„Áno, v podstate je to pravda. Ale záleží na tom? Začalo to a skončilo to. Je to uzavretá kapitola.“
Len som preglgla a nič som nehovorila.
Pozrel na mňa. „Trápi ťa to? Bolo to už dávno a netrvalo to dlho. Nie je to nič, prečo by som mal ľutovať, že to skončilo.“
„Kedy to bolo?“ spýtala som sa.
„Dva roky dozadu? Tak nejako.“
„A ako dlho to trvalo?“
„Tri- štyri mesiace? Nie veľmi dlho.“
No je to dlhšie, ako spolu zatiaľ chodíme my.
„Čo ťa ešte trápi?“ Zayn ku mne podišiel. „Čo ti ešte povedala?“
„Nič, ja len...“ sklopila som zrak. „Neklamal si mi... ohľadom nej?“
„Nikdy som ti neklamal,“ objal ma a mne bolo v jeho náručí neuveriteľne dobre. „Možno som ti nepovedal všetko, ale len preto, lebo som to nepovažoval za dôležité. Prepáč. Veríš mi?“
„Jasné, že ti verím,“ vyčarovala som úsmev. „Prečo by som ti neverila?“
„Neviem, čo ti o mne Audrey všetko narozprávala...“ Narozprávala? Prečo si obaja myslia, že za ich chrbtom o nich ten druhý klebetí? Očividne sa nerozišli pokojne. To som však nemala v pláne od Zayna zisťovať. Povedala by mi to Audrey? Odpoveď som vedela hneď – povedala. Ale, povedala by mi pravdu? Na to som už odpoveď nemala.
„Emma?“ z dverí vykukla tmavá hlava. „Pôjdeš sa so mnou hrať?“
„Safaa...“ zastonal Zayn.
Usmiala som sa na ňu a Zaynovi perami naznačila: To je v pohode. „No jasné, že pôjdem!“
„Super!“ usmiala sa. „Poď, všetko ti ukážem...“
Žmurkla som na Zayna a potom sa pobrala za jeho najmladšou sestrou.
...
Trisha ma nechcela pustiť domov, kým sa s nimi nenavečeriam. Safaa sa začala dohadovať so Zaynom, že vedľa mňa bude sedieť ona, no a nakoniec vedľa mňa sedeli obaja.
„Bolo to výborné,“ vyhlásila som, keď sme dojedli, a vôbec som neklamala.
Trisha sa na mňa usmiala. „Som rada, že ti chutilo.“
Pozrela som na veľké hodiny visiace na stene. „Naozaj ma to veľmi mrzí, lebo je tu super, ale už musím ísť, aby Erica nemala obavy.“
„Jasné,“ chápavo prikývla Trisha. „Tak sa maj a pozdravuj od nás ostatných.“
„Budem,“ ubezpečila som ju a potom sa rozlúčila so zvyškom rodiny. Safae som postrapatila vlasy a Zayna na rozlúčku pobozkala.
„Neodprevadím ťa?“ ustráchane na mňa pozrel. „Vonku je už tma.“
„Netreba, ja to zvládnem, je to len kúsok,“ usmiala som sa.
„Dobre. Keby niečo, volaj!“
„Budem, neboj!“ zvolala som so smiechom.
...
Musela som priznať, že som sa trochu bála. Hlavne, že na mňa zase vybafne niekto nepríjemný ako Austin, a už tu nebude nikto, kto by ma ochránil.
YOU ARE READING
Only One Year
FanfictionEma je pätnásťročná študentka zo Slovenska, ktorá sa rozhodne splniť si sen a odcestovať na rok do Anglicka. V novej rodine sa cíti príjemne, no má obavy zo školy. Tú však začne zvládať vďaka charizmatickému Zaynovi od susedov, ktorý je ochotný kedy...
