Double Love

6⃣❤️

Jasné...teraz som ja tá zlá. Pričom som nič zle neurobila, len som sa spoznala s novým chalanom, arghh. Ani som ho nenahradila a ani s ním netrávim čas. Sakra, ale on ? On ma nahradil za nejakú Suzy.

Nešla som domov. Tam som nemala chuť ísť. Šla som do parku. Park je veľký a na niektorých miestach nie sú ľudia. To je to čo práve teraz potrebujem. Miesto bez ľudí.

Ešte stále som plakala. Bolelo to. Som veľmi citlivá. Rozplače ma skoro všetko.

Sadla som si na lavičku a z tašky si vybrala ceruzku a zošit. Začala som si kresliť. Vždy keď sa cítim blbo, tak si kreslím. Vyjadrujem svoje pocity na papier.

,,Čo tu robíš, tak sama, Byungiee"ozval sa niekto za mnou. Otočila som sa. Hneď sa mi zlepšil deň.

,,Taeyangiee!"objala som ho.
,,Ahoj, Byungie"povedal a objatie mi opätoval.
,,Čo tu robíš?"opýtala som sa ho, keď ma pustil.
,,Ja som sa šiel len prejsť do parku a toto je moje obľúbené miesto. A ty tu čo robíš Byungie, tak sama a uplakaná. Nemala si byť v škole?"ustarostene sa opýtal.
,,Mala ale...odišla som"pozrela som sa do zeme.
,,Tak rozprávaj"povedal a posadil sa na lavičku.
,,Dnes som nemala dobrý deň. Ráno som zaspala a zmeškala dve hodiny. Yoongi sa tváril, akoby som neexistovala a keď som k nemu prišla, tak mi povedal nech mu dám pokoj a aby som šla za tebou. No a ďalej...nahradil ma za nejakú Suzy"nenávidím to meno.
,,Suzy? A ako sa volá celým menom?"zamyslene sa opýtal.
,,To už neviem"sklonila som hlavu.
,,Byungie, nebuď smutná. Všetko sa vyrieši. On si uvedomí, ako veľmi ti ubližuje"chytil mi ruku a pohladil po vlasoch. Pozrela som sa na neho. Má krásne oči.
,,Ja...už musím ísť"povedala som a hneď na to sa postavila. Rýchlo som si pozbierala veci a utiekla z toho miesta.

Pozrela som sa na hodinky. Bolo niekoľko minút po vyučovaní. Práve teraz by mal byť Yoongi na ceste domov.
Jeho naozaj nechcem stretnúť. Zrýchlila som krok. No však Boh mi asi nepraje. Min Yoongi šiel po chodníku vedľa mňa. Ako vždy...pozeral do mobilu.

,,Bodaj by ti ten mobil spadol...a ty s ním"obzrel sa. Do riti. Povedala som to až veľmi nahlas. Všimol si ma. Na ten jeho pohľad nezabudnem. Akoby sme sa ani nepoznali. Do očí sa mi opäť nahrnuli slzy. Začala som utekať. Po asi troch minútach behu som zastavila pred otcovím domom. Odomkla som dvere a zavrela sa do svojej izby. Tam som hodila všetky veci na zem a skočila na posteľ. Začala som plakať do vankúša.

,,Byung? Si v pohode?"opýtal sa spoza dverí ocko.
,,Áno som..prosím choď preč"odpovedala som mu.
,,Byung, viem, že sa niečo deje, tak mi to povedz. Dostala si zlú známku ? Opustil ťa priateľ?"pýtal sa.
,,Prosím choď preč"odpovedi sa nedočkal.
,,No tak fajn..ale vieš, že za mnou môžeš kedykoľvek prísť"povedal a odišiel. Bolo mi ho ľúto, no nemala som chuť mu niečo vysvetľovať...

Na posteli som ležala niekoľko minút, no však to by ma nemusel vyrušiť nejaký idiotko. Niekto mi hádzal do okna kamienky. Postavila som sa a otvorila ho. Bola to Jaea.

,,Byungaa, otvor mi"povedala a podišla k dverám. S povzdychom som zišla dole schodmi a otvorila tej bitch.

,,Prečo si utiekla zo školy a MŇA TAM NECHALA SAMÚ?!"len čo vošla dnu začala sa vypytovať.
,,Stalo sa niečo ?"opýtala sa, keď som jej nič neodpovedala. Jemne som jej na to prikývla.
,,Ja toho Yoongiho zabijem"bez čakania na moju odpoveď sa so zlosťou vybrala za Yoongim.
,,Jaea! Nerob"vybehla som za ňou, no však to už bolo neskoro. Zazvonila na zvonček. Hneď na to jej Min Yoongi otvoril. Schytal silnú facku.

Rýchlo som sa skryla za kríky a počúvala.
,,Ty idiot starý sa už spamätaj! Nevidíš čo robíš?!"kričala Jaea.
,,Čo som urobil?!"chytil si líco. Ja som sa potichučky za kríkmi smiala. Teda...dúfam, že potichu.
,,Zaslúžil si si to"povedala Jae a odišla.