Story of epic

XXXXII

Dva dni dozadu by som dala čokoľvek za to, aby som Logana zabila. A teraz sme tu. Stojím pred jeho hrobom a už hodinu po obrade hľadím na zasypanú zem. Keď sme bežali naspäť k Adamovmu autu od tej vatry tak sme skoro Zaidenovy a Enzovy nezabránili aby ho išli z trosiek vlastnoručne vytiahnuť. Ale nakoniec pochopili, že to bolo nevyhnutné. 

Naozaj bolo? Neexistoval predsa len nejaký spôsob ako ho zachrániť?

Pohreb bol na druhý deň. Oscar poslal nejakých mužov prezrieť chatu, aby sa uistili, že naozaj nežije. Nič. Nenašla sa ani jedna kosť. Oheň spálil aj poslednú časť legendárneho a nesmrteľného Logana Hala. Viete, čo je najväčšia haluz? Že tá rakva, na ktorú som tak dlho hľadela je prázdna. Nemáme ani čo pochovať.

Magnus ani nikto, kto by sa podobal na jeho rodičov sa na pohrebe neukázal. Boli sme tu len my. Šesť deciek, dvaja dospelý a jeden kňaz. Tak by si to podľa mňa prial. Len ľudia, ktorý nepredstierajú žiadnu falošnú náklonnosť.

Nahmatala som si náramok na ruke. Hnedý náramok s dvoma šnúrkami, jedným pásikom čiernej kože a jeden pás ožgretých hnedých a béžových goraliek. 

"Ešte stále si tu?" ozvalo sa spoza mňa. Nemusela som sa otáčať. Hlas som poznala.

"Rovnako ako ty, Enzo," podotkla som. 

"Aj keď si myslíš, že toho bastarda nechceš v živote vidieť, tak ti dokáže pravý opak," povedal keď sa postavil vedľa mňa.

"Lepšie by som to nevystihla," vzdychla som si. "Ideme?"

Enzo prikývol. Potom čo som si zničila motorku sa z neho stal môj osobný šofér. Nasadli sme do jeho Supri a naštartoval. 

"Počkať, odkedy máš Ratatatata auto??" otočila som sa naňho udivená. Jeho pohľad bol ešte viac zaskočený.

"Odkedy mám čo???" zasmial sa.

"Ratatata auto. Supru. Odkedy máš Supru," vysvetlila som. Jeho pohľad zase trochu zosmutnel.

"Loganove prvé auto. Predtým ako ste odišli mi napísal, že keby sa niečo pokazí jeho autá sú moje autá," vzdychol.

"Ten človek si stihol napísať aj záveť,"  odfrkla som si. Enzo pritakal a zvyšok cesty bolo ticho. Ja som sa pozerala na cez bočné okno a on sledoval cestu. Prišli sme pred náš dom. Vystúpila som a chcela mu poďakovať za odvoz, lenže on tiež vystúpil a išiel smerom k dverám. Pozrela som sa na dom. Z terasy vychádzalo veľa hlasov. Asi sú tu všetci a ja idem zas posledná. Nešli sme cez vchodové dvere, ale rovno dozadu na terasu. Nechcelo sa mi veriť vlastným očiam. Obraz, ktorý sa mi naskytol bol nepopísateľný. Oscar z Lucasom boli pri veľkom grile, s Lilith, ktorá sa s nimi rozprávala a smiala. Ďalej na trávniku boli Nick z Adamom a Zaidenom, a hádzali psovi loptičku. Áno, správne počujete. Na našom trávniku je živý pes. Presne taký, ktorého Logan chcel. Vedľa chalanov rozkladala na stôl Robin taniere a poháre. Enzo ma potiahol smerom ku stolu. Než som sa stihla spamätať stáli sme dole. 

"To je pes," skonštatovala som stále ohúrená. 

"Predstavujem ti Kapitána Logana Ameriku tretieho," povedal s úsmevom Lucas, ktorý odišiel od grilu spolu s Lilith.

"Kapitán Logan Amerika? Bože, to je týranie zvierat," zasmiala som sa.

"Buď to alebo Logan Rogers. A jednohlasne sme sa zhodli na tomto," dodal Nick s Kapitánom v ruke. Nikdy som moc nebola na psov ale Kapitána Logana som si hneď zamilovala.

"Čo má znamenať táto," rozhodila som rukami lebo som nevedela ako to pomenovať. "Toto stretnutie."

"Rodinná večera," povedal kľudne Enzo.