1

988 55 21
                                    

 „Naučte sa nechať vecí ísť. To je kľúčom ku šťastiu. "- Buddha

"Usmievaj sa, kývaj a buď reprezentatívna." vedela som naspamäť tieto slová ale predsa mi ich znovu otec varujúco zamrmlal do ucha. Nasilu som sa usmiala a prikývla som, že chápem jeho slovám na ktoré dal taký dôraz. Letné elegantné šaty obopínali moje telo, vo vlasoch som mala veľkú rodinnú sponu, ktorú je vidieť z diaľky a tvár mi zdobil jemný make-up, ktorý sa do letného počasia hodil. Biele šaty som doplnila žltou kabelkou, ktorá ma rozžiarila a lodičky ma urobili o desať centimetrov vyššiu. Stála som vedľa svojho otca, ktorý bol v  čiernom obleku, ktorý mu dokonale padol. Ešte aby nie keď bol šití na mieru. Hlavu som mala vystretú, pozerala som sa pred seba a darovala som úsmev ľudom, ktorí ma z tej diaľky ani vidieť nemohli ale bola to moja povinnosť. 

Usmievala som sa ako najšťastnejšia osoba na planéte. Vnútri som umierala. Nechcela som tu byť za žiadnu cenu. Ak by som mohla už by som bola niekde v kľude, kde je ticho a hlavne kde budem sama. Nepotrebovala som okolo seba tisíc ľudí, ktorí pozorujú kedy urobím chybu aby mi ju mohli vyčítať ďalší mesiac. Žiaľ nemala som na výber rodinu do ktorej sa narodím. Veľa malých dievčat túži po tom aby boli princezné keď vyrastú, ja si prajem byť obyčajné dievča. Kráľovská rodina nie je taká akú ju ľudia poznajú z televíznych obrazoviek. Život v paláci je horor. Všetko ide podľa etikety, dodržiavam pravidlá na sto percent, nemôžem pochybiť.  Moja účasť na spoločenských akciách je nutnosťou aj keď si to neželám, nik sa na môj názor nepýta. Nemôžem byť sama sebou, pretože ľudia, ktorí sa nazývajú rodičmi mi naplánovali život ešte pred mojím narodením. Školy som mala predom vybrané. Nemohla som byť slobodné dieťa, ktoré robí vlastné rozhodnutia. Tie za mňa robili ľudia, ktorí na to boli povolaní. 

Usadila som sa na stoličku, ktorá bola pre mňa pripravená. Do ruky som si zobrala ponúkanú citronádu, ktorá v tomto teplom počasí osvieži Saharu v mojom hrdle. Máme exkluzívny výhľad na trať na ktorú postupne vychádzajú monoposty. Všetko o tomto športe som si musela za týždeň naštudovať dopodrobna. Ľudia na tribúnach majú oblečené tričká svojich obľúbencov, kričia mená jazdcov, ktorých podporujú a naplno si užívajú atmosféru, ktorú tu vytvárajú. Mala som pred sebou hlavnú tribúnu, videla som ako sú ľudia voľní, šťastní a sú tu z vlastnej vôle. Závidela som im. Chcem byť voľná a šťastná. 

Veľké hodiny predo mnou mi pripomínali koľko hodín tu musím strpieť. Čas strávený hocikde by bol lepší ako tu. Nechcem byť tu, ale musím.  Všetci to tu prežívali, boli plný energie, ja som sa síce tvárila, že si to tu užívam ale pravda bola iná. 

"Ospravedlňte ma."  položím pohár pred seba, postavím sa a odídem z balkóna. Nemôžem si oddýchnuť, na môj krk mi dýcha ochranka, ktorá sa mnou ide všade. Potrebovala som sa nadýchnuť bez prítomnosti môjho otca. Stále evidujem jeho pohľad na mne a mne sa z toho robí zle. 

Vyšla som do priestoru, ktorý sa nazýva paddock. Ľudia boli na tribúnach, zrazu tu bolo priestoru na rozdávanie. 

"Ste v poriadku princezná?" otočila som sa za hlasom mojej ochranky. Usmiala som sa na Lea, ktorý je mojím kamarátom. On ma vie pochopiť, vypočuť aj keď to nie je náplň jeho práce. 

"Áno som, pôjdem sa prejsť." informujem ho. Vykročím vpred uličke, cez ktorú by som sa najradšej rozutekala a už sa nevrátila. Popri chôdzi som nachvíľu zatvorila oči, nadýchla som sa, nechala som na pár sekúnd všetko za sebou. Moje telo narazilo do druhého. Zapotácala som sa ale silné ruky ma chytili a pritiahli k sebe. 

"Kurva dávaj pozor!" holandský prízvuk ma prebral z môjho sveta, do ktorého som na pár sekúnd spadla. Zamračila som sa na neho, pretože hrubý tón hlasu si mohol odpustiť. Taktiež videl, že prechádzam, mohol uhnúť a zabránil by nárazu. Ruky z mojich ramien zmizli, predo mňa sa postavil Leo, ktorý vyzeral zastrašujúco. Široké ramená, krk a namakaná postava sa rysovali aj pod oblečením. Zachovala som chladnú hlavu, postavila som sa vedľa svojej ochranky a usmiala som sa na chlapa v kombinéze. Na tisíc percent jazdec, tím redbull viac neviem. 

Právo na šťastie |Max Verstappen|Onde histórias criam vida. Descubra agora