Only One Year

5. kapitola (Audrey)

"Smiem...?"
Usmial sa a vyplazil jazyk. "Teraz nie. Možno niekedy nabudúce."
Nedalo mi to, musela som sa usmiať.
"Nepotrebuješ pomoc?" obrátil sa na mňa a nakukol mi do zošita.
"Nie, ďakujem. Ale nemysli si, hneď, ako to bude možné, využijem tvoju ponuku," vyplazila som jazyk pre zmenu ja a pustila sa do toho.

"Uf, matika, mohlo byť aj horšie," odfrkla si Rosa, keď sme vyšli z učebne.
"To je len začiatok," varovala som ju, no úsmev mi neschádzal z tváre.
"Čo máš ďalšiu hodinu?" spýtala sa ma Rosa. Chcela som sa pozrieť, no niekto mi vytrhol rozvrh z ruky.
"Máš chémiu," konštatoval Zayn. "Ja mám fyziku." Rozhliadol sa okolo seba. "Má niekto z vás chémiu?" adresoval to Rose a Johnnymu.
Rosa sa pozrela do svojho rozvrhu, ktorý jej nikto nezobral, a tľoskla jazykom. "Nie. Aj ja mám fyziku."
"Ja tiež," oznámil Johnny, a očividne sa mu to páčilo.
"Hm, to som asi jediná s chémiou," poznamenala som bezstarostne.
"Chceš odprevadiť?" spýtal sa Zayn a podišiel ku mne.
Pokrútila som hlavou. "Ja to zvládnem. Nie, vážne to zvládnem," dodala som, keď som videla v jeho tvári nepresvedčivý výraz.
"Fajn," povedal, no v tvári sa mu nič fajn nezračilo. "Tak... sa maj. A učebňa chémie je na prvom," dodal ešte a potom a odišiel s Johnnym a Rosou. Nadýchla som sa, popravila si tašku a vybrala sa hore schodmi. Chcela som si skontrolovať rozvrh, ale ten zostal Zaynovi. Zastavila som na schodoch a pozrela sa smerom, ktorým Zayn a ostatní odišli, no nikto tam nebol. Povzdychla som si. Tak si ten rozvrh vypýtam potom. Ak ich nájdem.
Postavila som sa pred učebňu a nervózne si obzerala nových spolužiakov. Tí si tiež obzerali mňa, ale zvedavo. Človek by povedal, že príchod jednej Slovenky do anglickej školy nespôsobí až taký boom, no zrejme som sa mýlila.
"Ahoj." Od ľaku som až nadskočila. No vážne, títo Angličania musia s týmto prestať.
"A- Ahoj." Dívala som sa do očí dievčaťu, o pár centimetrov vyššiemu s hnedo-ryšavými vlasmi a bledohnedými očami. Na tvári mala široký úsmev.
"Som Audrey," predstavila sa a stále sa usmievala.
"Emma. Teší ma," nešikovne som vykoktala.
"Odkiaľ si?" zaujímala sa a oči jej živo svietili.
"Zo Slovenska." Ale to ty nepoznáš.
"Hm," prižmúrila oči. "Nie som si istá, kde to je."
"Vieš, kde je Nemecko?" spýtala som sa. Prikývla.
"A Rakúsko?" pokračovala som. Prikývla tiež.
"Susedíme s Rakúskom," vysvetlila som jej.
"Nie,stále neviem," usmiala sa. Aj ja som sa musela usmiať.
"To je v pohode. Dosť veľa ľudí to nevie," povedala som. Prikývla.
"Si dobrá z chémie?" spýtala sa ma.
Pokrčila som plecami. "Uvidíme."
"Chceš byť moja partnerka na laborkách?" spýtala sa. Kývla som. Aj tak mi vlastne nič iné nezostávalo, no Audrey bola sympatická.
Pomaly sme vošli do učebne a práve vtedy zazvonilo. Usadili sme sa s Audrey k jednému stolu. Usmiala sa na mňa.
"Dobré ráno." Do učebne energicky vstúpila učiteľka chémie. Očami prebehla triedu, a, ako inak, pri mne zastavila.
