Story of epic

I.

Sedím v lavici a počúvam učiteľkin doslova nezáživný výklad. Slovinu nemám rada a ešte viac mi ju zhnusila táto nepríjemná učiteľka. 

"Slečna Blair, počúvate ma?" otočila sa na mňa s tým jej škreklavým hlasom

"Každé jedno slovo" povedala som sarkasticky

"V tom prípade bude v poriadku, že vám dám písomku s toho čo som práve hovorila, však?" 

Už sa bojím...

"V úplnom. Ale  myslím, že som nepochopila tomu medzi tým ako ste otvorili ústa a tým ako ste ma obvinili s toho že nepočúvam" usmiala som sa.

Do tváre jej stúpla červeň hnevu ako zakaždým, keď sa dá do reči so mnou. Niekedy nechápem, načo sa vôbec snaží. Prehrá zakaždým a ešte vďaka tomu stráca všetku úctu v mojich očiach. Má moc učiteľa. Keby sa aspoň trochu snaží, už by ma mohla poslať na koberček. Namiesto toho vždy unavene čaká kým zazvoní.

"Ešte raz vás chytím, že nepočúvate a pôjdete do riaditeľne" vyštekla a ďalej sa venovala svojej tabuli.

Vyhrala som. Niekedy to je tak jednoduché...

Ľahla som si na lavicu práve keď mi píplo upozornenie na mobile. Učiteľka ma zabila pohľadom. 

Vráť sa ku svojej práci skôr, než ťa znovu pošlem ku dnu - pomyslím si.

Správa od otcovho kolegy:

Je mi ľúto, že ti to musím takto oznámiť, ale myslím, že radšej ja než polícia. Tvoji rodičia mali nehodu a neprežili to.

Mrzí ma to..

Mŕtvy?

Nepredstavujte si, že ma tam zložilo v strede hodiny. S rodičmi sme mali veľmi... profesionálny vzťah.

"Niečo dôležité?" otočila sa na mňa Vicky. Moja najlepšia kamarátka.

"Len, že si mám upratať izbu." zaklamala som.

Zazvonilo. Bežala som za Adamom na druhé poschodie. Musím sa uistiť, že to je pravda.

Adam je môj brat ak by vám to nedošlo. Má osemnásť a školu fláka ešte viac než ja. Preto to je aj miestna legenda.

Práve bol opretý o nejakú šľapku a pchal jej jazyk do hrdla. 

Dobre, tie nočné mory zo svojej hlavy ešte veľmi dlho nedostanem.

Odtrhla som ich od seba. na tejto škole moc ľudí nevie, že sme súrodenci. Moc sa s tým nechválime.

"Oznámim ti, že som s tebou tehotná a ty spravíš toto?!" strelila som mu facku. Vyjavene sa na mňa pozrie, zatiaľ čo ona mu dá druhú.

"Decko?!" zhúkla. "Ako si sa na ňu mohol v niečom takomto vykašľať?!" ovalila ho svojou kabelkou a otočila sa na odchod šomrajúc niečo ako je mi z teba zle.
 Je mi z teba zle!"

Hups... mohla byť v pohode

"O čo sa to, kurva, snažíš?" oboril sa na mňa Adam keď sa spamätal a prestal si držať líce. Ukázala som mu mobil zo správou. Odvrátil zrak

"Videl som to" zamrmlal

"Vidím, že trúchliš" otočila som sa na chodbu, po ktorej pred chvíľou odkráčala tá baba.

"Nerob sa. Ani jeden sme ich moc nemuseli" uchechtol sa. 

Čo prosím? Prosím, ty chladnokrvné hovado?!