Právo na šťastie |Max Verstappen|

24

Pozerala som sa do jeho veľkých očí a nevedela som kde začať. stalo sa toho toľko veľa, že moja hlava si nedokázala urobiť poriadok a začať hneď na začiatku. Očakával odo mňa plné vysvetlenie, aj si ho zaslúžil. Nebudem vravieť, že nemal právo sem prísť. Mal právo mi vynadať, kričať na mňa. Zachovala som sa ako prvotriedna mrcha ale ja som nechcela zodvihnúť telefón a zavolať mu. Riešila som si vlastný problém, ktorý bol a stále je môj. On sa do toho nemal miešať ale keď tu sedí, pozerá na mňa a dožaduje sa vysvetlenia neostáva mi nič iné ako mu tú pravdu povedať.

"Keď som sa vrátila z Francúzska na druhý deň som dostala telefonát, ktorý ma doslova postavil zo stoličky. Volala mi riaditeľka detského domova, že Poppy je v nemocnici a nevyzerá to s ňou dobre. Okamžite som letela do nemocnice a pýtala sa na jej stav. Doktori jej dávali dva týždne." šepnem potichu.

"Dva týždne dali malému dievčatku, ktoré na mňa z izby pozeralo pohľadom plným života, radosti a presvedčenia. Vybavila som si lôžko u nej, ostala som tam s ňou kým jej dávali lieky proti bolesti, rozprávali sme sa, pozerali sme filmy no jedného dňa som si povedala dosť. Toto úžasné dievčatko nebude ležať v nemocnici a čakať na svoj koniec. Týždeň a pól som jej plnila jej sny, každé jedno želanie som jej splnila. Chcela zmrzlinu? Išli sme na zmrzlinu, chcela letieť do Paríža a do Disneylandu išli sme súkromným lietadlo. Neobmedzovala som ju, všetko čo si zažiadala dostala. Boli to jej posledné dni a ja som jej ich chcela urobiť krajšie, výnimočné a nezabudnuteľné. Nikdy nezažila nehynúcu lásku od svojich rodičov ale ja som jej splnila všetko ostatné. Ľúbim ju Max, stále ma srdce boli a som smutná z toho ako odišla."

Oči sa mi naplnili slzami, keď som prišla na smutnú pasáž a ja som vedela, že znovu vyroním nie jednu slzu. Zhlboka sa nadýchnem, pozriem sa dohora aby som udržala slzy v očiach a nevykotúľali sa von.

"Deň pred jej úmrtím sme boli u nás v parku, prechádzali sme sa našimi záhradami a ona ich obdivovala. Vieš čo mi povedala keď sme sa zastavili pri ružiach?

Zakaždým keď nová ruža rozkvitne vec mi, že to ja som ju dobila energiou. Vždy keď sa pozrieš na oblohu uvidíš ma tam v oblakoch. Aj keď umriem budem stále pri tebe a dávať na teba pozor ako si ty dávala pozor vždy na mňa. Budem tvoj anjel strážny, ktorý bude vždy po tvojom boku.

Rozplakala ma, ver mi, že som plakala pred ňou ako malé dieťa a to som ešte nevedela, že ona cítila keď prišiel koniec. Týmito slovami sa so mnou lúčila. Večer keď sme zaspávali v objatí u mňa v izbe mi dala pusu na čelo a so slovami "Ľúbim ťa Dí." zaspala. Ráno keď som sa prebudila som ju našla bez známok života, privolaní lekári skonštatovali jej smrť a ja som sa v tú danú chvíľu zosypala ako domček z karát. Moje srdce bolo razom prázdne, nenapĺňalo ma nič len smútok a žiaľ. Zorganizovať pohreb bolo pre mňa náročné, nie len časovo ale aj psychicky. Môj stav stále nie je sto percentní. Smrť Poppy mi zobrala veľa, to malé dievčatko si zobralo kúsok zo mňa tam hore a hľadám sa. Nejdem sa tu vyhovárať, pretože žiadna moja výhovorka nebude dostačujúca.

Pohreb bol taký aký si ho zaželala aj keď nesplnila som ešte jeden bod, ktorý jednoducho nezvládam urobiť. Akoby som aj mohla? Želala si aby som dala upiecť Francisovi tortu so sviečkami a aby som usporiadala rozlúčkovú párty s veľa bielymi ružami, konfetami a všetkým čo k tomu patrí. Srdce mi nedovoľuje usporiadať takúto oslavu. Poppy je preč a mňa to trápi a ubíja každý jeden boží deň."

Slzy mi stekali po tvári prúdom. Vlhké líca ma studenili a do srdca sa mi zabodávali malé ihličky, ktoré si tam robili svoje miesto. Bolelo ma to, stále je to pomerne čerstvé a s touto stratou sa budem dlho vyrovnávať. Najhoršie na tom všetkom je, že som nemala ešte odvahu a zavolať na číslo, ktoré som dostala od staršej pani pred pár mesiacmi v parku. Jenny, ktorú si adoptoval jej syn bola veľká priateľka s Poppy. Nerozlučná dvojka, ktorej smiech bolo počuť vždy až von z budovy. Moja sila nebola a stále nie je dostačujúca na zavolanie im a oznámenie mojej druhej princeznej, že tá prvá nás už navždy opustila.