"Idem k Zaynovi, dobre?" zavolala som od dverí na Ericu.
"Dobre," zatvárila sa tak akosi rezignovane. Usmiala som sa na ňu, aby vedela, aká som za dnešný deň vďačná.
Po škole ma doma čakalo fantastické prekvapenie - celý dom bol vyzdobený, prišli sem nejakí priatelia odo mňa zo školy a čakala ma fantastická torta, ktorú mi Erica sama upiekla, a aj darčeky.Cítila som sa šťastná. Áno, doma som vždy mala oslavu, no tu je to iné - predsa len, nie sú ani len moja rodina, no tak fantasticky sa snažili... vrcholom celej oslavy bola Evelin, keď trochu hanblivo odrecitovala básničku, ktorú mi s maminou pomocou zložila. Áno, mala som slzy v očiach a boli pravé. Pevne som malú vyobjímala a potom som sa podvolila emóciam. Erica sa zľakla, že sa mi oslava nepáči a Rosa mi vynadala, že sa mám smiať a nie revať ako malé decko, takže sme sa pohádali, či plačem a prečo plačem.
Na tejto oslave bol aj Zayn, no asi pred poldruha hodinou odišiel s tým, že ešte musí niečo pripraviť doma a naznačil mi, že by som mala neskôr aj prísť. No a keďže spoločnosť sa už pomaly roztrúsila, vybrala som sa napätá za ním.
K Malikovcom by som už trafila aj naspamäť. Akoby aj nie, po takej dlhej dobe, čo som tu? No aj tak som si všímala veci, ktoré mi unikli - na niektorých miestach chýbajú dlaždice, stál tu vždy ten záhradný trpaslík?, ich susedia oproti majú kokeršpaniela.
Podišla som k domu Malikovcov a zazvonila som, no nikto neotváral. Trpezlivo som počkala a potom zazvonila znovu.
Dvere sa otvorili a privítal ma Zayn so širokým úsmevom na tvári. Objala som ho okolo pása a nechala sa vtiahnuť dovnútra, kde sme si vymenili zopár bozkov.
"Kde sú všetci?" začudovala som sa, keď som sa rozhliadla okolo seba.
Šibalsky sa usmial. "Šli von."
"Všetci?" podozrievavo som naňho pozrela. "Ako si ich presvedčil?"
"Poď ďalej a uvidíš," chytil ma okolo pása a dotiahol ma do kuchyne.
"No páni." Sánka mi spadla až k nohám. "Ty si varil?"
Zayn sa len pyšne usmieval a natiahol sa ku mne, aby si ukradol bozk. Opätovala som mu ho, no mysľou som bola stále neprítomná.
"Počkaj, ty si varil? Seriózne?"
Zatváril sa urazene. "Som dobrý kuchár, takže sa ma tvoje pochyby dotkli."
"Tak prepáč, ale vždy si na mňa pôsobil dojmom, že si ani čaj nevieš uvariť. Sorry, ak mám isté pochybnosti," napaprčila som sa.
"Čo keby si ochutnala a až potom súdila?" krúžil mi pred očami s varechou v ruke. Zatvárila som sa pochybne.
"Si si istý, že je to jedlé?"
Zvraštil čelo. "No pekne! Ja sa tu snažím, kuchtím už takmer dve hodiny, celú rodinu vyženiem z domu, a priateľka mnou pohrdne," frflal popod nos.
YOU ARE READING
Only One Year
FanfictionEma je pätnásťročná študentka zo Slovenska, ktorá sa rozhodne splniť si sen a odcestovať na rok do Anglicka. V novej rodine sa cíti príjemne, no má obavy zo školy. Tú však začne zvládať vďaka charizmatickému Zaynovi od susedov, ktorý je ochotný kedy...
