Double Love

3️⃣1️⃣❤️

~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~
Ráno som sa vzbudila s veľkými bolesťami. Pozrela som sa na Jungkooka. Ten už bol zobudený a pozeral do mobilu. Priplazila som sa k nemu a ľahla si na jeho hruď. Chcela som sa pozrieť s kým si píše, keďže sa večne usmieval, lenže mobil odvrátil bokom aby som nevidela s kým si píše. Pozrela som sa na neho nechápavým pohľadom a opäť sa snažila pozrieť s kým si píše. Všimla som si iba profilovku na ktorej bolo dievča, keďže rýchlo vypol mobil.
,,Jeon! Prečo mi nechceš ukázať s kým si píšeš?"opýtala som sa ho.
,,S nikým si nepíšem"hneď ako to povedal, tak mu prišla správa. Okamžite sa na ňu pozrel a usmial sa. Ja som sa naštvala, rýchlo obliekla a šla vonku. Nezabudla som buchnúť dverami.
Následne som sa vybrala k Lucy a Leovi. Mala som v pláne otvoriť dvere, lenže boli zamknuté. Začala som na ne klopať, tak ako to robia aj oni nám. Po chvíľke mi otvoril Leo so strapatými vlasmi a zaspatým pohľadom.
,,Dobre ráno"povedala som a bez pozvania som vstúpila do izby.
,,Prečo sa nevenuješ Jungkookovi?"pýtal sa Leo.
,,Ten sa venuje mobilu"sadla som si. Leo sa zamračil a vybral sa za ním. Okamžite som k nemu pribehla, no nevstúpila som do izby. Oprela som sa iba o stenu.

Potrebujem čerstvý vzduch!

Vybrala som sa teda vonku, kde som si všimla tých idiotoch, ktorí ma chceli znásilniť. Zatriasla som sa a šla ďalej.
Len tak som sa prechádzala po meste. Ani neviem ako dlho. Nemala som pri sebe mobil ani peňaženku. Teda nemala som pri sebe nič.
Začalo pršať. Teda doslova liať ako z vedra. Bola som úplne premočená, keďže som pri sebe nemala dáždnik. Bol to príjemný a zároveň divný pocit. Ak mám pravdu povediac...tak som si to celkom užívala. 
Po niekoľkých hodinách som sa vybrala naspäť do hotelu. Ešte stále pršalo. Šla som cez cestu, ktorá bola celkom šmykľavá.
Počula som trúbenie a keď som sa otočila, tak som už len zacítila náraz...

Pov Jungkook

Ležal som na posteli a odpisoval kamarátke. Byung odo mňa odišla. Pravdepodobne šla k Leovi a Lucy, takže som to neriešil.
Počas môjho odpisovania do izby vtrhol naštvaný Leo.
,,Môžeš sa láskavo venovať svojej priateľke?!"zakričal.
,,A čo sa deje?"opýtal som sa. Viem, že bolo odo mňa hnusne, že som jej nechcel ukázať správy, ale myslel som si, že keď jej to ukážem, tak sa so mnou prestane baviť alebo sa pohadáme.
,,Byung bola naštvaná na teba, tak sa už preboha spamätaj a venuj sa jej, ak ju nechceš stratiť!"sakra má pravdu...okamžite som sa postavil.
,,Kde je?"opýtal som sa.
,,V našej izbe"povedal. Ja som sa teda vybral do ich izby, no Byung tam nebola. Bola tam iba Lucy, ktorá sa práve zobudila.
,,Lucy, kde je?"opýtal som sa jej.
,,Kto?"bola zmätená.
,,Byung"
,,Neviem, spala som"povedala. To bola konečná...mohla by byť hocikde.
,,Keď je naštvaná, tak sa chodí prechádzať"povedal Leo. Prikývol som, vzal si mobil, peňaženku a utekal som vonku. Leo sa šiel porozhliadnuť po hoteli a Suzy ostala na izbe ak by sa náhodou vrátila.

Bože mohla by byť hocikde...dúfam, že je v poriadku.

Vonku silno pršalo. Ja som bohužiaľ nemal dáždnik, tak som do minúty bol celý mokrý. Hľadal som ju niekoľko hodín. Volal som jej, no nezdvíhala...vážne som sa o ňu bál.
Keď som bol pri ceste blízko hotela, tak som si ju všimol. Mal som v pláne sa za ňou rozbehnúť, no práve vtedy do nej plnou silou nabúralo auto.
Takmer okamžite som k nej pribehol. Bola v bezvedomí. Pozrel som sa na vodiča, ktorý do nej nabúral. Stál na mieste a nič nerobil. Bol v šoku. Postavil som sa a vrazil mu. Ľudia naokolo zavolali záchranku. Ja som zavolal Leovi.

Leo pov

Sedel som pri Suzy a rozprával som sa. Keď v tom mi začal volať Jungkook. Žeby ju už našiel? Okamžite som mu hovor prijal.
,,Našiel si ju?"opýtal som sa. Jungkook sa nadýchol a s trasúcim hlasom mi povedal, že Byung leží v bezvedomí na ceste, pretože ju zrazilo auto. Myslel som si, že skolabujem.
Okamžite spoločne s Lucy som utekal na miesto, kde sa stala tá nehoda. Vtedy akurát prišla sanitka a Byung dali na lehátko a následne do auta. Lucy si prekryla ústa a pravdepodobne sa snažila nerozplakať a Jungkook...ten bol úplne zničený. Chcel ísť so záchranármi, no bohužiaľ nemohol a tak sme šli rýchlo pobaliť veci, ktoré sme následne hodili do kufru Jungkookoveho auta a nastúpili sme. Cesta bola tichá...

