„Ešte mu urobíme pár stehov, a môže ísť domov,“ povedal doktor a všetci sme si uľahčene vydýchli. Zayn sa nakoniec nechal prehovoriť a dovolil Edovi, aby ho zaviezol do nemocnice. Tu ho vyšetrili.
„Nebojte sa, nie je to nič vážne, už som sme mu urobili vyšetrenia, ktoré vylúčili otras mozgu,“ doktor sa usmial. „Táto bitka sa asi trochu zvrtla, však?“
„Celé je to moja vina,“ opakovala stále Rosa. Doktor na ňu so záujmom pozrel.
Pevne som ju chytila a zatriasla s ňou. „Rosa, nie je to tvoja chyba. Celé je to chyba toho sviniara Austina...“ odmlčala som sa.
Ed na mňa pozrel. „Si si istá, že to nechceš nahlásiť na polícií?“
Pokrútila som hlavou. „Ja som v poriadku, nič sa mi nestalo. Okrem toho, pochybujem, že sa ten chalan vôbec volal Austin. Už to nebudem riešiť. Chcem na to len zabudnúť.“
Nechcela som to Edovi povedať, no Rosa mu to všetko vytárala. Nevedela som, či urobila dobre, akurát som chcela čím skôr na všetko zabudnúť.
„Zayn, ako vysvetlíme tvojim rodičom, že si skoro celú noc nebol doma?“ spýtal sa ho Ed, keď sme sa vracali z nemocnice. Celú cestu vládlo ticho.
Zayn pokrčil ramenami. „Nijako, myslím, že sa skôr budú čudovať, že som už doma. Väčšinou prichádzam neskôr.“
Videla som na Edovej tvári mierny údiv, no nič nepovedal. Pomaly sme zabočili do mne už známych ulíc Bradfordu.
„Tu ma môžeš vysadiť,“ povedal Zayn. „Nechcem, aby naši videli, že som prišiel autom. Čudovali by sa.“
Ed Zayna poslúchol a zastavil. Zayn vystúpil, ale ešte sa otočil na Eda: „Ďakujem.“ Potom pozrel na nás. „Majte sa.“
Zmätená som pokrútila hlavou a odvrátila zrak. Nechápala som, čo sa deje.
Ed zrejme Erice nič nepovedal, lebo keď sme prišli, už spala. Uľavilo sa mi. Nemala som náladu na nejaké vysvetľovania, a Erica by to určite chcela počuť celé. S Edom to bolo menej komplikované, nepýtal sa. Akoby pochopil, že sa neoplatí pichať do osieho hniezda.
Vošla som do izby a prezliekla sa do pyžama. Prvýkrát som ľutovala, že mám spoločnú izbu s Rosou. Vedela som, že výčitky jej nedajú a bude sa chcieť o tom rozprávať. Ja som túžila len zabudnúť.
„Emma?“
„Áno?“ odvetila som trochu s obavami, ktoré som sa ale snažila potlačiť.
„Mrzí ma to... všetko. Prepáčte mi... obaja,“ skrúšene na mňa pozrela.
„Rosa, ja som ti už dávno odpustila, hoci som ani nemala čo. A Zayn? Garantujem ti, že ten ti odpustil tiež,“ povzbudivo som na ňu pozrela.
Pomrvila sa. „Zayn skončil so stehmi, ty so strašným zážitkom. Nie som tu ani týždeň, a už niečo vyvediem. No jasné, to by nebola Rosa.“
„Choď spať, prosím ťa,“ prevrátila som očami a poslala ju do postele. Poslušne tam nacupitala.
„Dobrú noc,“ zamrmlala som, hoci som vedela, že zaspať bude veľmi ťažké.
Vstala som okolo obeda. Erica sa tvárila ako zvyčajne, takže jej zrejme Ed nič nepovedal. Pri stole som naňho vrhla vďačný pohľad.
„Erica?“ otočila sa na našu náhradnú mama Rosa, kým prežúvala hrianku. „Vadilo by ti, keby sme išli k Malikovcom?“
Čo tam chce? vŕtalo mi hlavou.
YOU ARE READING
Only One Year
FanfictionEma je pätnásťročná študentka zo Slovenska, ktorá sa rozhodne splniť si sen a odcestovať na rok do Anglicka. V novej rodine sa cíti príjemne, no má obavy zo školy. Tú však začne zvládať vďaka charizmatickému Zaynovi od susedov, ktorý je ochotný kedy...
