Právo na šťastie |Max Verstappen|

2

„Odvážnemu šťastie praje." - Vergilius

Max 

Oči na stopkách, v kľudne vyčkávať až kým nepríde vhodný moment zaútočiť na svoju korisť. Netlač na ňu, rob sa neviditeľným, nech si myslí, že je v suchu a nič sa naokolo nej nedeje. Keď sa bude cítiť sebavedomo, pokojne vtedy zaútoč. Ukáž, kto je pravým kráľom džungle a prevezmi vedenie do svojich rúk. Vyžaduje si to tvrdú disciplínu a trpezlivosť, ktorej mám dnes požehnane. Vyčkávam na môj okamih, kedy ukážem každému jednému človeku, kto je budúcim šampiónom. Posledné sekundy kvalifikácie, posledné rýchle kolo, posledný pokus. Vytiahnem z tohto auta aj to čo tam nie je. Privediem ho do bodu varu, kedy motor bude vrčať a nič iné ľudia nebudú navôkol seba počuť. 

Neskoré brzdy do prvej zákruty, rýchle preradenie rýchlostí, rovinka, kde je možné využitie systému DRS, otvorím zadné krídlo. Gumy splývajú s asfaltom, držia naň ako lepidlo a vďaka viere v gumách, v brzdách si môžem dovoliť ísť ako šialenec. Niektorí môj štýl jazdy opisujú ako nebezpečný, ja tomu hovorím pretekanie. 

To málo aut čo je na trati mi uhýbali z cesty, mierili do boxov, pretože ich rýchle kolá už prešli a na ďalšie si netrúfli. Ja ostávam vždy dokonca. Moment prekvapenia využívam často. Muž, ktorý momentálne drží pole position už má zaparkované v garáži a ostro sleduje moje rýchle kolo. Myslí si, že je nepremožiteľný, ukážem mu opak. Tento monopost je neriadená strela, z ktorej dnes vymačkám aj nemožné. 

Posledné zákruty predo mnou, bol som koncentrovaný, volant som ľahko zvieral v rukách. Bojoval som ako lev do poslednej chvíli. Preletel som cieľovou rovinkou, zrazu bolo všade ticho. Čakal som čo mi pretekový inžinier ohlási. Povolil som, išiel som ladne naspäť k boxovej uličke. Dýchal som zrýchlene ale cítil som pokoj, urobil som všetko preto aby som získal pole position. 

"Pole position je tvoja Max! Natrel si to všetkým o pól sekundy! Neskutočný výkon. Dobrá práca chlapče." všetka radosť vyplávala na povrch. Zakričal som si z plných pľúc. Stlačil som gombík, vďaka ktorému sa dorozumievame a šťastne som zakričal.

"Áno!!" nikdy by nemali zabúdať na to, že aj keď ubiehajú posledné sekundy vždy sa nájde človek, ktorý ich využije a rozvalcuje všetkých na kopytách. Vždy využijem každú jednu sekundu a obrátim ju vo svoj prospech. Nikdy sa nevzdávam. Idem do samého konca. 

Diana

Nebudem klamať posledné sekundy boli napínavé. Nikto netušil či sa ich miestny hrdina udrží na vrchole. Mladý Holanďan však všetkým zmietol úsmev z tváre a ich miláčika zotrel. Otec vedľa mňa zúril. Ruky zatínal do pästí, nebol spokojný s tým, že jeho favorit nie je prvý. Nie je to závod ale bral to vážne. Možnosť stretnúť sa s úradujúcim sedemnásobným šampión som mala viackrát. Nie raz si ho otec pozval ale nikdy som v ňom nevidela nič špeciálne. Taktiež som sa nikdy nemusela nasilu pozerať na závody a tváriť sa, že si ich užívam. O Lewisovi som vedela, že reprezentuje krajinu veľmi dobre viac nie, až tento víkend som zistila čo vlastne robí. 

"Zajtra mu Lewis ukáže kto je tu pánom." prehovoril s veľkým presvedčením. To mňa nakoplo v duchu fandiť mladému jazdcovi s číslo 33. Už keď nemôžem svoje myšlienky vysloviť nahlas aspoň v duchu sa poteším. 

"Nepochybujem o tom papa." usmejem sa na neho načo mu úsmev opätuje. V duchu sa cítim ako kyslá uhorka, neznášam čas s trávený s otcom, ktorému musím na verejnosti hovoriť "papa". Vyžaduje si to, nechápem  prečo a vlastne ani nebudem zisťovať dôvody. Robím tak, pretože som tak naprogramovaná od malička. 

Otec sa začal rozprávať s nejakým ministrom, ktorý dnes prišiel a ja som stála za ním a tvárila som sa duchom prítomná. Ak sa niekto na mňa pozrel usmiala som sa, kývla som jemne hlavou na pozdrav ale nemôžem povedať, že by som vedela o koho ide. V mojom krátkom živote sa mi pred očami mihlo veľa ľudí a zapamätať si všetky mená je nemožné.