Oprela som sa o stôl. „Čo?“
„Ja viem, že som to teraz asi dosť pokašlal, ale...“ zúfalo mi pozrel do očí. „Zaslúžiš si vedieť pravdu.“
Chvíľu sme sa na seba len dívali. Preklínala som, že neviem povedať ani slovo. Tak veľmi som chcela vedieť vyjadriť svoje pocity, hoci som sa v nich sama niekedy nevyznala.
„Už od začiatku si sa mi páčila,“ povedal. „Ale vyzeralo to tak, že ty nemáš záujem, tak som bol ticho a snažil sa to nepokašlať. Ale bolo to dosť ťažké... a potom v tom klube...“ Bolestivo som privrela oči. Nechcela som na to spomínať.
„Myslel som, že z neho vymlátim dušu,“ zasyčal. „Bol som naňho strašne nahnevaný. A odvtedy... ťa mám rad ešte viac.“
Oprela som sa o linku. Povedz niečo, Ema. Preboha, len nemlč!
„Zayn...“ Páni. Fakt som toho veľa povedala. Jeho meno.
„Chápem.“ Jeho hlas znel inak. „Ty to tak neberieš. Mal som držať jazyk za zubami.“
„Nie...“ zaúpela som a chytila ho za zápästie. „Ničomu nerozumieš.“
„Nie?“ v očiach sa mu blyslo.
„Pozri...“ zhlboka som sa nadýchla. „Cítim to rovnako.“
„Vážne?“ neveriacky na mňa pozrel.
Pomaly som prikývla.
„Poďme radšej von,“ navrhla som a on ma nasledoval.
„Je to také zvláštne,“ nahlas som uvažovala, zatiaľ čo sme kráčali ulicami Bradfordu. „Keď som sem išla, Rosa ma varovala, aby som si chalanov príliš nepripúšťala... a zrazu sa zjavíš ty a bum. Je to.“
„Rosa sa ale svojim varovaním zrejme neriadi,“ podotkol Zayn. „Aspoň, je neustále nalepená ja Johnnym.“
„Áno, ale ona to s ním nemyslí vážne,“ prehodila som a vzápätí na Zayna zdesene pozrela. Je to Johnnyho kamarát. Čo ak mu to povie?
No Zayn nevyzeral, že by ho to bohvieako trápilo.
„Môžem ťa niekam pozvať?“ pozrel na mňa a odhrnul mi z čela jednu kučeru.
„Môžeš,“ usmiala som sa a vošli sme do pizzerie.
„Kde si bola?“ spýtala sa ma Rosa, keď som sa vrátila.
„Čo ťa do toho?“ uškrnula som sa.
„No táák! Kde si bola?“ oči jej dychtivo svietili.
Pozrela som na ňu. „Rosa, načo si sem Zayna posielala?“
Rosa si povzdychla. „Lebo si hrozná. K ničomu sa nemáš. Niekto ťa k tomu musí dokopať, no nie?“ Keď som nič nehovorila, spýtala sa. „Podarilo sa?“
Chvíľu som na ňu pozerala a naťahovala ju. „No, podarilo.“
„Vážne?!“ neveriacky vykríkla. „Och, to je skvelé! Ako to prebiehalo?“
„Pŕ, brzdi! Nič ti nepoviem,“ odpochodovala som do kuchyne a zobrala si jablko.
„No pozor, ty mi to musíš povedať. Nezabudni, že nebyť mňa, tak by z toho nebolo nič,“ luskla prstami.
Vzdychla som si. „Dobre. Prišiel sem a skrátka mi povedal, že ma berie viac ako kamarátku.“
„To len tak?“
YOU ARE READING
Only One Year
FanfictionEma je pätnásťročná študentka zo Slovenska, ktorá sa rozhodne splniť si sen a odcestovať na rok do Anglicka. V novej rodine sa cíti príjemne, no má obavy zo školy. Tú však začne zvládať vďaka charizmatickému Zaynovi od susedov, ktorý je ochotný kedy...
