Only One Year

6. kapitola (Angličtina)

Tú zvláštnu atmosféru medzi Rosou a Audrey som sa rozhodla ignorovať.
Učiteľka telocviku bola sympatická blondína v jokingovej súprave. Nebola príliš vysoká, zato energia a priateľstvo z nej len tak sršali.
"Zdravím. Som trénerka Houstonová," pozdravila sa usmiala sa nás. A tak, kým ostatné dievčatá hrali volejbal, my sme trénerke rozprávali o našej krajine. Neustále chválila našu angličtinu, čo mi ohromne zvýšilo sebavedomie.
Po telocviku som mala mať angličtinu. Ako sa dalo očakávať, Zayn ma už čakal pred šatňou, spolu s Johnnym.
"Čo máš teraz?" spýtal sa ma a natiahol sa po rozvrh.
"Angličtinu," zdvihla som rozvrh vysoko nad hlavu, preňho to však nebol žiadny problém a rozvrh mi s úsmevom zobral.
"Na dnes to je posledná hodina," oznámil mi, keď sme kráčali do učebne.
"Posledná?" nechápavo som naňho pozrela. "Nechápem, na rozvrhu mám ešte ďalšie tri..."
"Povedal som len na dnes," usmial sa a podržal mi dvere, aby som mohla vojsť. Posadila som sa do tretej lavice pri okne, a Zayn vkĺzol za mnou.
"Si v angličtine dobrá?"
"Prosím?" zasmiala som sa. "Sotva sa dorozumiem."
"Nie je to ťažké," pokrčil plecami.
"Už si uvažoval nad tým X-Factorom?" spýtala som sa ho.
"Nie, a už sa na to nepýtaj, prosím," odvetil trochu chladne.
"Fajn," zamrmlala som trochu ukrivdene. Zayn sa na mňa usmial aby mi ukázal, že sa nehnevá.
"A čím by si teda chcel byť?" spýtala som sa.
"Byť hercom či spevákom by nebolo zlé, ale ja na to nemám," povedal a ja som dosť zreteľne prevrátila očami. "Ale aj miesto učiteľa angličtiny sa mi pozdáva."
"Môže byť z teba svetová hviezda, a ty sa chceš zašiť na nejakej škole a učiť," zamrmlala som potichu, no vedela som, že on to počul.
Zazvonilo a do triedy vošla učiteľka angličtiny. Mala nádherné hnedé vlasy, prepletené blond prameňmi vyťahanými od slnka. Boli zopnuté sponou. Mala veselé hnedé oči a na perách sa jej pohrával milý úsmev.
"Dobrý deň," pozdravila sa a celá trieda povstala.
Učiteľka sa začala pýtať na leto a zrak jej pristal na mne. "Všimla som si, že máme novú žiačku. Môžeš sa nám predstaviť?"
Pozrela som na Zayna, ktorý na mňa povzbudivo pozrel.
"Volám sa Emma." Páni. Veľa som toho povedala.
"Výborne, Emma," profesorka sa na mňa milo usmiala. "Ja sa volám Cassidy Holmesová, no žiaci mi väčšinou hovoria slečna Holmesová."
"Te- teší ma," vykoktala som.
"Aj mňa. Tak mi o sebe niečo povedz, odkiaľ pochádzaš?"
"Ja..." nadýchla som sa. "Pochádzam zo Slovenska. Je to krajina v strede Európy. Nie je veľmi veľká, obyvateľov má menej než Londýn," usmiala som sa na Zayna, "ale žijeme tam pomerne vyspelo."
"Uhm," slečna Holmesová si spokojne podoprela rukami bradu. "Čo to znamená, vyspelo?"
"Že ak si niekto myslí, že žijeme v jaskyniach a lovíme mamuty, veľmi sa mýli," líca sa mi trochu rozpálili. "Máme tam televízory, počítače, iPhony aj podobné výmysly. Technologicky sme na tom rovnako dobre ako vy. Akurát ekonomicky sme na tom trochu pozadu."
"Mhm." Bolo vidieť, že slečna Holmesová sa veľmi financiami zapodievať nechce. "Tak nám povedz, prečo si sa rozhodla ísť študovať k nám?"
"Nuž, o Anglicku sa hovorí, že sú tu veľmi kvalitné školy," pousmiala som sa. "Chcela som vyskúšať novú kultúru, zlepšiť sa v jazyku a skúsiť odlúčenie od domova."
"A v Bradforde sa ti páči?" spýtala sa ma a očividne ju to zaujímalo.
"Áno," prikývla som. "Všetci sú tu veľmi milí. Ešte som sa nestretla s nikým, kto by bol ku mne protivný."
"Mhm," slečna Holmesová sa usmiala, "ďakujem. Mám pocit, že ani dievča sediace za tebou nepoznám. Môžeš sa mi predstaviť?"
"Volám sa Rosario, no všetci mi hovoria Rosa," začala rozprávať moja náhradná sestra. "Pochádzam zo Španielska. Žijem v malom mestečku menom Calella. Nachádza sa kúsok od Barcelony a je pri mori. Je tam veľmi pekne." Rosa sa usmiala.
"Povedz nám niečo o rodine," navrhla slečna Holmesová.
Rosin úsmev trochu povädol, no pokračovala. "Žijem so starou mamou. Som jedináčik, nemám žiadneho súrodenca."
"Och." Slečna zrejme pochopila, že je to citlivá téma.
Na domácu úlohu zadala zistiť niečo o Slovensku a Calelle. Ja a Rosa sme úlohu odovzdať nemuseli.
"Počúvaj," Zayn na mňa pozrel, "keby si niečomu nerozumela... Môžem prísť k vám a vysvetliť ti to. Ak budeš chcieť."
"To by bolo fajn," žiarivo som sa usmiala. "Tak sa teda zastav."
"Dobre," nešikovne sa usmial. "Idete už domov?"
"Ó áno, Erica nás už čaká s obedom," usmiala som sa. "Ale budeme ťa čakať."
Zayn sa usmial, zamával mi, a potom splynul s davom.

