Story of epic

XIII

Ako náhle som vyšla, zdrapil ma Nick.

"Dnes ste všetci niaky sebavedomí, že máte tú odvahu ma ťahať bez strachu o svoj život" zasyčala som 

"Teraz je pre teba výhodnejšie nehovoriť" odsekol

"Toto je smiešne okamžite ma pusti!" trhla som z rukou. Konečne sa ma mňa otočil. Tvár mu blčala hnevom a v očiach mal vypálené "chcem niekoho zabiť"

"Malý výlet princezná" vynútil zo seba úsmev. Ďalej som sa nepýtala. Tak či tak by som zrozumiteľnejšiu odpoveď nedostala. Zastavili sme až pred jeho motorkou. 

"Nastúp si" povedal miernejšie

"Máme školu" povedala som neutrálne

"Komu záleží na škole" odfrkol 

"Bez literatúry by bol život peklom" 

"Čo??"

"To je Charles Bukowski. Ideme naspäť. Ať to je čo chce tak mi to ukážeš po škole" otočila som sa na odchod

"Svet patrí tým čo sa neposerú!" zakričal za mnou, " Aj to povedal on, nie?". Chvílu som stála na mieste. Ísť, neísť? Nakoniec som sa otočila a urobila k nemu pár krokov.

"Máš veľké šťastie, že na tú fyziku dnes nechcem ísť" zobrala som mu z rúk prilbu. On sa uškrnul a nasadol na motorku. Chytila som sa ho za plecia ale on stále nevyrážal.

"Moja dáma, držíš sa ma ako keby som ťa mal zabiť" zasmial sa a presunul moje ruky okolo jeho pása.

"Poď už" nedočkavo som ho kopla. Išli sme dobrých 10 minút než konečne niekde zastavil. Vystúpila som z motorky a zahľadela sa na miesto, pred ktorým sme stáli.

"Knižnica? To je tajný názov pre drogový klub kde si každý večer?"spýtala som sa pochybovačne.

"Musím ťa sklamať princezná, ale je to len knižnica" zasmial sa a chytil ma okolo pliec po ceste do vnútra. Bolo to krásne. Asi najväčšia knižnica akú som kedy videla. Obrovské regále plné kníh všetkých farieb a veľkostí. Nick ma ale stále ťahal ďalej a ďalej

"Myslím, že ak pôjdem ešte ďalej tak prerazíme východ odtiaľto" zložila som jeho ruku z môjho ramena, keď v tom zastavil pred niakymi dverami. Vošli sme do nich a bola to vylepšená verzia tejto obrovskej knižnice. Veľká stena plná kníh a starý rebrík. V strede bol veľký stôl, okolo zopár sedacích vakov a gauč. A na kraji ...

"O môj bože, to je ladnička??" povedala som nahlas moje zmýšľanie a rozbehla sa k nej. Otvorila som ju a bola plná nezdravého jedla. Samá zmrzlina, plechovky z bohvieakými chemikáliami, mrazená pizza a ďalšie dobroty. Ohromene som som sa otočila na Nicka, ktorý ma len zaujato a s pobavením pozeral.

"Ako.. čo? Prečo? Odkedy? Načo..." začala som koktať a rukami rozhadzovala okolo seba. Nick sa rozosmial.

"Keby som vedel, že k takémuto šťastiu ti stačí zopár kníh a zmrzlina boli by sme tu každý deň"

"Čo je toto tu secko za miesto?" vyšla zo mňa súvislá veta

"Povedzme, že to je VIP časť knižnice. Mám klúč len ja takže keby chcem môžem tu kľudne bývať"

"Toto je nebo na zemi" rozplývala som sa. "Ale bolo tak dôležité, aby si ma sem zobral?"

"Aby si videla, že som lepší než ten egoistický Logan" povedal povýšene

"Ste rovnaký. To preto sa tak nemáte radi" obraňovala som sa keď som v policiach hľadala knihy.

"Rovnaký? To by sa malo považovať ako urážka" arogantne sa zasmial

"Fakt? Obaja máte potrebu niekomu rozkazovať. Obaja máte potrebu dokazovať si, že ste alfa. Ste výbušný a ešte tento arogantný smiech..." 

