treba nechať riadiť svojimi inštinktmi.

Počas celého vyučovania som sa snažila vymyslieť nejaké dôvody, zámienky, skrátka čokoľvek, aby som tam Zayna dotlačila. Existuje niečo, čo by so mu mohla dať, čo by som mohla spraviť, aby som ho tam dostala?

„Všetko je v poriadku?“ pohladil ma po líci, keď si všimol, že som opäť zamyslená.

„Čože? Jasné!“ usmiala som sa a on ma jemne pobozkal na pery. „Len som premýšľala.“

Pousmial sa. „Dnes máš akosi často hlavu v oblakoch.“

Na perách sa mi zjavil nepatrný úsmev. Prižmúrila som oči a snažila sa prísť na niečo, čokoľvek, čo by ho donútil zmeniť názor.

Only One YearWhere stories live. Discover now