Keď sme prišli do nemocnice, tak sme sa opýtali doktora ako na tom Byung je. Ten povedal, že má pár zlomenín a slabý otras mozgu. Je tu aj možnosť, že stratí pamäť, no dúfali sme, že nie.

Lucy pov

Myslela som si, že asi skolabujem. Neskutočne som sa o ňu bála. Šli sme za ňou do izby. Spala. Teda dá sa povedať, že bola v kóme. Jungkook si k nej sadol a chytil ju za ruku. Plakal. Leo sa vybral volať jej rodičom. Strašne sa bál ich reakcie. No žeby nie...
Odrazu k nám prišiel doktor a zavolal si Jungkooka do jeho kancelárie.

Jungkook pov

Šiel som za doktorom. Celé telo sa mi triaslo. Strašne som si to vyčítal.
,,Sadnite si prosím na stoličku"povedal doktor, keď sme vstúpili do jeho kancelárie. Prikývol som a urobil tak ako mi povedal.
,,Vaša priateľka by sa mala do týždňa prebudiť. V sanitke takmer stratila plz. Ak stratí pamäť, tak to bude len chvíľkové. Ale viac si myslím, že jej pamäť ostane, keďže vďaka Bohu bol to len slabý otras mozgu. Aj keď je v celkom vážnom stave, tak je veľká šanca, že to prežije. Ak vás môžem požiadať, tak sa k nej prihovárajte, aby sa dostala mysľou späť na zem"povedal. Prikývol som.
,,Vďaka, pán doktor"
,,Robím len svoju prácu. Ak nemáte žiadne otázky, tak môžte ísť spať k vašej priateľke. Veľa šťastia"postavil som sa a odišiel. Namieril som si to späť k Byung.

____________________

Prešli tri dni a ešte stále sa neprebrala. Jej rodičia tu pár krát boli a tak trošku nás okričali, ale boli radi, že nedopadla horšie. Dúfam, že aj napriek tomuto mi budú dôverovať...

Byung pov

Každý deň som cítila Jungkookov dotyk na ruke, no nemohla som sa ani pohnúť. Vôbec som nevedela prečo a ani čo sa stalo. Pamätám si len na to, ako som spolu s Jungkookom spala v posteli. Ale vôbec si neviem spomenúť, čo sa dialo ďalej...

Jungkook pov

Ako každý deň som sedel pri Byunginej posteli a držal ju za ruku. Rozprával som jej o tom ako sa Lucy s Leom opäť hádali. Bol som pri nej celé dni a noci.
Odrazu som zacítil ako Byung pohla rukou, ktorú som jej držal. Nádejne som sa na ňu pozrel a modlil sa, aby sa už konečne prebrala. Čo sa aj stalo. Byung otvorila oči a pozrela sa na mňa.
,, Jungkook, čo sa stalo?"opýtala sa zmätene. Nič som jej na to nepovedal, len ju pevne objal a následne pobozkal.
,,Konečne si sa zobudila. Je mi to vážne ľúto, Byung, nechcel som ti ublížiť, ani som nechcel aby sa toto stalo. Ach, nemala si odchádzať z hotela. Som taký hlupák, keď som ťa nechal ísť, veľmi ma to mrzí"spustili sa mi slzy.
,, Jungkook. O čom to rozprávaš? Čo sa vlastne stalo?"žeby...si to nepamätala?
,,Zrazilo ťa auto. Nepamätáš?"zakývala hlavou na znak nesúhlasu. Nevedel som, či sa mám radovať alebo nie.
,,Hlavne, že si už konečne zobudená"opäť som ju objal.

Byung pov

Bola som úplne zmätená, no lichotilo mi, keď som videla ako sa o mňa bál.

_______________

Prešli pár dní a ja som konečne odišla z nemocnice. Celé telo ma bolelo z toho večného ležania. Jungkook sa ku mne správal akoby som bola z porcelánu. Bolo to extrémne zlaté.
Doma teda u otca som si vyložila veci a šla sa osprchovať. Celé telo som mala doškriabané a pojazvené. Bolo strašne nepríjemné, že som si nevedela spomenúť, čo sa stalo, no nechala som to tak a snažila sa na to nemyslieť.
Po sprche som si vzala niečo na večeru a šla pozerať filmy až pokiaľ som nezaspala.

Ráno som sa zobudila na slnečné lúče, ktoré mi svietili do očí. Opäť som si zabudla zatiahnuť žalúzie. Vstala som a otvorila si okno, keď v tom som z Yoongineho domu započula krik. Žeby sa opäť hádal so Suzy? Haha. Ako vidím, tak ten vzťah im nejako neklape. Ešte pred tým, než som si urobila raňajky, tak som si ľahla do postele a prezerala sociálne siete. 

~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

Napísala: Sung_hyo_ri
Opravila: _natasha_w