"Stačí!" prerušil ma, "možno máme pár spoločných vlastností, ale ja mám niečo, čo on nemá a nikdy nebude mať." podišiel ku mne .

"A to je čo?" otočila som sa naňho.  Prešiel mi rukou po líci a pozrel sa mi do očí.

"Teba.." zašepkal a tvárou sa ku mne približoval. Jednou rukou mi chytil tvár a druhou si moje boky prisunul bližšie k nemu, až sa naše pery spojili. Ruky som si zaplietla do jeho vlasov a začal ma bozkávať ešte dravšie. Vybojoval si cestu k môjmu jazyku a ja som spolupracovala. Zdvihol ma za stehná a ja som si nohy omotala okolo jeho pásu. Neprerušene sme sa bozkávali až kým ma neodniesol na stôl.

"Chceš to?" zadíval sa mi do očí

"Dosť tých zdvorilostí" zasmiala som sa a vyzliekla mu tričko. 

"Ako si želáš, moja dáma" diabolsky sa usmial a to isté urobil z mojim oblečením. Obzrel si ma a ešte viac sa usmial. Zase na mi vrhol na pery a pritom do mňa vsunul dva prsty. Zavzdychala som do bozku čo ho len povzbudilo aby pokračoval. Kúsok predtým ako som sa urobila zo mňa tie prsty vytiahol a oblizol ich. Prebodla som ho pohľadom začo sa na mňa uškrnul. Rozopol si opasok a ja som ja naňho ohromene pozrela.

"Je veľký..."

"Hovoril som, že nevieš, o čo prichádzaš" v tom ho do mňa s celej sily vrazil. Zakričala som načo mi on hneď zakryl ústa rukou. Rukami som sa opierala o stôl zatiaľ čo on mi držal stehná. Za pár minút sme sa naraz urobili a on zašepkal. "Ešte som neskončil." Začal mi robiť cucfleky po vnútorných stranách stehien, až sa presunul tam, kam som chcela.

"Och bože...." vzdychala som každú chvíľu. Keď prestal vypľul mi do rozkroku slinu a otočil ma. Capol ma po zadku a pokračoval zozadu.

"Rýchlejšie" zastonala som

"Nechcem ti ublížiť" šepol.

"A to ti mám veriť?" dráždila som ho. Vtedy nabral takú silu a rýchlosť že som sa musela zaprieť o stôl. Keď skončil, posadil sa na gauč vedľa stola a oprel si ruky. Pomaly som ku nemu prišla a sadla si naňho. Jazdila som na ňom zatiaľ čo som mu robila cucfleky po krku. Asi po hodine sme si ľahli na gauč celý zadýchaný. 

"Prisahám, že som lepší sex nezažil" dal mi bozk do vlasov

"Ušlo to" pomrvila som sa. Vonku sa už stmievalo. Nick zrazu vstal, obliekol si boxerky a podal mi jeho tričko. 

"Obleč sa a poď so mnou." rozkázal. Keď som sa postavila z gauča, videla som Nicka už v kraťasoch z niakou dekou v ruke. 

"Ideme niekam?" opatrne som sa spýtala

"To je prekvapenie" nežne sa usmial. Jeho úsmev ma upokojil. Vyšli sme na balkón a potom na na strechu rebríkom. Nick tam rozprestrel deku a naznačil mi neh si sadnem. Bol odtiaľ prekrásny výhľad na západ slnka. Sadol si vedľa mňa a ja som si oprela hlavu a jeho rameno. Vytiahol odniekiaľ knihu. 

"Búrlivé výšiny?" spýtala som sa pobavene.

"Ako malý som tú knihu miloval" usmial sa.

"Vieš, niektorý si po sexe zapália na balkóne cigaretu"

"Ale čítať si na streche knižnice má lepšiu pointu" skočil mi do reči. Len tak som sedela na streche knižnice a počúvala ako mi Nick číta knihu. Nikdy by som doňho nepovedala, že je toho schopný, ale to je to čo mám na ňom rada. Vždy ma vie prekvapiť