Právo na šťastie |Max Verstappen|

3

„Šťastie nie je niečo hotové. Pochádza z tvojich vlastných skutkov." - Dalajláma

Tretí deň, to znamená len jedno, posledné hodiny môjho mučenia sa začali. Od skorého rána sme na veľkolepom závode, ktorý začne až o pár hodín. Pozrieť si závody f2 boli dnes nutnosťou, ktorú si otec znovu vymyslel. Nesmela som chýbať ani ja. Ako by som aj mohla keď človek, ktorý sa nazýva otcom ma zradil a musím splniť všetky jeho požiadavky? Zaspievať God save the Queen mu prišlo ako skvelý nápad a rovno zahlásil, že to zaspievam ja. Mala som sto chutí ho zabiť ale cez to všetko som s úsmevom súhlasila.

Max mi od včera neodpísal. Ani som neočakávala. Moja priama otázka ho musela prekvapiť. Nik si nevšimol jeho druhú tvár, ktorú má. Mne stačilo pár sekúnd s ním a odhalila som, že je presne rovnaký ako ja. Chameleón, ktorý mení farby aby sa prispôsobil prostrediu.

"Princezná chlapi sa postavia, vy budete stáť pred nimi a kedykoľvek keď naznačíte budete môcť spievať." Michael Masi ak sa nemýlim na mňa prehováral. Jedným uchom dnu, druhým von ako vždy. V ruke som silno držala mikrofón až mi hánky zbledli. Mám sa postaviť pred dvadsať chlapov, ktorí na mňa budú bezducho hľadieť a spievať? Najhorší deň každého dievčaťa. Nenávidím spievanie pred obecenstvom, najradšej si spievam doma, najlepšie v kúpeľni.

"Ďakujem pán Masi." s úsmevom mu poďakujem. Zaslúžim si mierne poklonenie kým ma opustí. Jazdci sú nastúpení vedľa seba, ruky majú za chrbtami a čakajú len na môj príchod. Môj plán vytratiť sa mi skazil otcov prísny pohľad, ktorý presne vedel na čo myslím. Pohľadom mi naznačoval nech to ani neskúšam. Sedel na svojom zvyčajnom mieste, balkón s výhľadom na cieľovú rovinku.

S hlavou nahor som vykročila napriek svojmu dnešnému osudu. Odspievam, usmejem sa, odídem. To zvládnem. Nič to predsa nie je, spievať pred jazdcami, fanúšikmi, členmi tímu a otcom, ktorý ma skritizuje za každú chybu ktorú urobím. Postavila som sa doprostred kde bola čierna značka. Stála som pred chlapmi, ktorých som prebehla očami. Môj pohľad sa zastavil na jednom dlhšie. Jazdec s drzým úsmevom na perách a posmešnými plamienkami v očiach upútali moju pozornosť. Neodpísal mi, dnes sa na mňa uškŕňa. Jazykom som si navlhčila pery čo ho vyviedlo z miery. Stuhol. Tentoraz som bola ja tá čo sa uškrnula. Rukou som dala znamenie, že som pripravená. Onedlho sa do mojich uší dostali prvé tóny hymny. Mladý jazdec, ku ktorému zablúdili moje oči prekrútil očami.

God save our gracious Queen ,
Long live our noble Queen,
God save the Queen!

Pri spievaní som nikdy nezatvárala oči, vychutnávala som si pohľady ostatných, dnes hlavne jeden. Bol znechutený. Túto hymnu neznáša, oči ho prezradili. Nebojí sa prejavovať svoje negatívne emócie na verejnosti aj keď je za to kritizovaný. Včerajší menší prieskum mi čosi prezradil. Mladá agresívny jazdec, ktorý neudrží na uzde svoje emócie. Fotku zachytávajúcu jeho s úsmevom na perách bolo nájsť nadľudský výkon, Myslím pravý úsmev, nie tie falošné ktorými obdarúva média.

Moje utrpenie skončilo tak rýchlo ako aj začalo. Posledné tóny, slová a mala som po tom. Potleskom ma obdarovali všetci prítomní. Otec sa hrdo usmieval, neurobila som žiadnu chybu.

"Ďakujem všetkým. Jazdcom dnes prajem veľa šťastia v pretekoch. Nech vyhrá ten najlepší." s týmito slovami som odišla ku garážam kde už stál Leo a netrpezlivo na mňa čakal. Usmejem sa na neho, mikrofón podám chlapíkovi, ktorý si poň prišiel a ja konečne mi zo srdca padne ťažký kameň, ktorý ma ťažil.

"Boli ste úžasná ako vždy keď spievate." to hovorí vždy po mojom spievaní. Myslí to úprimne čo ma na tom teší najviac. Leo ma počúva spievať najviac. Má niekedy zmenu kedy stráži moje dvere a práve vtedy má možnosť počuť moje spievanie z izby. Môj spev sa mu vždy páčil a preto keď sme osamote zaspievam mu na požiadanie akúkoľvek pesničku čo si vyberie. Robí pre mňa veľa a spievanie mu je maličkosť, ktorú pre neho môžem urobiť. Mimo ľudí si medzi sebou tykáme ale pre verejnosť máme vzťah princezná a jej ochranca.