Právo na šťastie |Max Verstappen|

23

Max 

Mesiac, skurvený mesiac mi neberie telefón, neodpovedá mi na správy ba dokonca odmieta moju spoločnosť. Nechápal som tomu, nič zlé som neurobil. Týždeň po Francúzsku bolo všetko rúžové, volávali sme si, písali sme si a potom razom uťala a bol koniec. Nebol som oboznámený čo sa deje, nevyviedol som nič dokonca môžem povedať, že som sa správal ukážkovo. Raz za týždeň som jej posielal kvety na pripomenutie, že aj keď nie sme spolu stále na ňu myslím. Jej správanie sa mi vôbec nepáčilo, pretože som ho nechápal. Som z toho prekvapený. Myslel som si, že sme v poriadku hlavne potom ako sme si vyznali city som predpokladal, že medzi nami nie je žiadna stena a môžeme pokojne žiť naše životy spolu. 

"Čo sa deje kamo?" na stoličku vedľa mňa sa usadil Daniel, ktorý mal na sebe oblečené tímové veci McLarenu. Pozriem sa na neho, povzdychnem si a pokrútim hlavou. Sám neviem čo sa deje a ani to neviem opísať. Odpísala ma? Stalo sa niečo? Našla si niekoho? V hlave sa mi toho víri veľa a ešte viac. Všetko len zlé negatívne veci, premýšľať o pozitívnych nedokážem, nie teraz. 

"Diana." veľmi stručne mu odpoviem. To vypovie všetko o mojom stave zamyslenia sa. Christian okolo mňa chodí, uškŕňajúc sa až mám chuť mu ten úškrn vytrieť z tváre ale mám rešpekt, je to môj šéf a taktiež medzi sebou máme puto, ktoré nemá každý tu na trati. 

"Ou chlapče zlatý vedel si, že to budete mať ťažké. Nemohol si očakávať, že to bude med lízať." 

Nečakal som, že to bude med lízať, vedel som do čo ideme ale ako som mal byť pripravený na toto? Ignoranciu neznášam a ona to robí akoby sa ani nechumelilo. Dávali mi ignor ako nikto. Čo najviac naštve že to je po víkende, kedy sme sa otvorili, povedali si úprimne čo cítime. Ako ma mohlo napadnúť, že po takomto víkende sa odmlčí a začne ma ignorovať? 

"Nečakal som prechádzku rúžovou záhradou. Ale kurňa nečakal som, že ma bude totálne ignorovať celý mesiac a stráž ma ani za ňou nepustí. Neviem čo sa deje a to ma privádza do šialenstva." priznám pred ním čo cítim. Bojím sa o ňu čo je pochopiteľné. Nikto mi to nemôže mať za zlé. Jediný, kto si užíva túto situáciu je môj otec. Ten ak by mohol podpichoval by ma na dennej báze a neodpustil by si to. Raz to skúsil, oľutoval to v sekunde čo vyslovil vetu "Našla si niekoho iného." V ten moment som vyletel, nadávky lietali každým smerom. Christian ma musel ukľudňovať a odtiahnuť od otca po ktorom som kričal ako zmyslov zbavený.

"Nepozeral si správy? Nestalo sa niečo v jej rodine? Možno má dobrý dôvod na to nedvíhať telefóny." snažil sa ju brániť čo mi prišlo podozrivé ale vedel som, že ak by niečo vedel povedal by mi to. Nesklamal by ma, nie takto keď vidí, že sa kvôli tomu trápim. 

"Pozeral ale nič. Radím jej nech má kurva dobrý dôvod, lebo toto si žiada vysvetlenie." ešte som nezažil to  aby som nevedel o svojej polovičke nič. Nikdy. To ma na to udivovalo najviac. Aký odstup si drží a čo všetko robí aby ma ignorovala. Som z toho na prášky, z nej, z jej prístupu. Budeme si musieť sadnúť a prediskutovať to. Som jej partner a mala by sa mi zverovať nech sa dejú zlú veci či dobré. Sme v tom spolu - aspoň tak sa to hovorí ak sú dvaja vo vzťahu. Všetko by sme mali spolu prežívať a nie že sa niečo stane a ona sa odmlčí a ignoruje ma najlepšie ako vie. Ak by bola súťaž v ignorovaní vyhrávala by s prehľadom. 

"Daj jej čas, ozve sa a ak nie skús ísť na miesto ktoré mala rada. Poprípade napíš na instagrame tomu jej bodyguardovi." pozriem na neho uznanlivo. Čo povedal dávalo zmysel a ja by som si najradšej dal facku za to, že ma to nenapadlo skôr. Ako som len mohol zabudnúť na to miesto? Odjazdím tento víkend a hneď odlietam prvým letom do Anglicka. Vyriešim celú situáciu a získam z nej čo najviac informácií sa bude dať.