Právo na šťastie |Max Verstappen|

16

Hotelový apartmán bol ponorený do ticha, ktoré ma zabíjalo. Alexio sedel naproti mne na taburetke, dlho sa na mňa pozeral no stále mlčal. Odkedy som pred pätnástimi minútami prišla neprehovoril ani slovko. Tvár mal vážnu, jeho telo bolo strnuté až by som povedala, že zamrzol. V jednu chvíľu sa mi zdalo, že ani nemrká ale z toho ma vyviedol hneď na to keď dvakrát po sebe zamrkal. Čakala som od neho čokoľvek ale toto ticho určite nie.

"Alexio zhltol si si jazyk?" zavtipkujem ale keď ma spraží pohľadom okamžite ma prejde úsmev. Nadychuje ale všetok vzduch len vypustí von a je ticho. Je bledý ako stena, to má z toho alkoholu. Aj by som si z neho urobila väčšiu srandu ale jeho nálada je na bode mrazu a nebudem dráždiť hada bosou nohou.

"No takže tichá domácnosť. Fajne." tvárila som sa akoby sa nič nedialo ale uvedomovala som si problém, ktorý som mala pred sebou. Po odchode z Maxovho bytu ma dole čakal šofér a milión novinárov, ktorým som slušne odpovedala, že som bola v spoločnosti Kelly a nie Maxa. Klamanie mi vždy išlo preto som predpokladala, že aj rodičia tomu uveria. I keď s otcom to bude iné kafé.

"Robíš si zo mňa kurva srandu Diana?" spýta sa ma pomaly s dôrazom na každé jedno slovo. Pozoruje ma pohľadom typu "Robíš s kozy?" a ja som vedela, že Alexio nesranduje. Čaká ma vážny rozhovor, ktorý je ale celkom zbytočný pretože ako on má partnerky na jednu noc prečo by som nemohla ja mať Maxa na viac nocí?

"Ja sa nestarám do tvojich sexuálnych záležitostí tak sa nestaraj ty do mojich." poviem nahnevane. Alexio by ma mal chápať nie mi tu dávať kázeň, ktorú si sám zaslúži. Jediné v čom sme sa odlišovali bolo, že on všetky dievčatá mal pod pokrievkou a na mňa s Maxom sa došlo. Po odchode Hornera zúril, penil ako besný pes. Rozbil hrnček a dve váze, ktoré mal doma a ak by som ho nezastavila letel by von balkónom aj jeho telefón. Nechcel pristúpiť na jeho plán ale po dlhom rozprávaní sme dospeli k názoru, že my dvaja nič lepšie nevymyslíme. Bolo to najjednoduchšie riešenie, z ktorého by sme obaja vyšli čistí.

"Budem sa starať Dí, lebo to prasklo a vedia to všetci!!!" zavrčí ale pripomína mi skôr malé šteňa.

"Lebo ty si sa na párty nebozkával s Kelly Piquet. Sú z toho fotky i videá len ja viem, že si to ty. Nemáme si čo vyčítať!" nežiarlila som na ňu, kde na takú ženskú sa žiarliť nedá. Za tú jednu noc mi dokázala liezť na nervy viackrát ako Daniel, ktorý sa mi snažil dať otcovskú radu do života.

"Ty s ním spávaš!!!!" vytkol mi obratom načo som pretočila očami. Spala som s ním dvakrát pre boha to je nejaká veda alebo čo? Je to hádam hriech? Hriech by bolo neurobiť to.

"Čo je teba do toho?" nadvihnem obočie, jeho tvár naberá červený odtieň. Postaví sa a ukáže na mňa.

"Pretože mi na tebe záleží viac ako by malo!!! Preto sa starám no ty radšej spávaš s chlapom čo si ťa neváži a si jeho ďalší zárez na posteli." frustrovane sa usadí naspäť. Zastihol ma nepripravenú. On ma má rád, teda inak rád ale nesprával sa tak. Povedali sme si, že ostaneme na vlne kamarátskej, výpomoc a potom si pôjdeme každý svojou cestou.

"Prepáč mi to Alexio. Záleží mi na tebe ale nie tak ako tebe na mne." šepnem bolestivo. Mrzí ma to povedať mu pravdu ale lepšie je mu ju povedať ako ho ťahať za nos.

"Prečo on Diana? Za tie týždne sa ti neozval ale teraz sa raz objaví a ty si z neho hotová." spýta sa. Neváham z odpoveďou, tá zo mňa vyjde prirodzene a od srdca.

"Pretože on ma chápe. Vie čím si prechádzam, vypočuje ma, poradí mi, povie mi pravdu. Dokáže ma rozosmiať ale aj nahnevať behom sekundy. On vie čo potrebujem. Nikdy som sa pri ňom necítila zle, vytváral okolo mňa príjemné prostredie a ja sa pri ňom cítim ako skutočná princezná. Zaobchádza so mnou ako zo seberovnou. Nikdy mi nedal najavo, že on je pán. Získal si moje srdce tým aký je." šepnem pričom sa pozerám do zeme a uvedomujem si, že medzi nami to už viac nie je len fyzická príťažlivosť. Medzi nami je iskra, ktorá splanie vždy keď sme spolu. Uvedomím si, že ho chcem vo svojom živote pretože on patrí ku mne. Doteraz som sa tomu bránila, všetky pocity som dávala bokom ale už viac nie. Čomu sa brániť? Rodičia ma vydedia na nech, čo mi na tom záleží? Nikdy som sa necítila dobre v Anglicku lebo ma tam nič nedržalo, až na deti a niektorých ľudí.