Ja?“ hlas mi neprirodzene vyskočil. „Čo ja?“
„Čo si myslíš o Zaynovi?“ milo na mňa pozrela Erica.
„No...“ začala som, no hneď sa aj zasekla. Možno by som mohla začať koktať a tváriť sa, že neviem po anglicky. Tým by som sa ale iba zhodila.
„No, Zayn je naozaj veľmi milý. Som rada, že mi, teda nám pomáha. Bez neho by som sa učením preluskávala omnoho ťažšie,“ široko a nepresvedčivo som sa usmiala a vložila si do úst poriadnu porciu špagiet. Bola som hrdá na svoju diplomatickú odpoveď.
Rosa len na mňa pozrela, zatskala a prevrátila očami. Ona očividne na moju diplomatickú odpoveď hrdá nebola.
„Piatok...“ veselo som si pospevovala, kým som sa česala a upravovala pred zrkadlom.
„Milujem piatok,“ nadšene mi vykladala Rosa. „U nás v Španielsku sa vždy v piatok veľa oslavuje. Mnoho mojich priateľov jazdievalo do dobrých klubov do Barcelony, no ja som bola len občas.“
„U nás...“ zamyslela som sa. „U nás väčšinou vybehneme do obchodov a McDonaldu, ale aj u nás je veľa podnikov, kde sa dá zabávať.“
„Ktovie, ako sa bavia tu v Anglicku,“ zauvažovala Rosa. „Veľa mojich kamarátov sa mi pred odchodom smialo, že si tu veľa neužijem, lebo Angličania sú suchári, ale vieš čo? Mne sa to tak vôbec nezdá.“
„Očividne je to rovnako pomýlene ako to, že Španieli sú ohniví fešáci,“ uškrnula som sa na ňu a vzápätí sme obe vybuchli do smiechu.
„Dúfam, že aj tu v Bradforde sú nejaké kluby,“ vyslovila svoje želanie Rosa. „Ale Bradford je pomerne veľký, takže by tu niečo mohlo byť.“
„Ak chceš, spýtaj sa Ericy,“ navrhla som, no Rosa pokrútila hlavou.
„Čo o tom tá vie? Spýtam sa Zayna.“
„Myslíš, že Zayn je párty-man?“ pozrela som na ňu.
Uškrnula sa. „Myslím, že áno. Ale to už dnes zistím.“
Škola mi ubiehala strašidelne pomaly. Johnny mal dnes ale akúsi dobrú náladu a vtipy sypal z rukáva. Smiala som sa, aj keď som nie vždy všetkému rozumela. Rozosmievalo ma už len to, ako sa pri tom Johnny tváril.
Zayn mi dal na obed naložiť rovnakú porciu ako minule, a opäť si z nej odjedal. Z môjho kuracieho šalátu mi zjedol všetko kura a mne zostali len zvädnuté šalátové listy, za čo som sa naňho hnevala. Zayn je však Zayn a hnevať sa naňho dlho nedá.
„Konečne!“ nahlas zvolala Rosa keď sme vyšli zo školy. Vôbec nedbala na to, kto sa na ňu díva.
„Hej ty, Zayn!“ skríkla, chytila ho za rameno a otočila ho. „Počúvaj, kde sa tu v Bradforde dá ísť na nejakú párty?“
„Chceš ísť na párty?“ Zayn nadvihol obočie.
„Prečo sa asi pýtam?“
„O siedmej sa stavím u Ericy a pôjdeme tam spolu, dobre?“ pozrel na ňu Zayn a Rosa prikývla.
„Dobre. Ale berieme aj Emmu, jasné?“
Zayn sa zatváril trochu prekvapene, ale prikývol. Potom sa pustil do rozhovoru s Mikom. Ja a Rosa sme sa vybrali domov, teda k Erice.
„Ja nechcem ísť na žiadnu párty!“ zasyčala som, keď sme zašli za roh.
„Och dobre, tak ja pôjdem sama so Zaynom,“ vyhlásila Rosa. „Možno sa aj opijeme a ktovie, čo sa stane, keď budeme v takom stave... Prosím ťa, nehovor, že je ti to jedno.“
YOU ARE READING
Only One Year
FanfictionEma je pätnásťročná študentka zo Slovenska, ktorá sa rozhodne splniť si sen a odcestovať na rok do Anglicka. V novej rodine sa cíti príjemne, no má obavy zo školy. Tú však začne zvládať vďaka charizmatickému Zaynovi od susedov, ktorý je ochotný kedy...