"Som profesorka Cashová. S niektorými sa už poznáme. Bola by som rada, keby ste si zobrali tieto papiere," rukou ukázala na kôpku, " a vyplnili test z opakovania na strane šesť. Pomôže mi to zistiť, na akej úrovni sa nachádzate."
Audrey prevrátila očami a natiahla sa po papier. Ja som si vytiahla knihu a nalistovala stranu šesť, no profesorka si ma k sebe zavolala.
Bola nízka, chudá a mala krátke tmavohnedé vlasy. Na očiach mala nasadené okuliare s hrubým rámom.
"Dozvedela som sa, že si nová študentka na výmennom pobyte."
Prikývla som.
"Dúfam, že sa ti naša škola páči. Zároveň tiež dúfam, že s našim jazykom nemáš problémy," ostro ma na mňa pozrela. Preglgla som a pokrútila hlavou.
"Meno?" spýtala sa.
"Emma," vykoktala som.
"Fajn, Emma. Chápem, že nie si tunajšia, a že môžeš mať problémy. No v mojej triede ťa budem brať rovnako, ako každého iného. Žiadne výnimky tu neplatia."
Len som na ňu mlčky zízala a modlila sa, nech sa to skončí.
"Ak budeš cítiť, že zaostávaš, v pondelok je krúžok chémie. Zastav sa," povedala a potom mi vložila do rúk knihu na prelistovanie.
Listovala som v tej knihe tak dlho, že som stihla len jedno cvičenie zo strany šesť. Profesorka Cashová mi to dala na úlohu.
Zazvonilo a ja som si rýchlo nahádzala knihy do tašky a vyšla som z učebne.
"Čo máš ďalšie?" zaujímala sa Audrey.
"Neviem," priznala som.
"Emma!"
Pozrela som na schodisko. Stál tam Zayn, dychčal a jednou rukou sa držal za bok. Potom pribehol ku mne a do ruky mi vtlačil rozvrh.
"Prepáč," dychčal. "Nechcel som ti ho vziať, nebolo to naschvál."
"V poriadku," mávla som rukou. "Teraz mám..."
"...telocvik," dokončil za mňa Zayn. "Rosa ťa čaká dolu."
"Hm," usmiala som sa na Audrey. Zayn jej nevenoval ani pohľad.
"Môžeš mi prezradiť, ako je možné, že si tu bol tak rýchlo?" spýtala som sa, keď sme kráčali dolu po schodoch. "Uplynulo sotva dvadsať sekúnd."
"Som rýchly," poznamenal Zayn. To bolo všetko.
"Never mu," usmiala sa Rosa, ktorá nás čakala pod schodmi. "Hneď ako zazvonilo, vyletel z triedy tak rýchlo, že sme ho sotva zazreli. Tak sa ponáhľal, aby ti dal ten rozvrh." V poslednej vete sa ozvala neskrývaná irónia.
Zayn jemne očervenel. "No, ja musím ísť. Dúfam, že to zvládnete."
"Zvládneme," veselo mu zamávala Rosa. Obe sme vykročili k telocvični.
"Aká bola fyzika?" spýtala som sa.
"Otrava. Ale radšej mi povedz, čo je medzi vami?"
"Nič," odvetila som rýchlo, a vôbec som neklamala.
"Ale no ták. Určite sa tak neponáhľal len preto, lebo ti chcel dať ten rozvrh. Páčiš sa mu."
"Jasné," prevrátila som očami. "To vážne ide, keď mám po boku teba."
Vošli sme do šatne. Všetky dievčatá si nás obzerali. Zbadala som Audrey, ktorá mi veselo zamávala, a ja som odľahčene kráčala k nej.
"Máš hrozne nízke sebavedomie," posťažovala sa Rosa. "Máš kopu vecí, ktoré ja nemám..."
"Jasné, kilá naviac," zamrmlala som nešťastne. "Vieš čo, budeme sa o tom baviť neskôr, čo povieš?"
Rosa mykla plecom, a ja som sa ju rozhodla predstaviť Audrey.
"Ahoj, Audrey, toto je Rosa," ukázala som na svoju španielsku kamarátku. "Rosa - Audrey." Dievčatá sa pozdravili, no vládla medzi nim atmosféra, z ktorej sa mi zježili chĺpky.