Právo na šťastie |Max Verstappen|

19

Skombinovať môj nabitý program s jeho bolo nemožné. Po Monaku ho čakalo Baku, Kanada a Rakúsko. Nie hneď po sebe ale ob-týždeň no pre nás to znamenalo nevídanie sa. Telefonovali sme spolu každý večer ale vďaka tomu aký unavený si večer líhal do postele sme zo všetkým telefonovali pól hodinu, viac nie. Moje povinnosti mi nedovoľovali odísť z krajiny a tie jeho pricestovať za mnou. Monako sme si užili na sto percent lebo sme vedeli čo príde ale nenapadlo ma ako veľmi mi jeho prítomnosť bude chýbať. Za tri dni čo som s ním strávila som si zvykla vstávať vedľa neho, každý deň ráno behávať a cvičiť aj keď tá časť bola pre mňa samovraždou. Jeho tréner ma nešetril, veľmi rád ma týral.

August sa značil v znamení lev, moje znamenie, ktoré ma sprevádza celý život. Ženy v tomto znamení sú múdre, vášnivé a sexy. Netvrdím o sebe že som sexy ale vášnivá do svojej práce som. Samozrejme aj vo vzťahu ale o tom by vedel povedať Max. O mojich narodeninách vedia všetci už týždeň dopredu. Chystá sa veľká oslava, skôr by som povedala ples na oslavu mojich 25 narodenín. Šaty na túto príležitosť mám šité na mieru od Felsona, ktorý ma zobral na zmilovanie a votrel ma do svojho naplneného diára a uprednostnil ma. Na tento jeden deň mi Max sľúbil, že pricestuje, preto som ho očakávala v gala oblečení a nesmierne som sa na neho tešila. Viem, že dnešný deň bude plný nervov a za stolom pri spoločnej večere bude napätá atmosféra dúfala som, že si moje narodeniny užijeme bez hádok a výčitiek.

"Skočím pre tvojho princa na bielom koni na letisko?" sledovala som ako služobníctvo robí posledné úpravy. Živé kvety sú na každom rohu, balíčky pre deti z detského domova sú zabalené a čakajú na odvoz. Každý rok im posielam balíčky plné potrebných vecí. Každému nové tenisky, hygienické potreby, veci do školy ale aj maličkosti ako sladkosti a omaľovávanky. Už dlho som za nimi nebola ale malo to jeden rozumný dôvod. Konečne mi otec dovolil realizovať sa a dať peniaze do niečoho zmysluplného. Prerábka detského domova mi dáva zabrať časovo, fyzicky ale aj psychicky. Nespočetne veľa papierovania, stretávok s architektmi a taktiež so sponzormi, ktorí sa rozhodli prispieť.

"Lebo tvoju tvár chce vidieť po príchode." prehodím ironicky načo Leo mykne ramenami. Vyzerá, že sa ho moje slová dotkli ale k jeho osobe sa nedokážem správať tak ako kedysi. Už z nás nie sú priatelia, pokazil to v moment keď vrazil Maxovi a hneď druhý bol, keď všetko vykecal rodičom. Priatelia držia spolu, nezrádzajú sa.

"Som jediný ochotný pre neho zájsť. Nebuď chladná princezná." zatnem zuby, na päte sa k nemu otočím a zabodnem mu ukazovák do hrudi.

"Som princezná Diana láskavo sa ku mne správaj s rešpektom, tykanie v práci povolené nemáš tak rob tak aby si túto prácu ešte o hodinu mal." autoritatívne zvolám a to aj ostatné služobníctvo stálo v pozore. Málokedy sa nahnevám ale už keď tak poriadne a odôvodnene.

Sklopí hlavu na znak poklonenia a ospravedlňujúco sa na mňa pozrie. Prieči sa mu vykať mi, preto sa mu táto situácia nepáči a cíti sa ponížený. Ramená má sklesnuté, už viac z neho nesrší sebaistota.

"Ospravedlňujem sa princezná. Zabostarám vášmu partnerovi odvoz." ukloní sa a odpochoduje preč. Mala by som cítiť ľútosť ale voči jeho osobe som necítila nič. Štipka súcitu by sa vo mne nenašla.  

"Princezná  pán Felson práve dorazil." informuje ma moja komorná. Vďačne sa na ňu usmejem.

"Ďakujem Maria, zaveď ho ku mne do izby. O chvíľu som tam." nariadim. Otočím sa smerom ku ceste do kuchyne kde mám namierené. Desať minút mi trvalo kým som sa tam dostala. Žilo to tam, kričalo sa, šéf kuchár chcel všetko tip-top.

"Francis vieš že to bude famózne kričať nemusíš." Objímem nášho šéf kuchára. Má asi šesťdesiat rokov, ale stále je čulí ako rybička. Pracuje tu už roky rokúce. Jeho jedlá nikdy nesklamali a vždy si na nich pochutím. Pamätám si ako mi každý večer robil kakao keď som nemohla zaspať. Muffiny robil kvôli mne extra čokoládové a všetky zákusky presladené. Milujem jeho kuchyňu! Nie len že dnes varí pre minimálne tristo ľudí ale ešte upiekol muffiny pre deti z detského domova a tortu pre mňa. Francis je znamená pre mňa veľa. Považujem ho za svojho dedka, aj všade hovorím že ním je. Darček na narodeniny, Vianoce mi nikdy nezabudol dať. Kvetiny mi nosil aj mimo mojich sviatkov. Naučil ma variť, piecť.