2️⃣5️⃣❤️❤️

170 8 11
                                    

Ráno som sa zobudila v objatí Jungkooka. Teda-. POČKAŤ. Veď Jungkook tu nie je.

Ihneď som sa posadila a zkopla Taehyunga z postele. Hneď sa zobudil.
,,Čo tu sakra robím?!"opýtala som sa. Taehyung bol v šoku, ešte stále polovične spal, no keď mu došlo, čo sa stalo, pozrel sa na mňa a začal hovoriť: ,,včera si sa opila, nevedela si poriadne ani stáť na nohách, tak som ťa doniesol ku mne domov. Ležím pri tebe, pretože si si ma ku sebe pritiahla"povedal.
Ja som s povzdychom sa hodila na posteľ. Potom som sa postavila a chystala sa domov.
,,Kam ideš?"opýtal sa ma Taehyung.
,,K Spidermanovi"povedala som.
,,Ešte väčší problém si chceš urobiť?"pozrela som sa na Taehyunga.
,, Aký problém?"hneď som sa opýtala.
,,Myslíš si, že Jungkook o tom nevie? Ako si sa správala?"uškrnul sa.
,,Ja-ja ťa zabijem, KIM TAEHYUNG!"chcela som ho zbiť, lenže začal mi zvoniť mobil. Pozrela som sa naň. Volal mi Jungkook. Začali sa mi triasť ruky. Hovor som prijala.

,,A-ahoj, Jungkookie"snažila som sa znieť sladko, lenže to sa mi nedarilo.
,,Otvor mi. Hneď"prikázal mi.
,,Č-čože?"nehovor mi, že je tu. Pane bože.
,,Ihneď, baby girl! Nacupitaj aj s tvojim zadkom k dverám a otvor mi!"oh bože...
,,L-lenže ja nie som d-doma"koktajuco som povedala. Zrušil mi. To je zle.
Taehyung sa začal smiať.
,,Drž hubu"prekrížila som ruky na hrudi.
Chystala som sa už domov. Po pár minútach začal šialene zvoniť zvonček. Taehyung otvoril. Bol to Jungkook. Keď ma uvidel, podišiel ku mne, prehodil si ma cez rameno a silno ma udrel po zadku. Zasyčala som. Taehyung sa zasmial a poprial mi veľa šťastia, že vraj ho budem potrebovať. Zamračila som sa.

Jungkook ma hodil do auta a pripútal. Ako vždy.
,,Pár dní nie som doma, a ty začneš takéto hovadiny robiť?!"mierne zakričal a naštartoval auto. Od strachu som sa triasla.
,,A pár dní nie si doma a ty mi pošleš domov Taehyunga, aby ma sledoval?"vrátila som mu to. Jungkook si niečo nahnevane zamrmlal.
,,Veď ty si ma neželaj"sakra. Zastavil pred jeho domom.
,,A-ale ja chcem ísť k sebe domov"zakoktala som sa. Vedela som, čo to znamená.
,,Až keď dokončíme prácu"povedal a vystúpil z auta. Mnou ani nehlo. Sedela som na sedačke s prekríženými rukami a pozerala sa dopredu.
,,Ja von nejdem!"povedala som. Jungkook podišiel k dverám, otvoril ich a vzal ma z auta. Začala som sa vrtieť a biť ho do chrbta.
,,Pusť ma, ty idiot!"zakričala som. Jungkook odomkol a položil ma na zem. Len čo zavrel dvere, oprel ma o stenu.
,,To ako sa vyjadruješ?!"pozerala som všade inam, len nie do jeho očí. Jungkook ma chytil za ruku a ťahal do jeho izby. "Hodil" ma na jeho posteľ a zamkol dvere. Už sa tomu nevyhnem.
,,J-jungkook, n-neopovaž sa"vyhrážala som sa. No však s mojím koktajucim hlasom to neznelo veľmi výhražne.
,,Veľmi si ma naštvala, baby girl"podišiel k šuflíku a vybral z neho púta. Chcel ma pripútať, lenže som sa začala vrtieť a tak mu to šlo veľmi ťažko. Nakoniec ma nejako pripútal. Pretočil ma na brucho a strhol zo mňa nohavice, hneď po tom si rozopol opasok.
,,Keďže nechcem byť až tak veľmi zlý, tak ti dám len desať rán s opaskom"povedal.
,,Len? To je veľa, Jeon ani to neskúšaj"vrtela som sa, aby sa netrafil, lenže to mi nepomohlo.
,,Baby girl, buď poslušná. Len si to tým vrtením zdĺžuješ"povedal a stlačil mi zadok.
,,Pripravená?"opýtal sa ma. Zavrtela som hlavou na znak nesúhlasu, lenže to ho nezaujímalo. Dal mi prvú ranu s opaskom. Zvískla som. Hneď po prvej dal druhú. Opäť som zvískla, no však tentokrát hlasnejšie.
,,Baby girl, to vydržíš. Ešte máš pred sebou osem rán"pravdepodobne sa uškrnul.
,,To bolo veľmi povzbudivé"dal mi tretiu.
,,Môžeš si za to sama, baby girl"povedal a opäť ma udrel. Začali mi tiecť slzy. Takto to pokračovalo ďalej. Na ôsmej som sa začala vrtieť, pretože sa to nedalo vydržať.
,,Nevrť sa, zlatko. Ešte dve rany a máš to za sebou"rukou mi prešiel po mojom boľavom mieste. Hneď po tom mi dal ďalšiu. Hlasno som zvískla. Ešte posledná. To vydržím.
Dal mi poslednú ranu. Opäť som zvískla.

Jungkook si ma pretočil na chrbát a pobozkal ma.
,,Si statočná, baby girl"povedal a zotrel mi slzy. Super. Teraz sa neposadim aspoň týždeň. Jungkook ma odpútal a daroval mi ešte jednu ranu s rukou.

