„Zayn?“ nekompromisne som naňho pozerala.
Znervóznel. „Chceš to naozaj vedieť?“
Prikývla som. „Áno.“
„Dobre,“ obzrel sa okolo seba, „ale teraz ti to nepoviem. Nie tu.“
„Prečo?“ zamračila som sa.
„Emma, prosím, pochop, tak to bude najlepšie,“ pozrel na mňa. „Sľubujem, že ti to poviem. Prisahám.“
„Dobre,“ rezignovala som. Verila som mu. „Tak teda poďme.“
„Počkaj,“ povedal zrazu. „Ešte sa rozlúčime... s pár ľuďmi.“
Poslúchla som a šla som sa s niektorými rozlúčiť. Crystal som obišla a ani Zayn odo mňa nežiadal, aby som sa za ňou zastavila, za čo som bola rada.
Cesta späť domov bola tichá. Kráčala som v napätí, čo mi chce Zayn povedať, no on sa zatiaľ bavil s Rosou.
Zastali sme pred „našim“ domom.
„Ideš ďalej?“ spýtali sme sa s Rosou naraz.
Pokrčil ramenami. „Neviem, či môžem...“
„Môžeš,“ pevne som vyhlásila. „Okrem toho, chcem vedieť, čo máš proti Audrey. Teraz mi to už môžeš povedať, nie?“
„Môžem,“ zamrmlal potichu.
„Tak vidíš,“ pousmiala som sa a vošli sme dnu.
Zvítali sme sa s Ericou. Spýtala sa, aký sme mali deň a porozprávali sme jej o ihrisku, kde nás Zayn zobral. Potom sme si zobrali džbán s vodou a šli sme, rovnako ako včera, do altánku.
„Tak spusti,“ pozrela som na Zayna a prekrížila si nohy.
„Pozri, ja viem, že ti nemôžem zakazovať, s kým sa máš rozprávať alebo nie...“ Zayn na mňa nervózne pozrel, „ale každý normálny človek v Bradforde ti povie, že to nie je dobrá partia.“
„Prečo?“
„Pozri, nikdy to nebolo priamo dokázané,“ Zayn si odpil, „ale ani Audrey, ani jej kamaráti sa tým netaja.“
„Čím?“ nedočkavo sme vykríkli s Rosou naraz.
„Asi pred troma rokmi...“ Zayn sa zamyslel, „to začalo.“
„Čo?“
„Pár vykradnutých stánkov. Zmizli len cigarety... občas zmizol alkohol z obchodu... Bradford je pomerne veľký, takže výber bol široký.“
„Počkaj... to ako Audrey?“ neveriacky som vypúlila oči.
Prikývol. „Vždy zmiznú. Audrey nie je žiadna chudobná myška, aby to musela kradnúť, ale aj tak to robí. To ale nie je všetko... No, občas sa pritrafí, že zmiznú aj... väčšie veci.“
„Ako to myslíš... väčšie veci?“
Zayn na mňa pozrel. „Väčšie krádeže. Pneumatiky od áut, pokiaľ viem, raz sa pokúsili jedno aj odcudziť... minulý rok tiež vzniklo v Bradforde pár celkom kurióznych požiarov. A nebolo to kvôli veľkému suchu.“
Neveriacky som na Zayna hľadela. To nemôže byť pravda... Audrey taká nie je...
„Viem, že je to kruté,“ Zayn na mňa súcitne pozrel, „ale chcela si vedieť pravdu. Nemusíš mi veriť, ale ja som ti povedal všetko, čo viem.“
Pozrela som naňho. „Verím ti. Naozaj.“
Bola to pravda. Zayn za tú krátku dobu neurobil nič, čím by sa v mojich očiach nejako zhodil, nikdy som nemohla spochybniť jeho dôveru. Bol tu a pomáhal mi, kedykoľvek som to potrebovala.
YOU ARE READING
Only One Year
FanfictionEma je pätnásťročná študentka zo Slovenska, ktorá sa rozhodne splniť si sen a odcestovať na rok do Anglicka. V novej rodine sa cíti príjemne, no má obavy zo školy. Tú však začne zvládať vďaka charizmatickému Zaynovi od susedov, ktorý je ochotný kedy...
