Právo na šťastie |Max Verstappen|

22

Stála som od nich na dva kroky, počula som každé slovo, ktoré si venovali. Na jednu stranu som si priala zmiznúť, lusknutím prstov sa vypariť ale na druhú stranu užívala som si pohľad, ktorý mi bol poskytnutí. Dlaň som mala položenú na ústach, zakrývala som ňou široký posmešný úsmev, ktorý som chcela venovať Maxovi ale zdržala som sa a provokácie si nechám keď budeme osamote. Sledovala som pred sebou menšiu blondínu ako rýchlo rozpráva a šialene gestikuluje, až skoro nie raz rukami vrazila Maxovi do tváre. Vtrhla nám do izby po otvorení dverí ako víchor a ja som sa nestihla ani spamätať, že mám v prítomnosti menšiu podobizeň Maxa a už kričala. Nie na mňa ale na svojho brata, ktorého obšťastnila pár nadávkami. Mňa si akoby ani nevšimla čo mi prišlo zábavné. Bavilo ma sledovať ich hádku, v ktorej mala prevahu práve ona.

"Victoria Jane Verstappen ak okamžite nesklapneš vyrazím ťa tými zatvorenými dverami." Max ukázal na zatvorené dvere v diaľke načo si jeho sestra posmešne odvrkla.

"Max Emilian Verstappen kebyže nie si debil nemusím kričať." práve ma instantne vyplo.  Vybuchla som smiechom a pozornosť som tak upriamila aj na seba. Jeho sestra ma dostala a to ako ho zotrela ma rozosmialo na plné kolo. Vždy som bola pri situácií, kedy mal on navrch a dával dole druhých ľudí no táto opačná situácia ma bavila viac. Síce sa s jeho sestrou oficiálne nepoznám ale páči sa mi už teraz. Je priamočiara a to na ľuďoch milujem, ten jej zápal pre vec je neprehliadnuteľný. ide si za svojím nech sa deje čokoľvek a je jej jedno, že pred ňou stojí nazúrený chlap. Nedá sa ním zastrašiť. Tomu sa hovorí sila ženy.

"To ma poser." zamrmle potichu. "Otec neklamal, ty si fakt ulovil princeznú." zasmeje sa akoby tomu nemohla uveriť a ja práve neviem ako to zobrať.

"Nie vieš robil som si kozy a v bulvári sú fotky robené vo photoshope." pretočí očami Max, ktorého hlas nie je vôbec príjemný. Podráždenosť, ktorou prekypuje by počul aj hluchý. Jeho sestra akoby sa práve uvedomila, narovnala sa a pokloní sa mi. Pousmejem sa nad tým, pretože dlhšie to nikto neurobil a príde mi to ozaj staromódne.

"Tvoja sestra má lepšie vychovanie ako ty." podotknem rýpavo začo si zaslúžim od neho zamračený pohľad. Nezabudla som na naše prvé stretnutie a jeho komentár, že sa mi klaňať nebude.

"Čo urobil?" spýta sa ma Victoria, ktorá ale hneď pozrie na brata. "Čo si urobil ty hňup? To sa mám za teba stále hanbiť?" buchne ho do ramena všetkou silou ale samú ju tá rana bolela a pošúchala si hánky na rukách.

"Prisahám bohu, že - "

"Neber meno božie nadarmo." skočí mu znovu do reči a ja vidím ako sa Max drží aby na ňu nevyletel. Z uší mu ide para, je natlakovaný ako tlakový hrniec, očakávam jeho výbuch. Blondínka na neho pozerá snažiac sa mu pohľadom niečo naznačiť ale Max to nepoberá. Nechápavo na ňu hľadí, očná komunikácia nie je jeho silná stránka.

"Bože ty si fakt stratený prípad!" vyhodí rukami do vzduchu a podíde ku mne s úsmevom na perách.

"Ospravedlňujem sa za môjho brata, ktorý zjavne nemá ŽIADNE základy slušného správania!!" slovo žiadne schválne zdôrazní a pozrie sa pritom na neho.

"Som Victoria Jane Verstappen teší ma princezná. Mladšia a krajšia verzia toho za nami." žiarivý úsmev ktorým ma obdaruje prinúti k úsmevu aj mňa. Ide z nej dobrý energia, ktorá ma hneď naplnila.

"Diana, žiadna princezná prosím. Aby to bolo fér som Diana Elizabeth Alexandra Queen." predstavím sa jej celým menom ako ona mne.

"Čože to koľko mien máš? To si ani mne nepovedala." dotknuto sa ohlási Max, ktorý sa postaví vedľa svojej sestry.