,,Prepáč, neodolal som"povedal a uškrnul sa. Ja som mu ukázala prostredník a rýchlo sa obliekla.
,,Nebuď drzá, zlatko, pretože to skončí horšie, než to skončilo teraz"chytil ma za boky.
,,Chýbal si mi"smutne som povedala.
,,Aj ty mne, zlatíčko"dal mi pusu na čelo. Začervenala som sa. Jungkook sa usmial a začal ma bozkávať. Samozrejme, že som spolupracovala.
,,Milujem ťa"povedal.
,,Aj ja teba, Kookie"pozrela som sa na neho. Jungkook si ma vyzdvihol tak, že som si musela obmotať svoje nohy, okolo jeho pásu, inak by som spadla.
,,Ideme pozerať rozprávku, zlatíčko?"nahol sa k môjmu uchu, a pošepkal. Pozrela som sa na neho a prikývla. Pobozkal ma.

Spolu so mnou na rukách vyšiel z izby a namieril si to do obývačky, kde zapol rozprávku. Prikryl nás dekou a objal ma. Krásne voňal.

Počas rozprávky som takmer vôbec nevnímala. Nemohla som sa sústrediť. Začala som sa vrtieť. Jungkook sa na mňa pozrel.
,,Deje sa niečo, zlatko?"ustarostene sa opýtal.
,,N-nie"zakoktala som sa. Jungkook to nechal tak a ďalej pozeral rozprávku.
Na konci rozprávky som to už nevydržala a pobozkala som Jungkooka.
,,Bože...nemôžem sa sústrediť na rozprávku, len kvôli tebe"povedala som a opäť ho pobozkala. Jungkook sa uškrnul a ruky presunul na môj zadok.

,,Poďme sa prejsť"prestala som ho bozkávať.
,,Mne sa nechce. Radšej by som bol s tebou doma a bozkával ťa"povedal a pobozkal ma na krk. Postavila som sa.
,,Ale mňa to nezaujíma, ideme sa prejsť, inak žiadne bozkávanie nebude"prekrížila som ruky na hrudi.
,,Ahh, tak fajn. Ale obliečieš si moje veci, s takýmito vyzyvavými vecami nikam nejdeš"povedal. Pozrela som sa na seba. Úplne som zabudla, že mám na sebe veci zo včera.
,,Ale-"nedokončila som.
,,Žiadne ale, dievčatko. Utekaj do mojej izby sa prezliecť"prikázal mi. Pretočila som očami.
,,Ale, čo si mám obliecť?"opýtala som sa.
,,Vyber si niečo z mojej skrine"kľudne povedal. Uškrnula som sa.
,,Tak fajn, hehe"dala som mu pusu na líce.
Namierila som si to do Jungkookovej izby. Otvorila som jeho skriňu, keďže som si mala vybrať veci. Vybrala som si z tamadiaľ tepláky a mikinu, ktorú Jungkookovi už nevrátim. Keď v tom som si medzi vecami všimla nejakú krabičku. Vybrala som ju a hneď sa zhrozila. No Jungkook... v tej krabičke boli kondómy. Zasmiala som sa a prezliekla sa.

Pripravená som vyšla von z Jungkookovej izby. Pozeral do mobilu. Potichu som k nemu prišla. Keď som bola dostatočne blízko, pobozkala som ho na líce. Jungkook si ma hneď prehodil na jeho kolená a začal ma bozkávať.
,,Takto sa mi to páči, baby girl"usmiala som sa.
,,Poďme už"povedala som. Hneď na to som sa postavila, chytila Jungkooka za ruku a začala ho ťahať k dverám. Pri dverách sme sa obuli a vyrazili.

Držali sme sa za ruky a len tak sa prechádzali po meste. Bol už večer. Nebola ani zima, ale ani najteplejšie. Slnko už pomaly zapadalo.
Prechádzali sme sa po parku, keď v tom som zastavila, keďže pred nami bol Min so Suzy. To robí nárokom? Vždy keď som vonku, tak ho musím stretnúť, argh!
Keď si ma všimol, tak náročky pobozkal Suzy. Nechutné.
,,Poďme preč"chytila som Jungkooka za ruku a ťahala ho preč z parku.
,,Ideme ku mne?"opýtal sa Jungkook.
,,Idem domov"povedala som.
,,Nie, ideš ku mne. A ticho"povzdychla som si. Šli sme naspäť k Jungkookovi. Cesta netrvala dlho. Desať minút. Keď sme boli u neho doma, vyzuli sme sa a navečerali. Ja som sa šla osprchovať a potom som sa iba v Jungkookovom tričku skryla pod deku. Jungkook sa šiel tiež osprchovať. Samozrejme, že prišiel iba v teplákoch. Bol strašne sexy.

V Jungkookovej posteli sme si pozreli ešte rozprávku a potom som na jeho hrudi zaspala.

Jiwon pov

Dnes sme sa aj s rodinou vybrali na stanovanie. Nechcelo sa mi, ale Jimin ma donútil. Áno šiel s nami. Určite by som nešla niekde bez neho. Nevydržala by som to.

Cez deň sme si postavili stan, opekali a pripravovali sa na nočnú "prechádzku". Šli sme skúmať les. Boli sme rozdelených do troch tímoch. Samozrejme, že som bola s Jiminom. Ešte bola s nami sesternica s bratrancom, ale to už nie je podstatné.
Prechádzali sme sa aj s baterkami len tak po lese, keď v tom som sa šmykla, a spadla do vody. Som to ale ,,šikovná"...











- ospravedlňujem sa za gramatické chyby, či preklepy






Double Love Where stories live. Discover now