Právo na šťastie |Max Verstappen|

20

„Hlúpy človek hľadá šťastie v diaľke, múdremu rastie priamo pod nohami." - James Oppenheim

Stála som v garáži Redbull Rancing, po boku mi stála žena Pereza, Carola, s ktorou som vášnivo rozprávala o ich rodnej krajine. Malý Sergio stál po jej boku, ruku mal obmotanú okolo jej nohy a pozeral na mňa s veľkými očami. Zlatejšie dieťa som hádam nevidela, hanbil sa ale s Maxom vychádzal ako najväčší kamarát. Zdravili sa už z diaľky mávaním. Pôvodne som si myslela, že tu budem celý víkend sama ale prekvapivo ma všetci privítali otvorenou náručou. Myslím si, že to bude aj tým titulom, ktorým mám pred menom ale mojím cieľom nie je povyšovať sa nad nikým. S Carolou sa rozprávam prirodzene a hneď na začiatku som jej zakázala aby ma oslovovala princezná. Som Diana, obyčajný človek, priateľka jazdca, ktorého som dnes prišla podporiť. Príchod do Francúzska na trať som mala naplánovaný týždne dopredu. Preto aby som mohla prísť sem som musela postíhať všetko cez týždeň, chodila som neskoro v noci spávať ale oplatilo sa trpieť pár dní. Teraz budem po boku chlapa, s ktorým som sa od mojich narodenín nevidela. Odišiel ďalší deň pred obedom na letisko, ktoré ho viezlo do Kanady na závody. Po nich mal týždeň voľno a čakalo ho práve Francúzsko, na ktoré sme sa dohodli, že prídem aj ja.

"Pôjdete s nami večer?" spýtam sa mojej spoločníčky, kým chlapi majú tretí tréning. Hluk, na ktorý nie som zvyknutá mi ešte trochu vadí ale postupne, dňom čo dňom si zvykám.

"Áno, malého nám postráži opatrovateľka. Teším sa keď si vyjdeme." vidieť jej na tvári, že má toho veľa. Nedokážem si predstaviť starať sa o dve malé deti v podstate väčšinu času sama. Síce mi povedala, že Sergio robí všetko čo je v jeho silách, keď je doma deťom sa venuje on ale predsa len, trištvrte roka je preč. Musí to byť aj pre ňu ako pre matku ťažké a vyčerpávajúce.

"Dopíšem vás ku nám na VIP stôl. Som rada, že pôjdeš aj ty. Bála som sa či si budeme rozumieť, či ma niekto prijme." priznám sa jej. Nie som ten typ človeka, ktorý vojde do dverí a začne sa rozprávať s každým. Ľudia mi hovoria, že často keď vojdem do miestnosti pôsobím snobsky, namyslene a nie je pekný pohľad na mňa. Toto som zdedila po mojom otcovi, on tak vyzerá nonstop. Mňa keď ľudia spoznajú tak zmenia názor. Som priateľská, nenamyslená a hlavne priateľská. Ak by som mohla priatelila by som sa s každým ale v mojom svete to nejde.

"Pri všetkej úcte, si princezná kto by s tebou nevychádzal?" spýta sa ma s úsmevom načo pokrútim hlavou.

"Poväčšine chcú so mnou vychádzať len kvôli môjmu titulu. Preto nemám priateľov, je ťažko si ich hľadať v kope falošných ľudí." je mi ľúto, že nemám priateľov, ale falošní sú mi na nič. Nie raz to skúšali ale ja vidím keď ma niekto využíva. Ihneď preruším kontakt, takých ľudí v živote nepotrebujem.

"Musí to byť hrozný pocit, nevedieť komu môžeš veriť." skonštatuje načo prikývnem súhlasne.

"Ver mi, že je. Z teba ide brutálne kľudná, pozitívna energia. Teší ma, že sme si sadli a dokážeme sa porozprávať ako dve obyčajné ženy."

Všetci v Redbull Racing boli milí, aj keď Christian mal pohľad vraha. Dalo sa očakávať, že on ma neprijme s otvorenou náručou. Max prekazil jeho dokonalý plán s Kelly a on ma za to neznáša. Jeho jazdec sa mu postavil o nevrhá dobré svetlo na šéfa tímu.

"Pozri kto ide." šepne mi do ucha Carola a ja sa pomaly otočím a vidím ako garážou prechádza staršia verzia Maxa. Vďaka fotkám, ktoré mi max ukazoval som dokázala rozoznať, že to je jeho otec, Jos Verstappen. Mieril priamo ku nám, tváril sa neutrálne. Stiahol sa mi žalúdok. Spoznanie s jeho otcom bez Maxa? Haló? Ako mám čeliť jeho otcovi, ktorého mi Max opísal ako človeka, ktorý je prísny a nemilosrdný?