Double Love

3️⃣5️⃣❤️- end

Škola bola úplne nudná, keď so mnou nebol Jungkook. Mala som sto chutí odísť a na všetko sa vykašľať. Vôbec ma to tu nebaví.

Prešli iba tri hodiny a ja som si myslela, že som tu aspoň päť hodín. Bolo to nekonečné. Stále dookola to isté. Yoongi sa ma snažil rozveseliť, pretože videl, že ma to tu nebaví a že som smutná, no nedarilo sa mu to.

Po ďalšej hodine som sa na všetko vykašľala, vzala si svoje veci a bez oznámenia som odišla. Bola som naštvaná, unavená, smutná, hladná a všetko dohromady proste...najradšej by som sa skryla pod perinu a šla spať.
Vonku pršalo a ja som nemala dáždnik, takže som úplne zmokla. Doslova lialo z tých mrakov.
Prišla som domov a silno buchla dverami. Následne som sa osprchovala a prezliekla sa do čistých veci. Urobila som si obed, čajík a skryla sa pod perinu s notebookom. Zapla som si film a obedovala.

Po pár hodinách ma pozeranie filmov prestalo baviť, tak som notebook odložila a pozrela sa na mobil. Žiadne správy, žiadne hovory, no nič...pár krát som Jungkookovi napísala aj zavolala, no neodpovedal.
Odložila som mobil a rozplakala sa. Urobila som niečo zle? Alebo čo sa deje? Prečo mi len tak z ničoho nič neodpovedá...ani neviem ako, ale z toho premýšľania som zaspala.

___________

Zobudila som sa na zvuk vyzváňajúceho mobilu. Bol to Jungkook. Okamžite som to prijala.
,,Jungkook?"ozvala som sa do mobilu. Nevedela som, či sa mám na neho hnevať alebo sa o neho báť...
,,Byung... prepáč, že som neprišiel domov ani ti neodpovedal, ale včera sme mali tak trošku šialenú noc, no a nechcel som aby si ma videla alebo počula takéhoto...plus ani som nemohol šoférovať, keďže by som to nedokázal, mal som v sebe až príliš veľa alkoholu. Mrzí ma to, zlatko"bolo mi do plaču...
,,Aspoň si mi mohol napísať, že...",nadýchla som sa, keďže sa mi tlačili slzy do očí... ,,si v poriadku...bála som sa o teba. Myslela som si, že som ti niečo urobila alebo, že sa ti niečo stalo..."to by som si nedokázala ani predstaviť, žeby sa mu niečo stalo.
,,Baby girl, veľmi ma to mrzí. Ale mám pre teba niečo...prídeš do parku? Veď asi vieš, kde presne"zaváhala som.
,,Nemám náladu, Jungkook..."povedala som.
,,Zlepší sa ti...prosím, zlatko"povzdychla som si.
,,Tak fajn, za pätnásť minút som tam"povedala som a zrušila hovor. Následne som sa postavila z postele a prezliekla sa do niečoho iného, keďže som bola v pyžame. Dala som si na seba čierne nohavice, biele tričko a Jungkookovu mikinu. Následne som sa učesala a namaľovala. Do kabelky som si dala iba to najpotrebnejšie a vyšla z domu. Vonku ešte stále pršalo, no tentokrát som mala dáždnik, aby sa mi nerozmazal môj make-up.

Prišla som na miesto, kde sme sa mali stretnúť...to čo som tam videla...okamžite som oľutovala, že som sem vôbec šla.
,, J-jungkook?"ozvala som sa slabým tónom hlasu. Jungkook sa okamžite odstrčil Suzy, ktorú bozkával a pozrel sa na mňa.
,,B-Byung...ja...to nebola moja vina, nie je to tak ako to vyzerá..."mala som toho dosť. Chcel sa dotknúť mojej ruky, no odstrčila som ho od seba a tým pádom mi spadol dáždnik.
Nedokázala som v sebe udržať slzy a tak som ich nechala voľne prúdiť po mojej tvári. Pozrela som sa do Jungkookovich lesknúcich očí a následne na Suzy, ktorá sa smiala.
,,Toto mi malo zlepšiť náladu?"opýtala som sa ho. Nedokázal odpovedať. Vedel, že to pokašlal.
,,Myslela som si, že ma naozaj miluješ...ale asi som bola opäť len jedna z tvojich obetí, že? Popliesť mi myseľ a srdce a potom len tak si začať s dievčaťom, ktoré nenávidím...to sa ti teda podarilo...zničil si dievča, ktoré ťa milovalo a verilo ti. Gratulujem...si monštrum"povedala som a s plačom sa mu otočila chrbtom a odišla, no Jungkook pribehol predo mňa.
,,Byung, nechaj ma ti to vysvetliť, prosím"aj on plakal.
,,Daj mi pokoj! Skončili sme!"odstrčila som ho od seba a rozbehla sa domov. Tam som zabuchla dverami a oprela sa o ne. Plakala som...veľmi. Cítila som bolesť v hrudi, akoby mi doslova, že praskalo srdce. Utekala som do svojej izby, kde som zhodila všetky fotky s Jungkookom zo stolu. Vzala som pohár, ktorý bol položený na stole a hodila ho o stenu. Bola som na dne...

Otvorila som skriňu a vybrala svoj kufor do ktorého som nahádzala svoje veci. Napísala som odkaz na papier svojim rodičom a pozrela si lietadlo do Španielska. O dve hodiny. Vzala som si všetky doklady, peniaze a úplne všetko potrebné a zavolala si taxi, ktorý ma odviezol na letisko. Už len čakať na lietadlo, ktoré ma odvezie do Španielska. Možno robím šialenú vec...no ja si myslím, že toto je to najlepšie...

Nastúpila som do lietadla s pocitom, že sa z tohto už nedá cúvnuť...odteraz začína nová kapitola môjho života.

Tak...je tu koniec Double Love. A ďakujem Vám všetkým, ktorý došli až sem na koniec. Ste úžasní!!
Love u <3

- ospravedlňujem sa za gramatické chyby, či preklepy