Právo na šťastie |Max Verstappen|

33

Vytrhnem sa mu z jemného dotyku, odtiahnem sa od neho a pokrútim nesúhlasne hlavou. Nebudem sa mu priznávať s týmto tajomstvom, je len moje a ostane aj mojím. Nemá právo sa mi starať do života, to stratil v deň keď mi povedal, že to so mnou nezvláda a opustil ma. Už mi viac do života nesmie hovoriť, nemusím ho počúvať a riadiť sa jeho radami. Je v postavení kedy nemá nárok nič povedať, spovedať ma, starať sa do môjho súkromného života. 

"Neviem odkiaľ si niečo také zobral ale mýliš sa." prehovorím presvedčivo s hlavou nahor pričom sa mu priamo pozerám do očí. Jedna z vlastností, ktoré mi ostala po otcovi. Klamanie je jeho hlavnou a najsilnejšou vlastnosťou, ktorú som po ňom zdedila. Aspoň niečo dobré z neho som zdedila. Klamanie sa v tomto svete zíde viac než si normálny človek myslí. Kráľovská rodina má pred sebou tajomstvá, klame sa priamo do tváre a ja som sa učila od rodičov. Žiaden iný vzor som nemala preto mi klamanie do očí druhému človeku nerobí žiaden problém. Chcela som sa v tom vo svojom živote vyvarovať ale inak to nejde. 

"Klamanie ti ide ako všetkým v tomto pokašlanom paláci!" zakričí už nie tak kľudným hlasom ako doteraz. Postavím sa čím ho na pár sekúnd prevyšujem. On sa postaví naproti mne, mierne hlavu musím zakloniť dozadu aby som sa mu pozerala do očí. Zatnem zuby, zaškrípem nimi pričom len pokrútim hlavou. 

"Nie som tvoja starosť. Odíď!" ukážem na dvere po pravej strane ale ním to ani nehne. Moje slová si nezoberie k srdcu, nepočúvne ich. Kedy aj on počúval nejaký rozkaz, ktorý nie je vydaný jeho tímovým šéfom? Má vlastnú hlavu to som na ňom vždy zbožňovala, teraz už ani tak nie. 

"Prestaň sa správať ako mrcha! Odpovedaj! Odkedy berieš tie skurvené drogy?!!" zvýši na konči otázky hlas. 

"Neberiem ich." odpoviem s kľudom Angličana. Jeho tvár sčervenie, žilka na krku mu nabehne, pulzuje mu ňou krv, jeho bitie srdca počujem v tichosti ktoré medzi nami nastane. Z očí mu vyžaruje hnev voči mne. Zúri ako nasrdený býk, ja som červená vlajka, ktorú ho dráždi a chce ju zmazať. Jeho pohľad mi stačí aby som vedela, že dnes odídeme pohádaní. Neostane to pri kľudných slovách, on už je teraz na pokraji svojich nervov a ja k nim prídem akonáhle otvorí svoje dokonalé ústa a z pier mu vyjdú slová, ktoré očakávam, že prídu.

"Ojebávaš!" rozhodí rukami. "Myslíš si, že som sprostý? Nevidím tie fotky na sociálnych sieťach? Ozaj máš o mne takú nízku mienku? Vidím ako vychádzaš z baru, zreničky rozšírené, úsmev od ucha k uchu, nevnímaš svet! Si v inej skurvenej dimenzií!! Tvoje prepadnuté tváre, chudá postava. Si ako lata Diana! Bojím sa ťa dotknúť aby som ťa nezlomil mojím dotykom. Kruhy pod očami, unavená tvár ale cez to všetko úsmev na perách a správanie pobláznenej. Toto nie si ty! To z teba urobili drogy ktoré berieš!!" jeho krik sa rozoznie celou mojou izbou. Odráža sa od stien, naráža do mojich ušných bubienkov. Na sekundu pritom kriku zatvorím oči avšak otvorím ich keď si povzdychne a prehovorí kľudnejším hlasom. " Nie som slepý a ani sprostý kurva! Diana neklam mi tu to do očí a povedz mi pravdu! Čo berieš, prečo to berieš a ako dlho?!" je kľudný aj keď dáva na každé slovo dôraz. Zvesí ramená, zúfalo sa na mňa pozrie. Dožaduje sa pravdy, chce ju zistiť cez moje oči ale nepúšťam ho do mojej skazenej duše. Nezaslúži si ju vidieť, nechcem ho viac znechutiť mnou ako teraz je. Už teraz je zo mňa sklamaný, keď by videl čo sa skrýva u mňa vnútri bol by zhrozený. Moje celú vnútro je vyhoreté, nič tam nie je. Srdce mi bije pomaly, vždy sa ráno uisťujem či ho tam mám a nezobúdzam sa v inom svete. 

"Je lepšie keď si v nevedomosti. Toto je môj problém." prehovorím potichu, viac sa nebrániac pravde ktorú už aj tak vie. 

"Nie!" pristúpi ku mne, jemne ma chytí za obe ruky, ktoré stisne. "Nie si na to sama. Diana máš mňa, povedz mi, vyrozprávaj sa mi čo ťa trápi. Prídeme spoločne na riešenie, ktoré ti pomôže. Drogy sú svine, nepomôžu ti. Ublížia ti a budú ti ubližovať kým ťa nezabijú. Vyrozprávaj sa mi, som tu pre teba, vždy tu budem." zúfalstvo z neho priam kričí. Chce mi pomôcť, byť tu pre mňa ale ako na dlho? Za chvíľu odíde a ja tu ostanem sama, so svojimi myšlienkami s rodičmi, ktorí sa pripravujú na moju vládu. Ja ktorá na ňu nie som pripravená sa tvárim, že som silná pritom som slabá ako mucha, ktorú zabijete jednou ranou. Nie som pripravená vládnuť národu aj keď sa predstieram, že áno.