Právo na šťastie |Max Verstappen|

26

Max

"Ty si hovoríš sestra?! Ty?! Ty si jeden podrazácky had ako si mi to mohla urobiť? Ako?!" chodím po izbe sem a tam a pritom nadávam sestre, ktorá si v kľude sedí na pohovke a pije svoj drink, s ktorým mi prišla na izbu. Som na ňu nahnevaný, pije mi krv ako taký komár až ju mám chuť za to zabiť dlaňou o stenu.

"Som tvoj brat! Máš stáť na mojej strane a nie sa dať na stranu protistrany!" ďalej jej vyčítam všetko čo mám na srdci ba je toho aj viac ale tá jej ignorancia, ktorou ma obdarúva ma ešte viac štve. Táto ženská je neskutočná, liezť na nervy mi dokáže na jedničku, nik v tom nevyniká ako ona.

"Ešte niečo máš na tom tvojom zlomenom srdiečku?" opýta sa ma predtým ako si odpije z presladeného drinku. Zazriem na ňu so zamračeným pohľadom.

"Si otravnejšia ako komár!! Piješ mi krv odkedy si sa narodila." zvriesknem naštvane a pritom vyhodím ruky do vzduchu. Strácam všetku trpezlivosť sveta.

"Komár nesaje krv to by si mal vedieť, že to robí samica komára. Max síce si môj brat ale ako môžeš byť taký hlúpy?" začudovane sa na mňa pozrie a môj pohár trpezlivosti pretekal ako vodopád. Nie len nervy ale aj mozgové bunky som pri nej strácal.

"SAMICE vždy pijú KRV! To vy ženy radi robíte lebo ste nenásytné!" už po nej kričím. Zradila ma vlastná sestra čo som ani v tých najdivokejších snoch nepredpokladal. Od mladších súrodencov sa očakáva, že budú tých starších podporovať, áno aj že ich budú provokovať ale nie tak, že ich zradia.

Victoria položí pohár na stolík, postaví sa a vystrie bradu. V očiach jej šľahajú plamene a ja som vedel, že som prekročil hranicu ako som nemal.

"Láskavo ukľudni svoje hormóny ja nie som žiadna tvoja fuchtla, s ktorou sa môžeš rozprávať ako s odpadom. To skúšaj na tú čiernovlásku, ktorá je po tvojom boku ako verný psík a ide všetkým na nervy. Za ďalšie urobila som to načo ty si nemal gule! Pozvala som ju sem, pretože si neznesiteľný odkedy ste sa rozišli a tváriš sa ako najviac ublížené šteňa, pritom za všetko môže tvoje hlúpe ego, ktoré sa pomaly ani do paddocku nezmestí. Začni konečne používať to čo máš v hlave a volá sa to mozog inak prisahám bohu, že ťa nakopem v lodičkách do zadku." vrčala ako besná a ja som sa pri nej chvíľu začínal cítiť ako malý mravec, ktorý sa potuluje po izbe a chce utiecť pre jej krikom a hnevom. Victoria má trpezlivosti za nás oboch ale keď už vyletí tak na to musí mať poriadny dôvod.

"Nemala si právo ju sem volať! Nemala si právo rozhodovať za mňa Victoria!" poviem už o oktávu nižším hlasom ale hnev z neho cítiť stále. Ten tak ľahko nevymizne.

"Mala som právo pozvať svoju kamarátku na závody. To, že vy dvaja ste sa rozišli neznamená, že sa s ňou nebudem baviť ja. Zmier sa s tým, že v mojom živote ostáva." tvrdo si stojí za svojím a ja to od nej beriem ako malú zradu. Podrazila ma, keď sa prikláňa na jej stranu, nemala by rodina stáť pri sebe v dobrom i zlom?

"Toto je od teba ale veľmi hnusné Vic." posmešne si odvrkne pričom pokrúti hlavou do strán.

"Si neuveriteľný Max. Si jedno prerastené, urazené decko, ktoré si nevie priznať chybu. A vieš čo? Neprestanem sa s ňou rozprávať kvôli tebe. Neprídem o dobrého človeka v mojom živote, len preto lebo ty sa hráš na urazeného. Nehrám tvoju hru a je mi ťa úprimne ľúto. Si môj brat ale viac rozumu som pobrala zjavne ja. Ty máš ozaj šťastie, že ťa živý pretekanie inak by si bol bezdomovec. Prejdem ale k pointe. Opustil si ženu, ktorú si úprimne ľúbim a dovolím si tvrdiť, že ešte aj stále ľúbiš. Vieš, v hĺbke duše vieš, že si urobil chybu keď si si ju nevypočul a tým si ju stratil. Pretože nevieš na päť sekúnd držať jazyk za zubami. Teraz si nervózny, pretože vidíš, že žije aj bez teba, trápi ťa to, zožiera ťa to, preto sa ku všetkým správaš ako otrava. Uvedom sa a choď za ňou. Vy dvaja si máte čo povedať."