Story of epic

XXIX

"To je za ňu," zašepkal 

"Ak chceš zabiť jeho, musíš najprv mňa," postavila som sa pred neho a zbraň si namierila medzi oči. Obaja stuhli.

"Uhni sa, toto je medzi nami dvoma" precedil Nick

"Napodiv s ním prvý raz súhlasím," zavrčal spoza mňa Logan

"No tak, pozrite sa na seba. Ste smiešny!" rozhodila som rukami. "Neviem o kom sa rozprávate, ale ona by určite nechcela aby ste sa kvôli nej pozabíjali."

"Čo ty vieš," prehodil Nick stále s rozklepanou zbraňou oproti mne.

"Tak fajn. Chceš niekoho zabiť? Myslíš, že to môže vrátiť minulosť? Tak ma zabi. Vystreľ. Ak jedna bezvýznamná smrť ukončí ten tvoj pocit viny a potrebu pomsty, tak vystreľ. Ak máš pravdu, všetka tá bolesť bude preč. Vystreľ!" pritlačila som si zbraň k čelu. Dívala som sa Nickovy presne do očí.

"Nerob to Mikaelson," začula som za sebou.

"Si šialená, vieš o tom?" konečne prehovoril môj strelec. Zavrela som oči

Nesprav blbosť Nick

 Chladná hlaveň mi zmizla z čela. Zložil zbraň.

"A ty," ukázal na Logana za mnou," by si jej mal kúpiť pekne drahú kyticu, lebo je jediný dôvod prečo si ešte nažive," vyštekol. Nakrátko sa mi zadíval do očí. Neviem či sa mi to len zdalo, ale uvidela som v nich strach. Bolesť. Obavy. Prosbu o pomoc? Otočil sa nám chrbtom a odišiel naspäť dovnútra.

"Už si úplne zošalela? Vieš čo sa ti mohlo stať?" zdrapil ma za ruku rozzúrený Logan.

"Viem čo sa mi mohlo stať a viem tiež, že som ti práve zachránila prdel. Takže ak si svoju ruku aspoň trochu vážiš, dala by som ju dole," zavrčala som. Zložil zo mňa ruku a pokračovala som. "A teraz mi kurvafix vysvetlíš, čo sa to tu stalo."

"Dobre. Ale nie tu," chytil ma zase za ruku.

"Kde teda?" 

"Tam, kde to začalo," povedal tajomne

                                                                                          ***

"Kde to sme?" spýtala som sa keď sme skoro po 15 minútach konečne zastavili. 

"Tam, kde 2 roky dozadu," odložil si prilbu a prezrel si starú budovu, pred ktorou sme zastavili. Menšia tehlová stavba porastená brečtanom. Bolo z nej počuť smiech a hudbu. Na streche boli stoly a lampáše zo svetlom.

Logan bez ďalších slov zosadol a vybral sa dovnútra. Nasledovala som ho a ocitla sa v prekrásnej malej reštaurácií. Steny boli červené tehlové a za stolom sedeli rodiny pokope a smiali sa. V rádiu hrali The Beatles Here comes the sun. Vyzeralo to ako malý raj na zemi. Logan išiel ďalej po schodoch hore. Bola už celkom tma a jemné svetlo lampášov tomu dávalo ešte krajší romantický nádych. Na drevených stoloch boli kárové červeno biele obrusy a nad stolami prístrešky v podobe skoro priehľadných plachiet. Po kraji strechy boli prevesené rovnaké kárové obrúsky. Druhá polka strechy bol parket na tancovanie. Pohybovali sa tam asi 2 páry tancujúce na hudbu zdola.

"Wow," vyšlo zo mňa nakoniec. "Umrela som a ocitla sa v nebi?" 

"To som si tiež myslel keď som sem prišiel prvý raz," povzdychol si

"Ako zapadá tento malý raj do nášho príbehu?" spýtala som sa.

"Tu som ju spoznal," sadol si na kraj strechy a pozeral sa na hviezdy. Pomaly som si prisadla k nemu.