„V nešťastí sa ukáže múdrosť, v šťastí pokora, v biede trpezlivosť a vo smrti bohatstvo." - Friedrich Schiller
Sedela som na sedačke hľadiac do neznáma. Miešali sa vo mne všetky pocity, bola som ako mechom buchnutá aj keď som to na sebe nechcela dať poznať. Hlavou sa mi premietala celá udalosť, ktorá sa stala. Nepoberala som scény, ktoré tam boli a hlavne to ako sa Max správal. Na jednej strane bol pozorný, hlavne v prípade keď odtiahol jej ruku zo svojho tela ale na druhej strane, naozaj sa s ňou vyspal? Kedy sa tak stalo? Boli sme spolu alebo to bolo dávno predtým? Ako by som sa zachovala ak by tomu bolo teraz? Musela by som sa premáhať aby som oboch nezabila, Maxa na prvom mieste. Neznášam ľudí čo klamú a podvádzajú, ak urobil čo dúfam, že nie skončil u mňa na plnej čiare. Moje podvádzanie sa nedá chápať ako podvádzanie, keďže môj vzťah bol hraný a nič na ňom nebolo reálne. Vzťah s Maxom je reálny, trúfam si povedať, že za tie týždne nabral na vážnosti. Nepripúšťala som si, že by to urobil ale dramatický odchod bez neho som si neodpustila aj keď o tom zajtra budú písať všetky bulvárne noviny po celom internete. S ostatnými sme sa išli prejsť, popri prechádzke sa ľudia odpájali a mierili na hotel a ja i keď som mala kartu od našej izby nešla som tam. Nebudem poslušne čakať na chlapa doma, ani ma nehne hrať poslušnú ženušku. To nech si Holandský jazdec vyhodí z hlavy.
"Dáš si čaj?" pozriem sa na jeho najlepšieho kamaráta, ktorý je na neho nahnevaný rovnako ako ja. On aj preto, že mu to nepovedal ale i kvôli mne. Taktiež je na vážkach kedy to mohol urobiť, zjavne preto lebo pozná jeho bujnú mladosť čím sa ja popýšiť nemôžem no pochybujem stále.
"Nerob si starosti." mávnem rukou s úsmevom. Pozriem sa na svojich bodyguardov, ktorí na sebe nedávajú poznať akí sú unavení ale poznám ich. Je na nich vidieť, že spánok by im bodol a mňa pichne pri srdci. Ak by som sa nesprávala ako malá mrcha tak oni mohli v kľude spať a ja byť na izbe, aby mali istotu že si môžu na pár hodín zdriemnuť i keď viem, že sa vždy striedajú. Nemôžu si dovoliť obaja zaspať, vždy jeden musí byť hore, pri prípad núdze.
"Čo ak to urobil Daniel?" spýtam sa ho otázku, ktorá ma ťaží na srdci najviac. Obávam sa toho aj keď som o ňom po celú dobu čo sme spolu neboli ani raz nezapochybovala. Verila som mu ako nikomu. Nenapadlo ma ani pomyslieť na to, že by ma mohol podviesť. Mám priveľa práce aby som sa mala čas zamýšľať nad takýmito vecami.
"Nebudem ti klamať Diana ale kedysi dávno mal takú bujnú sezónu, potom mu však prišla do cesty jeho ex - Dilara, pri ktorej skrotol. Poviem ti však jedno, keď je vo vzťahu je verný. Možno sa s nami Kelly iba hrá a chce aby si na neho bola nahnevaná. O to jej ide, rozoštvať vás a uchmatnúť si ho pre seba. Daj mu šancu vysvetliť to, určite na to bude mať racionálnu odpoveď." pôsobí ako playboy ale už pri našom vzťahu som si všimla, že dokáže byť extra romantický, pozorný ale nechýba mu jeho výbušná povaha a do sekundy sa vie nasrať.
"Jelly či ako sa to volá už len napohľad vyzerá ako malá zákerná mrcha. Budem si na ňu musieť dať pozor." zamyslím sa. Hovorí sa, že priateľa si drž blízko, nepriateľa ešte bližšie. Budem sa tým musieť začať viesť, pretože jej sa tak rýchlo nezbavíme. Čím prekvapíme nepriateľa? No predsa neočakávaným útokom.
"Neurob niečo čo by ti mohlo ublížiť. Uvidíš čo ti povie Max a potom rieš v tej svojej malej hlavičke plány ako sa jej zbavíš. Avšak sklamem ťa, ona je ako pijavica, tej sa človek ťažko zbavuje." priateľsky ma pohladí po ramene, v momente keď sa dvere pod tlakom sily rozbúchajú. Obaja sa na seba pozrieme, pretočíme očami ale ani jeden sa k tým dverám nemáme. Dominic schováva úsmev pod rukou a Leo sa ho ani schovávať nesnaží. ten si užíva situáciu kedy jeho protivník môže chvíľu trpieť.
YOU ARE READING
Právo na šťastie |Max Verstappen|
Fanfiction„Naučte sa vážiť si samých seba, to znamená bojovať za svoje šťastie." - Ayn Rand #1 racing - 14.12.2021 ❤️ #1 formula - 14.12.2021❤️ #1 race - 06. 01. 2022 ❤️ #1 formula1 - 01.03.2022❤️ #1 max - 09.05.2022❤️