Story of epic

XXXV

Prelomila som tie pár centimetrové zábrany medzi nami a spojila naše pery.

Logana to moc neprekvapilo a okamžite začal spolupracovať. Bol to nový pocit. Nevedela som sa tých perí nabažiť. Jednou rukou som mu chytila sánku a druhou mu prehrabovala vlasy. Aj on svoju ruku ovinul okolo môjho krku. Omylom som ho kusla do pery, načo zavrčal do bozku a stlačil mi bok. Z ničoho nič sa rýchlosťou blesku odtiahol a pozrel sa na mňa ako na ducha. Spravila som niečo zle? 

Och bože, áno spravila som niečo zle! Pobozkala som Logana! Ja ho nenávidím!

"Uhm, prepáč.. ja neviem prečo som to spravila. Ja..," začala som koktať a utrela si pery do chrbta ruky. Logan sa zamračil a pozrel sa na zem.

"Už to nerob," zavrčal nasrane. Jeho to nasralo? Pán urazený? Vedela som, že sa dokáže vytočiť kvôli kravinám, ale toto trochu preháňa. 

Prosím? Takže je to moja vina? Tie pery, ktoré so mnou spolupracovali neboli tvoje? Keby ťa nepoznám, myslela by som si, že si skôr nasraný na seba, že si si dovolil mi bozk opätovať.

"Nemal si sem chodiť. Už vôbec nie potom čo si mi všetko povedal. Mal by si ísť," opätovala som mu jeho nevrlú energiu.

Logan sa zdvihol, urobil dva kroky od postele, ale nehýbal sa ďalej. Ja som rozpačito sedela na posteli a on neprítomne stál v strede izby. Bolo počuť len jeho hlasné dýchanie. Krásny spôsob ako posrať priateľstvo, ktoré medzi nami ani nebolo.

"Alkohol ti zatemnil pamäť, že netrafíš ku dverám alebo sa snažíš rozvinúť svoje echolokačné zmysli?" dodala som keď už to ticho začalo byť trápne.

"Páčim sa ti," otočil sa na mňa z úškrnom. 

Dámy a páni, keď si myslíte, že vás človek nemôže viac prekvapiť... Objaví sa Logan Hale. Neprebádaný živočích, ktorý svojou náladovosťou presahuje aj divokého Nickolasa Mikaelsona. Vždy nájde spôsob ako urobiť alebo povedať najväčšiu kravinu, ktorá vôbec nevyhovuje danej situácií. 

Teraz som bola ja tá, ktorá naňho zazerala ako na ducha. 

Ver mi, že ak krabici ananásovej pizzy prejavujem väčšiu náklonnosť a takúto reakciu som ešte od žiadnej nedostala.

Vtedy mi došlo, že som mu ešte stále neodpovedala.

"Čím ťa to prosím ťa trafili, keď si musíš nahovárať toto," povedala som s údivom.

"Pobozkala si ma. Chceš ma," skonštatoval a oprel sa o jednu komodu. 

"Ty si prišiel ku mne domov. V strede noci. A začneš ma obviňovať z niečoho takého?" povedala som zo zdvihnutým obočím.

"Prišiel som sa ti ospravedlniť. Polovične. Kľúče od domu som stratil a nevedel kam inak ísť. Myslel som si, že pri tebe budem viac v bezpečí, než pred všetkými mojimi faninkami, ale zrejme som sa mýlil," ešte širšie sa usmial.

"Prejdi k tomu ospravedlneniu, Casanova," postavila som sa s postele. Logan si krátko odkašľal. Ospravedlnenie s neho šlo ako z chlpatej deky.

"No... Niekedy hovorím veci, ktoré by som nemal. Veľa vecí... Tým chcem povedať, že vám nezazlievam, že ste ma nechceli zobrať. Chápem vás. Keby sa stretnem, tiež by som sám sebe neveril. Možno by som to neriešil tým, že si skoro urazím palicu - o tom sa ešte porozprávame - ale sme si kvit. Takže... Odpúšťam vám," dokončil s hrdým úsmevom.

"To má byť to ospravedlnenie?" spýtala som sa skepticky. "Asi som ho prepočula niekde medzi tým, že nám nič nezazlievaš a tým, že nám odpúšťaš."