Upozorňujem, že sa tu vyskytne zľahka spicy scéna :D Povinnosť som si splnila, oznámila som to tak s kľudom čítajte ďalej :D
Maxov byt bol veľký ale pôsobil útulne. Prekvapivo mal všade poriadok, neboli tu známky toho, že tu býva sám chlap, aj keď je pochopiteľné, že tu udržiava poriadok keď trištvrte času je preč. Bez hanby som sa poobzerala okolo seba, pohľadom som skúmala jeho byt. Chodba od vchodu nás zavedie do veľkej obývačky, z ktorej má výhľad na more. Veľký balkón sa schováva za presklenými dverami. Po ľavej strane je stredne veľká kuchyňa, ktorá má v strede ostrovček, ktorý dokonale predeľuje kuchyňu od obývačky. Za obývačkou je malá chodba, ktorá má troje dvere. Predpokladám, že jedny vedú do jeho spálne, druhú do hosťovskej a tretie do kúpeľne. Môžem len hádať ale s istotou viem, že sa dozviem, ktoré z nich vedú do jeho spálne.
"Máš to tu veľmi útulné a pôsobí to tu na mňa veľmi príjemne." poviem úprimne keď skončím skenovanie jeho bytu.
"Nie je to žiaden palác ani tvoja komnata ale -"
"Páči sa mi to omnoho viac ako palác či moja izba. Dýcha to tu životom, z každého centimetra tohto bytu cítim teba. Ak by som si mohla vybrať bývala by som radšej tu ako u nás." moja nálada o stupienok klesne pri pomyslení na môj domov, v ktorom sa ako doma necítim. Jeho mohutná postava sa postaví predo mňa. dvihne mi hlavu tak že sa naše pohľady znovu stretnú.
"Ďakujem no teraz nebudeme vešať hlavu. Ukážem ti moje kráľovstvo, dlžím ti to ja som v tom tvojom už bol, nemám naň síce dobré spomienky ale čo už." zasmeje sa čím rozosmeje aj mňa. Prvýkrát čo bol u mňa v izbe sa stihol pobiť s Leom, stretnúť mojich rodičov, pri ktorých povedal pár nevhodných vecí. Držal ma za ruku keď ma viedol naprieč jeho bytom až ku dverám, ktoré sa nachádzali úplne na konci menšej chodby. Vstúpili sme dnu, moje oči hneď preskúmali okolie, ktoré mi nebolo známe. Posteľ rozmerov king bed vládla v strede celej spálni. Pôsobila masívne. Veľké okno, ktoré bolo situované na výhľad na more tomu dodávalo exkluzívny vzhľad. Cítila som sa ako na dokonalej hotelovej izbe, ktorá ponúka všetko čo si zákazník vypýta. Zamilovala som sa do tejto izby bezpochyby. Znázorňovala všetko čo som chcela od mojej izby. Súkromie s nádherným výhľadom a útulnosť.
Max pustil moju ruku, posadil sa na kraj postele a ruky rozprestrel okolo seba čím ukázal, že toto je jeho kráľovstvo. Nepochybne táto izba kričala jeho meno. Cítila som ho na každom kúsku. Najviac čo sa mi na tejto spálni páčilo, že tu nebol televízor, pôsobilo to na mňa veľmi pohodlne. Spálňa má byť oddychová zóna kde sa dvaja dokážu porozprávať alebo len vedľa seba ležať a užívať si prítomnosť toho druhého. Kabelku položím na zem, vojdem medzi jeho nohy pričom svoje ruky pokladám na jeho ramená a on tie svoje okolo môjho pása čím si ma pritisne k sebe. Pozerám na neho zhora, on na mňa zdola. Práve sa cítim ako dominantná no je to len sekundový pocit, ktorý ihneď zotrie zo stola tým, že moje boky stisne a ja sa pod jeho dotykom roztápam ako čokoláda na ohni. Z každého jeho dotyku horím, moje telo na neho reaguje v sekundu, nesnaží sa ani zastierať túžbu po ňom.
"Vieš čo mi chýbalo posledné týždne, ktoré si sa hrala na drsnú?" pokrútim hlavou, prstami mu vojdem do vlasov a usmejem sa keď mi rukou zájde na zadok, ktorý jemne stisne.
"Presne tento úsmev, ktorý je venovaný a spôsobený len a len mnou." moje srdce poskočilo, telom mi prešla nevysvetliteľná energia, ktorú som ešte nezažila. Veľa vecí, ktoré zažívam s ním sú pre mňa nové, nepoznané. V prvý deň čo som ho stretla som vedela, že s ním budú len problémy. Vyžaruje to z neho, zaváňa veľkým prúserom, do ktorého som ale dobrovoľne spadla. Dlhšiu dobu som sa mu dokázala brániť ale teraz, keď ho mám na dosah nejde odolať jeho očiam, periam ktoré si pýtajú pomaznanie.
YOU ARE READING
Právo na šťastie |Max Verstappen|
Fanfiction„Naučte sa vážiť si samých seba, to znamená bojovať za svoje šťastie." - Ayn Rand #1 racing - 14.12.2021 ❤️ #1 formula - 14.12.2021❤️ #1 race - 06. 01. 2022 ❤️ #1 formula1 - 01.03.2022❤️ #1 max - 09.05.2022❤️