Story of epic

VII.

Keď sme prišli domov bežala som hneď do svojej izby a silno buchla dverami. Začala som si vybíjať zlosť na mojom veľkom plyšovom macovi. Kopala som doňho a hádzala s ním.

"Ten medveď za nič nemôže" ozval sa Adam medzi dverami.

"Zato ty hej. Ako si nám to mohol spraviť? Mal si niečo povedať!"

"O tomto sa baviť nebudeme. Bola to najrozumnejšia možnosť. Sami ostať nemôžeme a on má peniaze a veľký dom"

"Vypadni z mojej izby" zakričala som. On len nevinne zdvihol ruky nad hlavu a na päte sa otočil.

Lahla som si na postel a rozmýšľala čo robiť. Asi by som sa mala ísť baliť. Vytiahla som z podpostele veľký čierny kufor a nahádzala doň všetky šuplíky a niake veci čo by sa mohli hodiť. Trvalo mi to zhruba 15 minút aj zo zapínaním. Potom som vytiahla batoh a začala vyberať, aké knihy si zbalím. Čítam príliš veľa kníh a chcem si zobrať niektoré prečítané ale aj tie neprečítané. Keď sa mi všetky nevošli do batoha, vyhádzala som niečo z kufra a napratala ich tam. Balenie kníh mi zabralo zvyšok času. Pozrela som na hodiny. Za 5 min opustím tento dom plný spomienok. Popravde som z rodinou nemala vôbec dobrý vzťah ale za tých 16 rokov som tu toho veľa zažila. Zišla som dole z vecami kde už bol Adam. Bez slova som okolo neho prešla, posadila sa na gauč a čakala. Po chvíli niekto zaklopal na dvere. Adam šiel otvoriť ale ja som už vedela kto tam bude. Chalani nám naložili veci do kufra a vyšli sme na cestu. 

"Odteraz tu bude tichá domácnosť?" zatiahol Nick zhruba v strede jazdy

"Vieš.." začala som "niekedy je lepšie držať ústa zatvorené a pôsobiť hlúpym dojmom, ako ich otvoriť a odstrániť všetky pochybnosti." 

"Nehádajte sa" pridal sa Luk

"Veľký Yoda pre hovoril" 

"Zobrať vás ku nám nebolo moje rozhodnutie" obhajoval sa

"Pekne ste sa vyfarbili. Dve ochočené buzničky, ktoré sa boja otvoriť hubu dokým im to ocko nedovolí " 

"Nič o nás nevieš" pokračoval Nick

"A to nič čo som zažila mi bohato stačí" ukončila som hádku a dala si slúchatka

Zaparkovali sme pred tým satanským dielom menom dom a vystúpili. Nick mi podal batoh a kufor mi zobral. 

"Vieš o tom, že tvoj batoh je 3× ťažší než ten kufor" zakňučal

"Vieš o tom, že mi je jedno čo hovoríš?"

"Naozaj si si doniesla viac kníh ako oblečenia? V tomto dome je taká miestnosť čo sa volá knižnica"

"Fíha, neandrtálci vedia čitať"

"Notak princezná nemôžeš sa hnevať večne"

"Beriem to ako výzvu" zmizla som v dverách.  Okolo práve prechádzal Oscar a nabíja si zbraň. 

"Chalani vám ukážu izbu. Ja musím niečo vybaviť" . Len som prekrútila očami.

"Počkaj tu, zbehnem pre niečo" povedal Nick a odišiel. Adam z Lukom sa zatiaľ rozprávali a šli niekam po schodoch. Po pár minútach sa dovalil aj Nick.

"Poďme" zahlásil. Ja som ho bez slova nasledovala. Prešli ale okolo asi desiatok dverí než pred nejakou zastal. V tomto dome sa určite stratím. Otvoril dvere a ocitli sme sa v pekne zariadenej izby. Zjavne dievčenská. Mala veľký balkón, skriňu a knihovničku bez kníh.

Aspoň že tak.

Posteľ bola veľká a boli tu ešte jedny dvere. Asi do kúpelne. Jasné, v dome milionárov musí mať každá izba kúpeľňu. Pri okne bolo veľké kreslo a pred posteľou bol kožušinový koberec.