Story of epic

XXII

Bolo niečo okolo 15:45 a Kole odišiel. Za tie necelé dve hodiny sme si stihli pozreť film a okomentovať všetkých hercov.

Zachvíľu máš doučovanie

Myslíš, že to neviem?? Nepripomínaj mi to - dohadovala som sa zo svojou mysľou

Stále to môžeš zrušiť...

Jasné, aby ma tá stará paprika zožrala v zuboch. A nehádaj sa so mnou, si moje podvedomie!

Dala som si čierne cargo gate s bielym topom a prehodila cez seba overzise mikinu. K tomu som si dala na hlavu svoje čierne ray ban okuliare a vyšla z izby. Môj odchod však zbrzdil náraz. Do niekoho nahej hrude. Vypracovanej hrude. Nick. Rýchlo som odstúpila o krok a on si ma pochybovačne prezrel. Aj ja som si ho prezrela. Vlasy mal spotené a na sebe len tepláky, ktoré boli nižšie než by mali. Po hrudi mu stekali kvapky potu.

"Nikam nejdeš!" povedal nakoniec neutrálne

"To neni tvoja vec" odvrkla som a omylom sa zahľadela na jeho vymakané brucho

Panebože, asi budem slintať

"Oči mám tu hore, sestrička" miklo mu kútikom úst hore ale potom zase nasadil svoj poker face. Rýchlo som sa mu pozrela do očí. 

"Idem preč a ty mi v tom nezabrániš" povedala som rozhodne a preskakovala pohľadom medzi jeho očami a tým bruchom.

Ak sa tam ešte raz pozrieš tak ťa zabijem- hovorilo mi moje podvedomie. Tažko som preglgla a zase sa pozrela do jeho tváre. Na ktorej bol úškrn.

"Nemôžeš z mojich svalov spustiť zrak? Som až taký neodolatelný?" zasmial sa a chytil mi opatrne ruku, presunul si ju na brucho a jemne mi ňou chodil po jeho tehličkách.

"Žiadne svaly necítim" povedala som nervózne a teraz sa mu zahľadela na lem jeho boxeriek, ktoré mu bol dobre vidno vďaka jeho nízkym teplákom. On si to tiež všimol a úsmev sa mu ešte viac rozšíril.

Spamätaj sa!!

"Moc veľké pokušenie?" povedal hrubým hlasom a posunul moju ruku nižšie k lemu boxeriek. Prešla som mu po nich rukou, načo mierne zavrčal a zaklonil hlavu. 

Tomuto telu poloboha bude tažké odolávať...

"Vsadím sa že Martinez nemal ani polku s toho čo ja" potichu sa zasmial. Martinez. Enzo. Pusa. Nick zo šľapkou v posteli. Jeho hnusné slová. Vtedy sa mi vrátil všetok môj hnev. Zas sa so mnou len hrá. Ruka mi vyletela k jeho tvári a strelila som mu fajnovú facku. Okamžite sa chytil za líce a zmätene sa na mňa pozrel.

"Nájdi si niekoho iného na svoje hry. Ako sa má vlastne Tiffany?" falošne som sa usmiala a snažila sa ho obijsť zatiaľ čo on vstrebával facku. Hneď sa ale spamätal, potiahol ma za ruku a necitlivo oprel o stenu. Svoju ruku premiestnil z môjho zápästia na môj krk a druhý mi ovinol okolo boku. V jeho očiach bol hnev a túžba v jednom.

"Ak to spravíš ešte raz, princezná, neručím za seba" agresívne zavrčal. Musela som sa zasmiať. 

"Niečo vtipné?" odsekol ešte agresívnejšie a stlačil mi bok, že som musela syknúť. Zase sa mu mikol kútik úst. "Nemala by si zabúdať kto som. Keby si niekto iný, za tú facku by si sa mesiac nevedela postaviť!"

"Keby som niekto iný?" pochybovačne som sa mu pozrela do očí. Nachvíľu som videla zaváhanie. Rozmýšľal čo odpovedať.

"Áno" sebavedome z neho konečne vyšlo, "teba by som nepretiahol ani keby za to zaplatili" uškrnul sa a pustil ma. Hneď ako ma tak citlivo pustil sa otočil a zobral sa do svojej izby. Chvíľu som sa naňho zmätene pozerala ako odchádzal.