Právo na šťastie |Max Verstappen|

30

Tri dni som trávila v nemocnici a som zmätenejšia ešte viac keď som sa zobudila. Nik mi na moje otázky odpovedať nechcel a bola som nútená otvoriť internet, ktorý sa po zadaní "Max a Diana" išiel zblázniť. Vyhľadalo mi to niekoľko článkov a obrázkov mňa a daného Maxa, ktorý mi nebol známy. Rozkliknem fotku, na ktorej som s ním. Stojíme naproti sebe, jeho ruky sú na mojom páse, hlboko sa pozeráme jeden druhému do očí pričom na tvárach máme úsmevy. Hneď druhá fotka znázorňuje nás dvoch ako sa bozkávame. Keď prejdem ďalej vidím seba v boxoch redbull racing. Fotky sú z Monaka ale aj taktiež z iných mieste. Fotky kde sme ruka v ruke, samé úsmevy, vyzeráme byť na fotkách šťastní. Vyžaruje z nich akýsi pokoj. 

"Leo? Hovor kto je ten Max?" spýtam sa ho už po tisíci raz dnes. Musím mu ísť s tým na nervy ale hold je jediný človek, ktorý mi povie pravdu. Sedím vo svojej izbe, na posteli mám krabičku s prsteňom a otvorený telefón s milión fotkami. Moja galéria vypovedala o tom, že ten chlap tvoril veľkú súčasť v mojom živote. 

"Chodili ste spolu pár mesiacov. Rozišli ste sa pár týždňov pred Vianocami." veľmi v skratke odpovie na moju otázku. Všetci v tomto paláci sa vyhýbajú mojím otázkam, nechcú na ne odpovedať alebo odpovedia stroho čo mne ako odpoveď nestačí. 

"Prečo sme sa rozišli?" nakloním hlavu na bok skúmajúc chlapa predo mnou. Stojí ako socha, na tvári má nečitateľný výraz. 

"Nikdy si mi nepovedala do detailov pravý dôvod. Na túto otázku ti žiaľ neviem odpovedať." 

Prečo by som Leovi nepovedala pravý dôvod? Sme najlepšími priateľmi, rozumie mi ako jeden z mála. Určite som ale dôvod na to nepovedať mu to mala. Všetci v paláci chodia okolo mňa po špičkách, štebotajú jedna radosť poza chrbát čo nie je nič neobvyklé ale čo to robí neobvyklým je to, že pri mne stíchnu. Nikdy to tak služobníctvo nerobilo. Najnovšie klebety som vedela práve od nich. 

Mama s otcom mi niečo taja, to som si všimla už pri ich prvotnej návšteve v nemocnici. Ošívali sa, pravý dôvod čo sa stalo mi nepovedali a zrazu sa začali aj vyhýbať mojím otázkam na tajomného Maxa. Otec ten o ňom ani počuť nechce, tvári sa, že jeho meno je tá najurážlivejšia nadávka sveta a mama, tá sa tvár že to meno nikdy nepočula. Ešte v nemocnici mi o ňom hovorila a teraz sa tvárila, že nevie o kom rozprávam. Média o ňom píšu skoro každý deň. Zistila som, že má priateľku čo ma asi neprekvapuje? Mám voči nemu zmiešané pocity, neviem čo si mám myslieť, čo cítiť. V prvom rade nemám absolútneho tušenia čo sa v mojom živote deje čo ma desí. 

Max 

Včera ju pustili domov a ja sedím na gauči, premýšľajúc ako sa ku nej dostanem. Už včera som stál nastúpený pred palácom ale ten šašo pred ním ma doň nechcel pustiť. Mohol som si myslieť, že ma nebudú k nej chcieť pustiť. Na moje správy mi neodpovedá, neberie mi telefón čo je podozrivé, keďže ešte v divadle povedala, že mám odpustené. Diana nie je ten typ, ktorý neodpíše na správy. Aj keď sme sa chytili za maličkosť, vždy odpísala. Odôvodňuje to tým, že sa nikdy na človeka nemôže hnevať tak, že mu neodpíše, pretože nikdy neviete kedy tu budete a kedy nie. Za pár minút sa vám môže celý život zmeniť a potom by ste si vyčítali ak by ste na jednu správu neodpovedali. 

"Max?!! Ideme?!" piskľavý hlas, ktorý počúvam každý deň sa mi dostane do uší. Od tej noci v divadle sa so mnou nerozprávala a ja môžem usúdiť, že to boli najlepšie dni môjho života. Nemusel som počúvať jej otravné otázky, hlas a byť v jej prítomnosti. 

"Poď sem!!" zakričím jej naspäť pohodlne sa usadiac na gauči. Zajtra odlietame do Monaka a ja hneď na to na ďalšie závody sezóny. Moja myseľ premýšľa nad dvomi vecami. Jedna je Diana, chcem ju vidieť, počuť, uistiť sa, že je v poriadku. Druhá je rozchod s Kelly, ktorý plánujem uskutočniť tu a teraz bez zbytočných prieťahov. Tento vzťah nie je vzťahom. Od začiatku som s ňou nechcel byť a až teraz som nabral odvahu postaviť sa všetkým a rozhodovať o svojom živote sám.