Story of epic

XXIII

Zastavila som pred jeho domom. 

"Čím skôr tam pôjdeš, tým skôr odídeš" odhodlávala som sa, keď som nakoniec zazvonila. Otvoril mi Logan z mokrými vlasmi zo sprchy. Nedôverčivo si ma premeral zhora dole a bez slova odišiel naspäť do domu. Dvere nechal otvorené tak som nasledovala.

"Aké vybrané spôsoby" zašomrala som si. Konečne vošiel do niakej izby a hodil sa na posteľ. Zastavila som sa vo dverách a pozorovala ho.

Jednoduché ahoj by na začiatok stačilo

Po chvíli zdvihol hlavu z vankúša a uprel na mňa pohľad. 

"Chceš nech sa učíme cez polku izby alebo sa ma tak moc bojíš?" uškrnul sa. Opatrne som vstúpila do izby a poobzerala sa. Sadla som si na tú sedačku oproti postele, na ktorej pár dní dozadu sedel Logan.

On sa tiež zdvihol a podišiel ku mne s niakymi papiermi v ruke. 

"Teraz počúvaj, vyhrážajú sa mi vyhodením a tebe prepadnutím ak posereš ďalší test, pojdeme ku dnu obaja. Je samozrejmé, že sa nemôžem spoliehať na tvoje vedomosti. Tu máš odpovede na 3 testy dopredu," podal mi papier čo držal v ruke," ak skazíš aj toto tak ti naozaj doporučujem prestúpenie, tak sa snaž." povedal povýšenecky

"A máš vo svojej reči aj niaky dobrý argument na to, prečo by som tie testy nemala donieť učiteľke?" zasmiala som sa

"Lebo, kráska," položil si ruky vedľa mňa a hlavu mal tesne pred tou mojou ako ja kedysi," ak sa potápam ja, ideš so mnou dole aj ty či chceš alebo nechceš"

"A kto hovorí, že mi bude záležať na tom ostať na tej škole? Vyzerám, že ma to zaujíma?" vypľula som mu do tváre a uvidela ako sa mu napli žili od hnevu.

 Pozrela som sa zaňho a na stole som uvidela môj telefón. Zdvihla som sa, že si ho zoberiem, ale Loganova ruka na mojom zápästí ma zastavila.

"Čo si myslíš, že robíš?" škubla som rukou v snahe vyvliecť sa. Nepodarilo sa. Znova sa uškrnul a povedal

"Môj som, moje pravidlá, kráska" zobral mobil zo stola a zamával ním vo vzduchu. "Zahráme si menšiu hru, dobre? Aby sme sa lepšie spoznali a vedeli sa dohodnúť na učebnom pláne."

"Toto nemám za potrebu" zasyčala som a otočila sa na odchod. "Mám, čo som potrebovala."

"Byť tebou si to dvakrát rozmyslím," zasmial sa keď som bola skoro pri dverách, "stačí jedna správa a Magnus si pre teba príde. Nenúť ma robiť zo seba záporáka. Ale ak sa bojíš prehrať..." 

Zastavila som sa a pomaly sa otočila. "Nech je po tvojom" pristúpila som k nemu. "Aké sú pravidlá" Úsmev sa mu rozšíril.

"Zahráme si fľašu. Pravidlá sú jednoduché. Ak na teba vyjde rad, spýtam sa ťa otázku, na ktorú musíš pravdivo odpovedať. Ak odmietneš odpovedať, vyberiem, ktorú časť oblečenia si dáš dole a vymyslím ti trest," uškrnul sa a pozrel si ma ešte raz zhora dole. "To samozrejme platí aj v prípade, že na mňa vyjde rad" dodal.

"Wau, ty fakt chceš vedieť ako som sa zaplietla z Mikaelsonovcami" falošne som sa usmiala. Nevinne zaklipkal očami.

"Tak fajn, hrám, ale chcem naspäť svoj telefón" natiahla som ruku

"V žiadnom prípade. Môj brat je dosť veľká motivácia tu ostávať, ale pre istotu si to nechám ako poistku" zasunul si ho do zadného vačku. "Môžeme?" ukázal na posteľ.

Prižmúrila som oči sa nespúšťajúc z neho zrak si na ňu sadla. Počula som ako sa uchechtol a vybral zo šuplíka niaku poloplnú fľašu. Alkohol. Otvoril ju a dal si dva veľké glgy. Potom mi ju podal.