"Ako sa vám páčilo?" pýtala sa Erica a nakladala mi na tanier kuracie mäso. Pôvodne mi chcela dať bravčové, no ja som jej s úsmevom vysvetlila, že iné ako kuracie nejem. Bez problémov mi pripravila kura, hoci som sa preto cítila trochu v pomykove.
"Mne sa páčilo," povedala Rosa a naložila si trochu pečených zemiakov. "Iste, fyziku nemám veľmi rada, ale dalo sa to vydržať. Ja a Emma máme okrem toho skoro všetky predmety spolu."
"To je úžasné," Erica sa rozžiarila. "A čo Zayn? Pomáhal vám?"
Rosa sa potichu zasmiala. Ja som len prikývla.
"Áno, aj on má s nami veľa hodín," povedala som, zatiaľ čo Rosa sa stále usmievala.
"Tak to som rada," spokojne sa usmiala Erica. "No, dievčatá, ja pôjdem po Evelin. Dúfam, že tu chvíľku samé vydržíte," usmiala sa a my sme prikývli.

Keď sa Erica a Evelin vrátili, usalašili sme sa s Rosou pod krásnym dreveným altánkom. Slnko vykuklo ešte viac a bolo teplo, a tak sme si zobrali von učebnice, laptop a džbán limonády.
Pripojila som sa na internet a ruka mi už automaticky vyťukala moju emailovú adresu. Našla som si mail od mamy. Uvedomila som si, že som jej ešte nenapísala, no už by som mala, a tak som sa nadýchla a pustila sa do toho:
Ahojte!
Mrzí ma, že vám píšem až teraz, ale len pred chvíľkou som sa pripojila na internet. Dúfam, že ste si o mňa nerobili starosti.
Moje dojmy Anglicka sú výborné. Žijem v meste s menom Bradford, také veľké mesto poblíž je Manchester. Je tu pekne, ľudia sú tu všetci milí a priateľskí. Nikdy som nevidela toľko milých ľudí na jednom mieste.
Určite ťa zaujíma, do akej rodiny som sa dostala. Bezpochyby do tej najlepšej v celej Británií. Ed a Erica sú veľmi milí a zniesli by nám snáď aj modré z neba. Ed je vlastníkom firmy a Erica je učiteľkou vo francúzskej materskej škole. Majú dve deti. Starší syn, James, už býva mimo domu. Teraz študuje na Oxforde. Erica je naňho veľmi hrdá. Mladšia dcéra sa volá Evelin a má päť rokov. Je ako taká malá víla, je veľmi pekná a milá, aj keď trošku hanblivá.
Ešte niečo málo o dievčati, ktoré prišlo so mnou - volá sa Rosario, ale dáva prednosť osloveniu Rosa. Je taká stará ako ja a je zo Španielska. Rozprávame sa po anglicky, ale je to úžasná dôverníčka. Žije so starou mamou poblíž Barcelony.
Dnes som bola po prvý raz v škole. Bála by som sa, ale včera som šla s Ericou na jednu návštevu a tam som spoznala Zayna - je rovnako starý ako ja a obom nám pomohol ľahšie sa zorientovať v škole.
Napísala by som viac, ale už sa musím ísť učiť. Škola je teraz omnoho náročnejšia. Už teraz mi chýbate.
Ema

Práve som sa to chystala odoslať, keď do mňa štuchla Rosa. "Pozri!"

Táto časť venovaná Ronniexx, tvoje komentáre ma vždy potešia ;) Ďakujem :)